logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Byť chorým nablízku

Publikované: 17.12.2016 o 00:00Autor: Monika Mikulováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Patria k Dobrovoľníckej skupine (DS) Vŕba a pacienti im hovoria zelení anjeli, pretože chodia v zelenom. Ide o ľudí, ktorí sa venujú vo svojom voľnom čase onkologicky chorým pacientom a spestrujú chodby nemocníc nie len farbou oblečenia, ale najmä (ne)obyčajnou ľudskosťou.

Študenti, seniori, no najmä pracujúci ľudia rôznych profesií i veku prichádzajú raz za týždeň do Onkologického ústavu sv. Alžbety (OÚSA) a do Národného onkologického ústavu (NOÚ), aby tu dali kus svojho času, energie, jednoducho seba ľuďom, ktorí potrebujú blízkosť. Prostredníctvom rôznych činností pomáhajú pacientom, aby sa necítili sami, mali možnosť zdieľať svoju bolesť, alebo sa na chvíľu odpútali od chmúrnych myšlienok.

Dobrovoľníčka Gabika, ktorá momentálne s pacientmi vedie tvorivé večery v NOÚ priblížila svoju činnosť: „Niekedy sme tvorili a pacienti zabúdali pri tom na svoje ťažkosti a tešili sa zo svojich hand-made výrobkov. Inokedy sa pacientom nechcelo vyrábať a tak sme sa „len“ zhovárali o živote, záľubách a o tom, čo im robí radosť.“ Každý pacient potrebuje niečo iné a tak sa všetci dobrovoľníci riadia heslom: „Ja ťa budem sprevádzať, ale ty mi ukáž cestu.“ Znamená to, že dbajú na to, čo potrebuje aktuálne ktorý pacient. Neponúkajú rady, riešenia, či svoj svetonázor. Dôležitý je individuálny prístup ku každému a to, čo si želá chorý. „Nie každý má chuť hrať a u niekoho cítim, že by sa chcel rozprávať. Takže sa snažím vyhovieť. Tak to vždy vycítim,“ hovorí dobrovoľník Peťo. Jeden deň má človek aj tu chuť sa smiať a inokedy sa potrebuje podeliť o svoje obavy či jednoducho nebyť v chorobe sám.

Úlohou dobrovoľníkov a dobrovoľníčok DS Vŕba je doplnenie zdravotníckej starostlivosti, čiže dať pacientom to, na čo personál nemocníc zvyčajne nemá čas. „Častokrát som zažila situácie, keď sa nám pacienti zdôverovali, hoci len krátko, so svojimi pocitmi – radostnými, ak boli výsledky vyšetrení a celková prognóza dobrá, ale aj smutnými. Vnímam ich potrebu – byť vypočutí vo svojich trápeniach, bolestiach, problémoch. Niekedy potrebujú upokojiť či jednoducho spríjemniť dlhé chvíle čakania. Stáva sa, že kým vypijú kávu alebo čaj si vypočujem ich príbeh. Alebo sú to stretnutia bez slov, ale s úsmevom a vedomím, že sme sa pred chvíľou spoznali pri ponúkaní nápojov,“ dodáva Ľubka, ktorá ponúka pacientom kávu a čaj pred ambulanciami OÚSA.

Sami dobrovoľníci a dobrovoľníci postupne zisťujú, čo pacientom chýba a ak môžu, snažia sa im to dať. Zároveň sú touto činnosťou obohatení a sami si veľa odnášajú. „Človek potrebuje blízkosť človeka – stačí sa len zastaviť, venovať a prijať pohľad či úsmev. A to, čo mi pomáha ďalej pracovať ako dobrovoľníčka je radosť pacientov, ktorí prijímajú našu službu, chvália ju, vravia, že im dobre padne, ďakujú a prajú nám veľa šťastia,“ podelila sa Ľubka. „Hneď na začiatku môjho sprevádzania som stretla pacientku, ktorú som si veľmi obľúbila. Chodievala som za ňou pravidelne niekoľko týždňov a vytvoril sa medzi nami vzťah. Rada rozprávala o svojom živote. Pri nej som zistila aké dôležité je načúvať tomu druhému,“ dodáva Gabika.  Rovnako s ňou súhlasí aj Peťo, ktorý si cení vďaku pacientov: „Jeden pán mi tak veľmi ďakoval, že sa mohol porozprávať tak otvorene. Tam som si vtedy uvedomil, že možno jednoduchý rozhovor, ale ako veľa to môže pre niekoho znamenať.“

Všetci dobrovoľníci sa zhodujú, že aj keď túto činnosť vykonávajú zadarmo, to čo im pacienti dávajú, je nevyčísliteľné. „Spoznala som tam veľa ľudí a viedla množstvo inšpiratívnych rozhovorov. Aj teraz si spomeniem na niektorých ľudí, ktorí na mňa zapôsobili a mám ich stále vo svojom srdci,“ priznala Gabika. Vníma, že pôsobenie v DS Vŕba ju veľmi obohatilo: „Vďaka tomu som sa posunula v mnohých oblastiach. Ako sa títo ľudia dokázali popasovať so svojím nie ľahkým životným osudom mi slúži ako vzor aj v mojom osobnom živote. Rovnako vnímam, že pri dobrovoľníckej činnosti zabúdam na svoje pracovné zaneprázdnenie a pracovné ťažkosti, ktoré ma počas dňa zahltia. Po návšteve nemocnice často odchádzam nabitá energiou a v tvorivej nálade. Mám pocit, že to čo na oddelení odovzdávam, sa mi tam hneď niekoľkonásobne vráti.“

Rovnako Ľubka vníma, že pacienti ju učia mnohému: „Za ten čas, počas ktorého som dobrovoľníčkou na onkológii som si uvedomila, ako veľa ma pacienti naučili, sú mi príkladom a povzbudením, poopravila som si hodnotový rebríček, uvedomila som si, že nič nie je tak dôležité ako zdravie a aké dôležité je mať poruke niekoho blízkeho a nemusí to byť práve príbuzný…“

Hoci činnosť dobrovoľníkov je často naplnená aj úsmevnými zážitkami, je to náročná oblasť a nie každý je vhodný na to, aby sa stal dobrovoľníkom. Je potrebná určitá osobná zrelosť, empatia, či schopnosť vnímať svoje emócie. Na druhej strane, aby človek mohol dávať, musí mať kde čerpať. Znamená to, že v osobnom živote by mal mať určitý balans a nesmie byť sám ovplyvnený onkologickým ochorením, či už ako pacient alebo sprevádzajúci. Keďže onkológia je prostredie, kde je človek konfrontovaný so smrťou, nie je vhodné, aby sa tomu niekto venoval v dobe, keď sám má za sebou smrť niekoho blízkeho. Na všetko treba čas a ideálne je aspoň 2-3 roky. Odsmútiť si stratu a ísť ďalej, no nehnať sa do prostredia, ktoré môže ublížiť.

Aktuálne DS Vŕba hľadá nových dobrovoľníkov, a tak záujemcovia môžu nájsť viac informácii, ako aj možnosť prihlásiť sa na www.dsvrba.sk.

 

...

Snímky: DS Vŕba

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.