logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

SDM Anketa: Čo sa ťa najviac dotklo a čo si prinášaš z SDM?

Publikované: 04.08.2016 o 00:00Autor: Jana Mikolajčíkováhodiny Prečítate približne za 17.5 minúty
A sme doma. Štyri tisícky slovenských mladých sa pred pár dňami vrátili zo Svetových dní mládeže v Krakove. Medzi nás – do našich rodín, farností a spoločenstiev. Ako sa mali, čo zažili, čo si v srdci priniesli a ako sa to premietne do ich a našich životov? Opýtali sme sa šestnástich z nich.

Andrej (18)

Na SDM som sa rozhodol ísť z viacerých dôvodov, chcel som stretnúť mladých z celého sveta, zažiť niečo nové, ale hlavne som dúfal, že ma to posunie v správnom prežívaní mojej mladosti. Aby sme zvýraznili, že ide o púť, rozhodli sme sa so stretkom cestovať peši, čo bolo samo osebe silným zážitkom. Počas tohto týždňa sa ma najviac dotkli príhovory Svätého Otca a katechézy s biskupmi, ale úplným vrcholom bola pre mňa krížová cesta. Neviem, čím to bolo, ale komentáre k jednotlivým zastaveniam sa ma hlboko dotkli. No a samozrejme, vidieť Svätého Otca zblízka tiež stojí za to. Keď som v nedeľu z Krakova odchádzal, bol som napriek únave vnútri plný radosti a entuziazmu, dúfam, že sa mi to teraz podarí šíriť okolo seba. :)

 

„NA SDM SOM ŠIEL S NÁDEJOU, ŽE MA TO POSUNIE V SPRÁVNOM PREŽÍVANÍ MOJEJ MLADOSTI.“

 

Petra (23)

Už keď som bola mladšia, mala som túžbu ísť na SDM z rozprávania mojej sestry, ktorá bola na SDM v Madride. Pred dvomi rokmi vyhlásil v Rio de Janeiro Svätý Otec miesto konania ďalších SDM – Krakov. Vtedy som si povedala, že tam chcem ísť, reku, asi nikdy to už nebude bližšie. Túžila som zažiť a vidieť toľko mladých, ktorých spája to isté – jediné – Boh, zažiť spoločenstvo z rôznych kultúr, krajín, jazykov... Vidieť toľko dobrovoľníkov, mladých ľudí z celého sveta zapálených pre Krista a taktiež cítiť silu spoločenstva, modlitby, ale aj takú živú radosť, ktorá vyžaruje z mladých, je pre mňa povzbudením. Domov zo SDM si beriem uvedomenie si, aký je Boh ku mne milosrdný a dobrý!

 

„TÚŽILA SOM ZAŽIŤ A VIDIEŤ TOĽKO MLADÝCH, KTORÝCH SPÁJA TO ISTÉ – JEDINÉ – BOH, ZAŽIŤ SPOLOČENSTVO Z RÔZNYCH KULTÚR, KRAJÍN, JAZYKOV.“

 

Patrik (22)

Nad Krakovom som pôvodne nepremýšľal, ale nechal som sa prehovoriť priateľmi. Dobre som vedel, čo ma čaká, takže som sa psychicky pripravil na davy, presuny, únavu. Sú to veci, ktoré patria k Svetovým dňom. No okrem toho, a najmä, k týmto dňom neodmysliteľne patrí hlboká radosť v srdci toho, kto ich prežíva s Bohom. Ja som mohol zažívať takúto radosť s ľuďmi, s ktorými som trávil dni. Veľakrát bolo potrebné prekonať únavu a milovať konkrétneho človeka vedľa mňa.

