logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Bez neho by naše manželstvo nebolo...

Publikované: 11.01.2017 o 00:00Autor: Beáta Jarošová / Naša Žilinská diecézahodiny Prečítate približne za 7 minút
Zoznámili sa na Strome života. Zo študentskej lásky bol napokon vzťah na celý život. O osobných revolúciách aj pričastých chorobách sme sa rozprávali so Zuzkou (47) a Zdenkom (45) Lazarovcami z Turčianskej Štiavničky.

Manželmi sú dvadsať rokov a sviatosť manželstva prijali 1. júna 1996, na MDD. Zuzka je lekárka a Zdenko živnostník. „ Máme štyri deti a jedného anjelika v nebi. Najstarší syn Matúš (19) študuje politológiu, medzinárodné vzťahy a medzinárodné obchodné právo, Terezka (17)  je maturantka na Gymnáziu V. P. Tótha v Martine. Marek (15) je deviatak na Cirkevnej  základnej škole Antona Bernoláka a jeho čaká monitor a prijímačky na strednú školu. Najmladšia je Zuzanka (6) navštevuje materskú školu v Turčianskej Štiavničke.

Revolúcia

Spoznali sa na „Strome života“ pri čistení Vincovho lesa. „Prežili sme veľa zábavy, ale aj užitočnej činnosti.  Zdenko bol jeden z organizátorov - veselý, kamarátsky a starostlivý. Tým si ma získal... a získava stále. Chodili sme spolu sedem rokov a bol to pre nás krásny čas. Síce plný skúšok, pretože som v tom období študovala na lekárskej fakulte a štútium mi dávalo riadne zabrať. Keď sme sa spoznali, nebola som „veriaca“ ani pokrstená. Bola som práve hľadajúca. Zdenko bol pokrstený, ale nepraktizoval vieru. V tom roku, ako sme sa spoznali, prišla „nežná revolúcia“. A veľká revolúcia nastala aj v mojom živote: Spoznala Pána osobne, zatúžila som byť pokrstená a stať sa živou kresťankou. Počas obdobia, keď sme spolu chodili, som prežila obrátenie, prijala som krst ako dospelá spolu s mojím bratom Martinom. Bolo to nádherné obdobie... Modlitba a rozjímanie nad Sv. písmom boli tak silné a napĺňali ma radosťou, silou a neskutočnou láskou. Vnímala, som ako sa mi Boh prihovára  a nachádzala som v ňom odpovede na mnohé otázky. Najviac ma napĺňalo vedomie, že Pán ma bezpodmiene miluje a prijíma. V tomto období formovali moju vieru bratia františkáni, hlavne otec Bernardín (Anton Šmíd), ktorý ma pripravoval na krst a sestry františkánky, sr. Patrícia, sr. Vlastička, a neskôr sr. Viliama a sr. Serafína, ktorá sa stala našou rodinnou priateľkou.  Spomínam na tento čas, lebo vtedy sa začala moja dobrodružná cesta viery s Pánom. Možno práve preto, že som prežila obrátenie, bolo naše chodenie so Zdenkom také pekné: bolo čisté a zachovali sme si čistotu až do manželstva. Po mojom obrátení som bola tak uchvátená a naplnená láskou, že som zatúžila vstúpiť do kláštora. Aj sme sa rozišli na určitý čas. No múdre vedenie duchovného otca a modlitby mi nakoniec ukázali, že mojou cestou je manželstvo. Veľmi som túžila byť matkou a mať veľa detí. No túžila som mať za manžela človeka, ktorý má živú vieru. Modlitba ruženca bola v tom období pre mňa veľmi dôležitá, a tak sme sa modlili spolu so Zdenkom, čítali si Písmo, chodili sme spolu na sväté omše. A tak sme sa začali pripravovať na sviatosť manželstva. Pripravoval nás otec Marián Holbay. V tom čase vznikalo u nás v Martine na severe mladé  „bunkové spoločenstvo“  Obnova v Duchu Svätom. V tomto spoločenstve som prežila silu a krásu priateľstva, prijatia, radosti a spoločnej modlitby. Stretávali sme sa pri čítaní Božieho Slova a rozjímali nad ním, spievali sme, modlili sa, zdieľali, chodili na výlety a pomáhali si. Mali sme radosť a zažívali sme malé aj veľké zázraky viery, uzdravenia a obrátenia...“ spomína aj po rokoch s nadšením Zuzka. Zdenko čas, keď spolu chodili, opísal troma slovami: „Krásny, bezstarostný a neopakovateľný!“

Nová éra

„Na našu svadbu si stále s radosťou spomínam, mali sme krásny čas... Prvý jún, deň detí... mali sme veľa hostí. Veľa sme spievali a tancovali. Bol to náš veľký deň. Na svadobnú cestu sme šli na bicykloch do Slovenského raja. Týždeň v raji, v prírode, naplnení turistikou a cykloturistikou sme ukončili v Levoči na Mariánskej hore a na sv. omši v minoritskom kostole. Čo sa zmenilo manželstvom? Ako mladomanželia sme sa venovali deťom a mladým z našej farnosti, spolu s bratom Martinom a jeho manželkou Olinkou – mávali sme stretká v kostole, ale aj u nás doma a veľa sme sa hrali... Zdenko aj Martin sú veľmi kreatívni a vymýšľali deťom rôzne aktivity. Veľa sme sa modlili a čítali Božie Slovo. Nacvičovali sme Vianočný program - Jasličkovú pobožnosť, pásmo s čítaným aj spievaným Božím slovom. Vystupovali sme s tým v našej farnosti aj detskom domove v Ružomberku. Bolo to obdobie, na ktoré rada spomínam.

Veľká zmena prišla po narodení nášho prvého syna Matúška. Už tehotenstvo som mala dosť komplikované. Celý môj život sa celkom zmenil, už som nežila len pre seba, pre svoje záľuby a musela som sa vzdať mnohých svojich aktivít, svojho pohodlia a aj sebectva. Keď sa narodil bol to zázrak - vnímala som ho ako dar Boží - čo znamená aj jeho meno. Každé ďalšie dieťa bolo a je darom pre nás. Materská bola pre mňa nádherným obdobím. Cítila som sa skutočne šťastná a materstvo ma napĺňalo neskutočnou radosťou. Bývali sme s mojimi rodičmi a s mojou maminkou sme mali pekný priateľský vzťah. Veľmi nám pomáhala a prežívala s nami všetky naše starosti aj bolesti. No potom prišli ťažké skúšky, ktoré zmenili náš život a poznačili nás. Maminka vážne ochorela, do dvoch rokov zomrela. Zdenko mal vážne zdravotné problémy, bol operovaný na chrbticu, zhoršila sa naša finančná situácia a veľká skúška prišla, keď nám zomrelo naše štvrté dieťatko. Bola som z toho veľmi zranená a moja viera bola otrasená veľmi.

Až ďalšie tehotenstvo dokázalo vyhojiť tú veľkú stratu, ktorú som cítila. Narodila sa nám naša výnimočná dcérka Zuzanka. Má Downov syndróm. Jej narodenie bolo ďalšou veľkou skúškou. Bola vytúženým a vymodleným dieťatkom. Po jej narodení, keď mi oznámili že má Downov syndróm, nemala som problém ju prijať. Jediné čoho som sa bála, že ju stratíme. Bola vážne chorá a nevedeli sme, či prežije. Bála som sa o jej život. Veľkou oporou mi bol práve Zdenko. Prijal ju hneď a modlil sa za ňu. Do pôrodnice mi priniesol kyticu ruží a ďakoval za Zuzkin život. V modlitbách mi pomáhal a prišiel Zuzanku pokrstiť náš nemocničný kaplán o. Juraj Jendrejovský. Aj to bolo pre mňa veľmi dôležité, že bola pokrstená ešte v deň jej narodenia. Na druhý deň prišiel aj Vladko Beregy, náš pastier z komunity Jána Krstiteľa, modlil sa nad Zuzkou   a veľmi nás povzbudzoval  vo viere. Do komunity sme vstúpili mesiac pred narodením Zuzky. Cítili sme podporu bratov a sestier z komunity. Pomáhali nám či už modlitbami, alebo finančne. Tak sme prekonali aj toto obdobie a v priebehu roka sme sa so Zuzkou dostali do krásneho času a zase som si mohla „vychutnať“ materskú,“ vysvetľuje Zuzka. „Manželstvom sa zmenil môj rodinný stav, moja adresa a stal som sa hlavou rodiny. Rodičovstvom sa zmenil celý môj svet, začala sa nová éra môjho života.“ dodáva  Zdenko.