Ja sa teším z toho, že som mohol vidieť, ako toto žili všetci v našej skupinke. Odnášam si teda väčšiu výdrž, radosť v srdci zo vzájomnej lásky a z prítomnosti Ježiša medzi nami. Som rád, že sme mohli zažiť chvíle cirkvi, ktorá sa modlí, bojuje, teší sa a kráča vpred jedným smerom. Teším sa, že som uvidel bratov a sestry z celého sveta, ktorí sú odhodlaní nejsť „predčasne do dôchodku“ a „nakaziť“ svet Kristovou láskou.

 

„VEĽAKRÁT BOLO POTREBNÉ PREKONAŤ ÚNAVU A MILOVAŤ KONKRÉTNEHO ČLOVEKA VEDĽA MŇA. JA SA TEŠÍM Z TOHO, ŽE SOM MOHOL VIDIEŤ, AKO TOTO ŽILI VŠETCI V NAŠEJ SKUPINKE.“

 

Ivanka (18)

Túžba ísť na Svetové dni mládeže sa vo mne začala už dávnejšie. Moji starší súrodenci boli viackrát na SDM. A keď rozprávali svoje zážitky a dojmy, veľmi som zatúžila aj ja zúčastniť sa takéhoto stretnutia. Tento môj sen sa mi v Krakove splnil.

Bola som veľmi povzbudená, koľko mladých ľudí z rôznych krajín sa tam zišlo chváliť Pána. Aj keď sme veľmi odlišní, všetci máme spoločný cieľ – nebo. Taktiež bolo úžasné vidieť tak veľa (mladých) usmievavých kňazov, rehoľníkov a rehoľné sestry všade medzi nami.

Myslím, že celé Svetové dni mládeže mohli byť veľkým svedectvom aj pre neveriacich, že kresťania nie sú nudní, ale že sú to veselí a radostní ľudia, ktorí tvoria živú cirkev.

Okrem únavy a zážitkov z preplnených električiek, nekonečného čakania v rade na obed, ... si odnášam z Krakova najmä veľa pekných myšlienok z príhovorov Svätého Otca, kázní, katechéz a tiež spomienky na stretnutia so skvelými ľuďmi – Poliakmi, Slovákmi, mladými od saleziánov, ale aj mnohými ďalšími. To všetko ma veľmi obohatilo a posilnilo vo viere.

A tak teraz môžem ja rozprávať svoje zážitky zo SDM svojim súrodencom, ktorí tam teraz nemohli byť.

 

„MYSLÍM, ŽE CELÉ SVETOVÉ DNI MLÁDEŽE MOHLI BYŤ VEĽKÝM SVEDECTVOM AJ PRE NEVERIACICH, ŽE KRESŤANIA NIE SÚ NUDNÍ, ALE ŽE SÚ TO VESELÍ A RADOSTNÍ ĽUDIA, KTORÍ TVORIA ŽIVÚ CIRKEV.“

 

Ján (22)

Najviac sa ma dotkli asi tri veci. Predovšetkým to bola jednota, ktorú som cítil po celý čas. Cítil som sa tam ako medzi svojimi, aj keď tam boli ľudia z celého sveta. Pohľad na vlajky v Bloni alebo v Campuse bol super – tešili sme sa zo seba navzájom práve preto, že sme boli z iných krajín a kultúr, no zdieľali sme spolu vieru. Možno by to niekto nazval „multi-kulti“, ale podľa mňa to bolo niečo viac, akurát neviem, ako to nazvať.

Ďalej to bola neskutočná ohľaduplnosť ľudí aj v krajných situáciách. My, ktorí sme sa navzájom nepoznali, sme sa o seba otierali v hodinových radoch na jedlo v daždi, v poludním zapražených, beznádejne naplnených električkách, a napriek tomu boli na seba ľudia priateľskí. Aj v preplnených spojoch sa dalo nahlas spievať a spoznávať sa a mladým zo štyroch národností sa čakalo na jedlo pod jedným pršiplášťom trochu veselšie.

Do tretice, najmä posledné dva dni som si naplno uvedomil pohostinnosť Poliakov. Počas celého týždňa sa snažili byť pri nás, hlučných a všadeprítomných, veľmi trpezliví. Na trase záverečnej púte do Campusu nám nosili vodu, kropili nás hadicami a kývali nám. Najväčšia pecka bola na ceste späť, keď sa rozpršalo a jedna rodina nás zavolala k sebe do domu. Úžasné vyvrcholenie a zhrnutie zjednocujúceho a rodinného charakteru SDM.

Nedokázal som síce naplno využiť a sústrediť sa na chvíle modlitby, ale Boh výdatne prehováral cez ľudí a atmosféru. A ešte si musím znova prečítať pápežove príhovory – ten z privítania bol „masterpiece“!

 

„MLADÝM ZO ŠTYROCH NÁRODNOSTÍ SA ČAKALO NA JEDLO POD JEDNÝM PRŠIPLÁŠŤOM TROCHU VESELŠIE.“

 

Anna (23)

Keď sa začalo hovoriť o Svetových dňoch mládeže v Krakove, začala som nad tým rozmýšľať aj ja, hoci som nevedela, ako by som mohla získať na to potrebné peniaze. Keď už prišla túžba a rozhodnutie ísť, začala som sa modliť, aby mi Pán dal na to peniaze, ak ma tam chce mať. A za krátky čas peniažky naozaj prišli. Brala som to ako znamenie a potvrdenie od Boha, že tam mám ísť. Tešila som sa, že budem môcť prvýkrát vidieť Svätého Otca Františka a zažívať toto dobrodružstvo s mojimi priateľmi z BB zboru, s ktorými sme tam spoločne išli. Tiež som sa tešila na maličkosti a malé zázraky, ktoré bude Pán Boh konať v každodenných situáciách. A tak to naozaj bolo.

Pán Boh sa staral o to, aby sme sa mohli každý deň dobre najesť, aby sme sa mali ako dopraviť do rodín, aby neprišli niektoré búrky a dažde, ktoré mali prísť, a okrem toho mi zabezpečil neskutočne veľa iných „bonusov“ v podobe krásnych momentov a zážitkov, ktoré sú na celý život. Dotýkala sa ma jednota ľudí, spolupatričnosť, vzájomná pomoc a ochota, štedrosť a pohostinnosť Poliakov a úsmevy neznámych ľudí. Zo SDM 2016 si odnášam radosť, vďaku a veľké požehnanie, odnášam si aj povzbudenie zo situácií, ktoré dobre dopadli, a vedomosť toho, že Bohu nič nie je nemožné a stará sa o nás v každom čase a za každých okolností. Ďakujem, že som mohla putovať a zažiť svoje prvé SDM práve v Krakove.

 

„ODNÁŠAM SI RADOSŤ, VĎAKU A VEĽKÉ POŽEHNANIE, AKO AJ POVZBUDENIE ZO SITUÁCIÍ, KTORÉ DOBRE DOPADLI, A VEDOMOSŤ TOHO, ŽE BOHU NIČ NIE JE NEMOŽNÉ.“

 

Stano (24)

Priznám sa, že pred odchodom na SDM som nevedel, čo čakať, ale tešil som sa na niečo nové, čo som doposiaľ nezažil. Po takmer dvoch týždňoch strávených v Poľsku by som to všetko zhodnotil tromi slovami: prijatie, masovka a vyslanie.

Prijatie som cítil na každom kroku, predovšetkým však u rodín, ktoré sa rozhodli prichýliť nás. Ak som si pred SDM myslel, že nám poskytnú len to najnutnejšie (nocľah a stravu), moje očakávania niekoľkonásobne predčili.

Na druhej strane, až v Krakove som pochopil, čo znamená pojem „masová akcia“. V poobedňajších a nočných hodinách bolo mesto preplnené pútnikmi. Paradoxom bolo, že práve vtedy som zažil krásny čas, ktorým bola pre mňa pokojná adorácia v Bazilike Panny Márie, kde som sa mohol úplne odpútať od ruchu na priľahlom námestí.