Vzťah

„Najkrajšie na našom manželstve je náš vzťah, to že sme spolu už dvadsať rokov a máme sa radi, prijímame sa, takí, akí sme a sme úplne rozdielni ako dve polovičky jabĺčka, ale dopĺňame sa, odpúšťame si. Som vďačná za Zdenka, za jeho starostlivosť a lásku, mám rada jeho humor a radosť. A najväčšiu radosť nám robia  naše deti. Najnáročnejšie bolo obdobie, keď nám ochorela najmladšie dcérka, prekonala leukémiu a my sme strávili mesiace na onkológii. V tom období sme sa videli len pár hodín. (Striedali sme sa so Zdenkom každý týždeň, alebo dva týždne pri Zuzanke v nemocnici). Tiež obdobie výchovy našich pubertálnych detí. A finančné problémy, s ktorými stále veľmi zápasíme...“ Zdenko ešte doplnil, že za to najkrajšie v ich manželstve pokladá svoju manželku.

Pre mňa má Pán prvé miesto v našom manželstve. Ak máme starosti, sme chorí, alebo sa boríme s finančnými problémami, vždy sa utiekam k nemu. Prosím ho o pomoc a požehnanie. Mali sme ťažké obdobia a vtedy som vnímala, že to, čo ma posúva ďalej je práve viera, spoločenstvo s Pánom, sviatostné manželstvo, že v tom nie som sama, ale Pán je v tomto zväzku s nami,“ vyznáva sa Zuzka a Zdenko zas jednou vetou: „Bez NEHO by naše manželstvo nebolo.“

„Pretože som prežila obrátenie ako dospelá, mala som veľmi veľkú túžbu odovzdať deťom živý osobný vzťah k Pánovi. Modlila som sa za každé dieťa, ešte keď som ho nosila pod srdcom. Spoločná modlitba, spev, čítanie Božieho slova, spoločné slávenie nedele, sväté omše, pútnické miesta, ktoré radi navštevujeme celá rodinka. Pokiaľ boli deti malé, prežívali spoločné  modlitby radostne a napĺňalo ich to. No obdobie puberty je hľadaním vlastného vzťahu a vlastnej viery. Musela som to prijať a trvalo mi to, kým som to pochopila.  

Vyrastala som v období totality a nebola vychovávaná vo viere. Nechodili sme do kostola, ale moja mama sa za mňa modlila, aj za mojich bratov a veľa nám spievala... boli to žalmy zo spevníka. Aj moja babička sa za nás modlila. Myslím si, že ona nám vyprosila obrátenie,“

Ani Zdenko nebol vychovávaný vo viere. „Iba na Vianoce sme sa celá rodina spoločne pomodlili  otčenáš a zdravas. Aj ja sa modlím sa za naše deti. Rodinný duchvovný život tvoria spoločné slávenie sv. omší, členstvo v Komunite Ján Krstiteľ a účasť na jej aktivitách, ale aj domáce modlitby a agapita... A tiež spoločné rodinné púte do Turzovky, Rajeckej Lesnej alebo Kláštora pod Znievom. Boli sme aj v Medžugorí celá rodinka...“

Medicína a rodina?

„Ťažká otázka pre mňa. Dá sa to skĺbiť, keď máte oporu doma, v manželovi a v rodine  a na druhej strane, keď máte chápajúceho šéfa a kolegov. Ale je to veľmi náročné, hlavne po narodení Zuzanky, kedy som veľmi vnímala potrebu zostať s ňou doma a venovať sa jej. Vážne zdravotné problémy môjho muža a finančné problémy ma viedli k tomu, že som nastúpila do práce. Mám rada svoju prácu, no rodina je pre mňa na prvom mieste a preto som sa nevenovala kariére tak, ako by som možno mala, ako sa odo mňa očakávalo. No musím povedať, že mojou veľkou oporou v práci je moja šéfka a výborný kolektív, ktorý ma podržal v ťažkých chvíľach. A zase, keď som si robila doktorát, oporou mi bol môj manžel a deti,“ uzatvorila mama Zuzka.

 

...

Snímky: archív Lazarovcov

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.