Samotné stretnutia so Svätým Otcom Františkom boli vrcholom celého SDM-ka. Hoci mi páľava, dážď a únava často bránili naplno sa ponoriť do pápežových slov, pociťoval som myšlienku vyslania: „Choďte do celého sveta.“

Na záver už len krátky zážitok. Po tom, ako som cestou do Campusu stratil vak s dokladmi, peniazmi a mobilmi, bola moja viera v jeho nájdenie malá ako horčičné zrnko. Pán si ale poslúžil policajtmi a už o hodinku od zistenia straty som si mohol povedať známe slová evanjelia: „Bol stratený a našiel sa.“ Aj takto mi Pán dal pocítiť, čo znamená slovo milosrdný. :)

 

„AJ CEZ NÁJDENIE STRATENÝCH DOKLADOV, PEŇAZÍ A MOBILOV MI PÁN DAL POCÍTIŤ, ČO ZNAMENÁ SLOVO MILOSRDNÝ.“

 

Denisa (23)

Veľmi som váhala, či ísť na SDM, alebo nie, lebo posledné mesiace bol môj život jedna veľká naháňačka. Práca, dobrovoľníctvo, cestovanie... Asi štyri hodiny pred ukončením registrácie som si ale povedala, že PÚŤOU (dovtedy som SDM brala ako výlet) do Krakova možno usporiadam veci v živote, ktoré potrebujú generálnu rekonštrukciu. A stalo sa.

Do Krakova som išla v prvom rade s cieľom nájsť odpoveď na vzťah, ktorý ma už pár mesiacov trápil a kvôli ktorému trpela celá moja rodina. A po svätej spovedi som jednoducho púť za tento vzťah skončila. Nebolo jednoduché odovzdať to a viac sa nestarať. Ale nechala som to všetko tam, v Božích rukách, a začala som naprávať pokazené vzťahy, mám odvahu bojovať a nebojím sa budúcnosti.

Na SDM ma veľmi povzbudil príhovor pápeža Františka, aby sme sa nebáli byť príkladom pre dospelých, aby sme odhodili strach a predsudky a budovali mosty s inými národmi. Lebo, ako odznelo na jednej kázni počas dní v diecéze, je možné, že sused vedľa teba (či už pochádza z tvojej krajiny, alebo z opačného konca sveta) má v ruksaku bombu. Ale horší ako výbuch tej bomby je hriech v tvojom srdci. Ľahostajnosť voči trpiacim, nevšímavosť, sebeckosť.

A tak odchádzam z Krakova s pocitom, že treba vstať z pohovky a robiť viac ako doteraz. Byť príkladom, zanechať stopu v dejinách, zmeniť životy tých, ktorí v živote nemali toľko šťastia ako my. Ako ja. Takže vo štvrtok odlietam a snáď niečo na svete zmením k lepšiemu.

 

„NECHALA SOM TO VŠETKO TAM, V BOŽÍCH RUKÁCH, A ZAČALA SOM NAPRÁVAŤ POKAZENÉ VZŤAHY, MÁM ODVAHU BOJOVAŤ A NEBOJÍM SA BUDÚCNOSTI.“

 

Michael (25)

Svetové dni mládeže som bral ako púť, ale i ako výlet. Až teraz, keď pozerám fotky a videá zo Svetových dní, zisťujem, aké krásne to naozaj bolo, a som veľmi rád, že som toho mohol byť súčasťou, že som mohol prispieť svojím ja. Dni v diecézach spravili z nášho autobusu partiu. Poliaci nás naučili pesničky a tance, takže keď sme potom kedykoľvek putovali po meste alebo sme niekde čakali, stále sme spievali, stále bolo veselo. Prekvapil ma program v Skawine, biskupi si pripravili naozaj skvelé katechézy, takže podnetov bolo naozaj viac, ako som očakával, keď som sa na SDM len balil.

Naozaj ďakujem Bohu za tieto dni,teraz viem, že by som bol smutný, keby som mal o tieto chvíle prísť.Ďakujem úžasnej rodine, v ktorej som bol ubytovaný, môjmu autobusu a kňazom, ktorí boli s nami, ďakujem organizátorom a ľuďom, ktorí vychádzali z domov a dávali nám piť a jesť popri tom, ako sme putovali, a ďakujem každému jednému človeku, ktorý spieval s úsmevom na tvári v tlačenici v električke, v čakajúcom dave, to som si naozaj vychutnával.

Pretože Svetové dni mládeže nie sú o stretnutí s pápežom, ale o stretnutí mladých, ktorí volajú jedným hlasom a jeden druhého privádzajú bližšie k Bohu, a som veľmi rád, že som mohol volať spolu s nimi. Mal som chuť všetkým im povedať: „Mám vás veľmi rád.“ Tak vnímam, že ovocie Svetových dní mládeže ešte len príde a bude oveľa väčšie, ako som očakával, ako som si to práve tam uvedomoval.

 

„MAL SOM CHUŤ VŠETKÝM IM POVEDAŤ, ŽE ICH MÁM VEĽMI RÁD.“

 

Veronika (22)

Rozhodnutie ísť na SDM som spravila už pred tromi rokmi, hoci som ešte nevedela, kde budú tie nasledujúce, niečo ma tam ťahalo a tá túžba bola veľmi silná.

Boli to pre mňa naozaj veľmi vzácne a nezabudnuteľné dni, z ktorých si veľa odnášam. Ešte stále spracúvam všetko to, čo som tam prežila, a myslím si, že postupom času bude tých vecí, ktorými som bola obdarená a ktoré som ešte neobjavila, čoraz viac.

Mnoho ľudí, nových priateľstiev, upevnených starých vzťahov, mnoho rozhovorov, skúšok, úprimných objatí a úsmevov. Miestami boli situácie, keď sme boli skutočne zúfalí a vyčerpaní, na pokraji vlastných síl, ale Pán sa vždy oslávil a dokonca nám tie ťažkosti, ktoré sme prežívali a ktoré nás prinútili prekonávať samých seba, viacnásobne vrátil. Nebolo vždy ľahké zachovať pokoj a udržať úsmev na perách, ale myslím si, že práve to nám chcel Ježiš povedať – nájsť ho a vedieť sa vnútorne stíšiť na akomkoľvek mieste – aj v tých preplnených uličkách, električkách, vlakoch či autobusoch, v tých veľkých davoch a aj v tom chaose, ktorý nejeden raz vznikol, a zároveň v každom jednom z tých ľudí, ktorých sme stretli.

Bolo to miesto plne emócií, miesto, kde sa plnili priania, robili rozhodnutia, myslelo sa na ostatných, na naše rodiny a priateľov, ktorí zostali doma, miesto, kde sme sa učili trpezlivosti a ohľaduplnosti. Zažili sme jedno veľké spoločenstvo mladých a ľudí a rodín z Poľska, ktorí nám dali okúsiť zo svojej veľkej láskavosti a štedrosti. Myslím si, že každý si tam našiel niečo, čo ho oslovilo. U mňa to boli slová Svätého Otca, ktorý nás pozýva zanechávať stopy vo svete, žiť v slobode a radosti s novými nádejami a s odvahou po boku.

 

„MYSLÍM, ŽE PRÁVE TO NÁM CHCEL JEŽIŠ POVEDAŤ – ABY SME HO VEDELI NACHÁDZAŤ A STÍŠIŤ SA KDEKOĽVEK – V PREPLNENÝCH ULIČKÁCH, ELEKTRIČKÁCH, VLAKOCH ČI AUTOBUSOCH, V DAVE I CHAOSE A ZÁROVEŇ V KAŽDOM JEDNOM ČLOVEKU, KTORÉHO SME STRETLI.“

 

Vlado, SDB (35)

Chcel som sprevádzať mladých z Námestova. Páčila sa mi doprava do Krakova a späť, ako aj hľadanie stravovania, hoc bolo náročné, slovenský program, aj slová Svätého Otca a chvíle modlitby v Krakove a spev boli úžasné. Najlepším zážitkom bola pre mňa modlitba v chráme Panny Márie na námestí a pred relikviou blahoslaveného Pierra Giorgia Frassatiho a svätá spoveď u Janka Garaja. Putovanie na SDM pešo sto kilometrov so siedmimi chalanmi, ako aj každodenné presuny do Krakova a krátke noci boli náročné. Na druhej strane, vidieť mnoho dobrých ľudí, ktorí sa o nás starali, nadšených mladých ľudí, ktorých sme denne stretávali, a počuť hlboké a k zmene pozývajúce myšlienky Svätého Otca a našich biskupov či kňazov bolo veľmi obohacujúce. Teraz zostáva výzva Svätého Otca, že Svetové dni sa práve začínajú – odovzdávať to, čo sme prijali.

 

„NA SVETOVÉ DNI MLÁDEŽE SOM ŠIEL PRETO, LEBO SOM CHCEL SPREVÁDZAŤ MLADÝCH.“

 

Ivanka (14)

V jeden pekný deň zaznel v našom kostole oznam o možnosti zúčastniť sa Svetových dní mládeže. Veľmi ma to zaujalo, no pomyslela som si, že mňa sa to netýka, pretože mám len štrnásť rokov. Zistila som však, že aj ja sa môžem zúčastniť, ale musím mať so sebou osobu, ktorá bude za mňa zodpovedná. Tu mi poslal Pán Boh z neba moju birmovnú Evičku. Spolu s ňou a dvadsaťpäťčlennou skupinou z Novoti sme sa vybrali na SDM do Krakova. Najmä vďaka zdĺhavému cestovaniu medzi Skawinou a Krakovom som si tu cvičila svoju trpezlivosť.

A konečne prišiel deň, keď sme mohli privítať Svätého Otca. Šťastnú atmosféru, ktorú som zažila, nezažijem snáď už nikdy. Tešilo ma, že vidím milióny šťastných ľudí, ktorí chvália Pána spevom, modlitbou, tancom... Vždy som túžila vidieť Svätého Otca zblízka a v nedeľu, keď už som prestávala veriť, že ho uvidím nielen na veľkej obrazovke, ale aj zblízka, Pán Boh vyslyšal moje prosby a Svätý Otec prešiel aj okolo sektoru B8, v ktorom som bola aj ja. To bol pre mňa ten najsilnejší zážitok, vidieť Božieho služobníka, hlavu Cirkvi úplne zblízka.

Myslela som si, že sedem dní je veľmi veľa, ale ani som sa nenazdala a už bol čas ísť domov. Bude mi chýbať tá skvelá atmosféra, milosrdní ľudia, celý Krakov. Aj napriek tomu, že niekedy to tam bolo ťažké, nikdy nebudem ľutovať, že som sa rozhodla zúčastniť sa SDM. Spoznala som nových ľudí, zažila príjemnú atmosféru a hlavne som zase o trochu viac spoznala Pána Boha. Tieto dni mi dali strašne veľa. Odniesla som si veľa zážitkov a tu som pochopila, aký je Boh nekonečne dobrý, láskavý, milosrdný, a pochopila som to najmä cez ľudí, s ktorými som sa stretla.

Heslom SDM bolo „byť milosrdný“ a chcela by som, aby sa to stalo heslom aj celého môjho života.Chcela by som byť milosrdná a naučiť sa povedať „prepáč“ alebo „odpusť mi“ a odpúšťať ľuďom, ktorí mi ubližujú, a modliť sa za nich, aby sme si našli cestu k sebe. Ďakujem za krásne spoločenstvo mladým, ktorí ma obklopovali, a mojím snom, ak Pán Boh dá, je zúčastniť sa aj ďalších SDM.

 

„CHCELA BY SOM, ABY SA MILOSRDENSTVO STALO HESLOM CELÉHO MÔJHO ŽIVOTA.“

 

Dominik (18)

Na SDM som pôvodne nemal ísť, ale dva dni pred odchodom na SDM (v sobotu, lebo sme šli z Oravy pešo) mi jeden chalan dal vedieť, že sa mu nedá a či by som nešiel za neho, tak som neváhal a išiel som, lebo som vedel, že to bude nezabudnuteľná skúsenosť, zážitok. Ako som už spomenul, putovali sme z Námestova pešo do Skawiny. Bolo tam výborne, proste bolo pekné vidieť toľko mladých ľudí na jednom mieste, ktorých spája jedno a to podstatné: viera v Boha. Dotkli sa ma aj slová pápeža Františka, krásne slová, ktoré adresoval nám mladým, to bola radosť počúvať! :) Odnášam si odtiaľ veľa, aj čo sa týka zážitkov, ale aj po duchovnej stránke, teraz tesne po skončení SDM som veľmi povzbudený! :) A z takých zážitkov – hlavne to putovanie do Skawiny a všetky stretnutia, sväté omše a aj tie pokriky a pesničky večer, keď sa šlo cez mesto! :)

 

„NEVÁHAL SOM A IŠIEL SOM, LEBO SOM VEDEL, ŽE TO BUDE NEZABUDNUTEĽNÁ SKÚSENOSŤ.“

 

Dorotka (20)

Na SDM som išla s túžbou stretnúť a zažiť jedno veľké spoločenstvo rôznej národnosti a kultúry, ktoré spája láska, smiech, radosť zo života a najmä viera v Krista. A toto všetko tam naozaj bolo, dokonca v oveľa väčšej miere, ako som očakávala. Neopísateľne úžasná a priateľská atmosféra (kto zažil, vie :)), ľudia aj program, i keď sa už niekedy, kým sme sa naň dostali, pomaly končil. Dotklo sa ma veľa vecí, hlavne v tých električkových a autobusových tlačeniciach, ale najsilnejšie zážitky, také tie duchovné, boli, aspoň pre mňa, svätá spoveď, adorácia so saleziánskou rodinou z celého sveta a nedeľná svätá omša.

A, samozrejme, vychutnávala som si všetku tú hudbu, tance, spevy, pokriky a umelecké prevedenia. Boli sme milo prekvapení z poľského ľudu, ktorý nás tak srdečne prijal, všetko s nami prežíval a veľmi ochotne a rád pomáhal, keď bolo treba. Z Krakova si odnášam, okrem troch tašiek a asi desiatich kníh, kopu krásnych zážitkov, nových priateľstiev, ale predovšetkým povzbudenie vo viere, načerpanie nových síl a radosti. Vidíme sa v Paname! :)

 

„ODNÁŠAM SI KOPU KRÁSNYCH ZÁŽITKOV A NOVÝCH PRIATEĽSTIEV, ALE PREDOVŠETKÝM POVZBUDENIE VO VIERE, NAČERPANIE NOVÝCH SÍL A RADOSTI.“

 

Ján (23)

Na Svetové dni mládeže som sa rozhodol ísť hlavne preto, že ma to ťahalo ísť už na predošlé dve stretnutia. A taktiež atmosféra a spoločenstvo, ktoré sa tam vždy vytvorí, čiže cirkev. :)

Prežil som určite najkrajšie stretnutie mladých vo svojom živote, pestrosť národov a radosť, ktorú som v Krakove zažil, sa dá veľmi ťažko opisovať slovami.

Z celého týždňa sa ma dotklo a robilo mi veľkú radosť hlavne to, že Pán sa o nás stále úžasne staral. Nič nám nechýbalo, ukázal nám, aký je dobrý, milosrdný, majestátny. Západy slnka, aké som tam zažil, som nezažil ešte nikde na svete.

Z tohtoročných Svetových dní mládeže si odnášam asi hlavne to, aby som nebol mladým, ktorý sa hanbí za Krista, ktorý je uzavretý do seba a nevšíma si svet. Pápež František nás vyslal ako svojich misionárov do celého sveta, aby sme boli svetlom a svedectvom Ježišovej lásky k nám, jeho deťom, ktoré veľmi miluje. :)

 

„PREŽIL SOM TO NAJKRAJŠIE STRETNUTIE MLADÝCH VO SVOJOM ŽIVOTE, PESTROSŤ NÁRODOV A RADOSŤ, KTORÚ SOM V KRAKOVE ZAŽIL, SA DÁ VEĽMI ŤAŽKO OPISOVAŤ SLOVAMI.“

 

Eva

Bola nedeľa večer, keď som prišla domov z práce, mamina mi vraví: „Nechceš ísť do Krakova? Oznamovali to v kostole.“ V prvej chvíli som si pomyslela, veď ja som už na takú akciu stará, ale potom som rozmýšľala, prečo nie? Možno je to pre mňa nejaká nová výzva. Spoznať mesto Krakov? Veď tam som ešte nebola, stretnúť nových ľudí, zažiť niečo nové a mať jedinečný čas s Pánom. Nikdy som na takej akcii nebola, mala som obavy, ako to zvládnem. Hlavne som sa bála toho obrovského počtu ľudí – čo keď tam bude nejaký terorista? Ale, nad moje očakávania, všetko bolo super.

Nekonečné cestovanie v električke, tlačenica na stanici, vlastne všade. Napriek tomu som okolo seba pociťovala pokoj a radosť z Božej prítomnosti. Veľmi vydarená akcia, super program, radostné prežívanie viery. Myslím, že som zas o niečo podrástla vo viere, všimla si veci, ktoré som predtým možno nevidela. Uvedomila som si, aký je Boh pre nás cenný, čo všetko nám dáva, a vždy má pre nás super riešenie.

Ďakujem mamine za super nápad, ľuďom, ktorí to ten týždeň so mnou vydržali, anjelom, ktorí pri nás stáli, a ľuďom, čo na nás mysleli. Všetko ostane v mojom srdci. Som na seba hrdá, že som to zvládla a že môžem rozprávať svoje zážitky ďalej. Ešte teraz mám zimomriavky, keď si premietnem obraz pápeža Františka vo svojej blízkosti. A ďakujem nášmu Pánovi, že mi to umožnil.

 

„NAPRIEK NEKONEČNÉMU CESTOVANIU A TLAČENICI SOM OKOLO SEBA POCIŤOVALA POKOJ A RADOSŤ Z BOŽEJ PRÍTOMNOSTI.“

 

Tak čo, aj vám tieto riadky vyvolali úsmev na perách a vďačnosť v srdci? Spoločne verme, že nadšenie a odhodlanie, ktoré si priniesli naši mladí v srdci, sa im podarí pretvoriť v lepší svet okolo nich. Ak sa k nim pridáme i my ostatní, o to výraznejšiu zmenu atmosféry v našej krajine môžeme očakávať.

 

 

... 

Snímky: Zuzana Šufliarska (titulná), Jozef Marko, Ján Mikolajčík, Patrik Hrmo, Silvester Kosmeľ, Nikola Vályiová, Anna Kniezová, Zuzana Hrešková, Veronika Durčáková, Peter Kováč, Patrícia Durčáková, Michal Hrubjak, Barbora Šusteková, Anton Grebáč, Janka Mešková, Ján Zavacký, Jana Mikolajčíková.

 

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.