logo
konto fb rss email
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Francúzsky pochod za život: Dosť bolo potratov, ideme do ulíc!

Publikované: 29.01.2017 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 7 minút
Okrem TK KBS si nik na Slovensku 11. pochod za život, organizovaný minulý víkend v Paríži, riadne nevšimol. A pritom tam ide pekne do tuhého v názorovom boji za život a rodinu medzi tábormi ľudia kontra vláda. O atmosfére, myšlienke, novej krvi v tíme aj účastníkoch pochodu hovoríme s Annou Kováčovou-Habovštiakovou, ktorá pochod osobne zažila.

Pochod za život minulú nedeľu v Paríží bol po vlaňajšej pauze iný. V čom?     

Atmosféra sa mi videla ešte živšia, mladistvejšia i vášnivejšia ako pred dvoma rokmi na pochode, kedy sa pochodovalo s čiernymi balónmi, ktoré symbolizovali protest proti smrti - zavedeniu eutanázie. V roku 2015 bolo ľudí štyridsaťpäťtisíc, teraz päťdesiattisíc. Rozdiel bol i v tom, že citeľne pribudli aj zahraničné delegácie: bola tu štyridsaťčlenná delegácia z Talianska, zástupcovia z Anglicka, Portugalska, Španielska, Švajčiarska, Nemecka, Holandska či Luxemburska. Prišiel i celý autobus Belgičanov, reprezentanti USA, ba prišli i zo Senegalu. Čierne balóny spred dvoch rokov signalizovali vážnosť témy, potrebu brániť poslednú bariéru, ktorá bráni legalizácii eutanázie: tam nasleduje už len smrť civilizácie. Pestré balóny tohto roku s nadšeným skandovaním mladých symbolizovali radosť a dodávali nádej.

Organizátori hovoria aj o omladzovaní pochodu. Bolo to vidno naživo?

Pod jasným mrazivým slnkom Paríža väčšinou pochodovali mladí, ale zaznamenala som aj osemdesiatnikov. Všimla som si rodiny s viacerými deťmi, prihovorila sa mi matka deviatich detí, boli i usmiate detičky s Downovým syndrómom. Celkovo bolo podujatie veľmi pôsobivo  zorganizované, vyložene civilizované, pokojné. Do očí bilo dôstojné správanie sa mládeže, hoci tu bola v takom počte a neraz to boli takmer ledva odrastené deti, ktoré pochod riadili.


Aká bola atmosféra pochodu?

Charakterizovala by som ju ako pokojnú odhodlanosť tých, čo sa podujali byť tri – štyri hodiny v mraze, nevnucujúce sa sebavedomie kráčajúcich, ktorí sú si vedomí svojej pravdy (doslova podľa vzoru Silvestra Krčméryho: „Vy máte moc, my máme pravdu! A máme na svojej strane Kohosi Väčšieho, kto nám pomôže, kto nás volá túto pravdu hlásať, robiť pokánie, kto nás povoláva neustupovať pred silami zla.“) To som si osobitne uvedomila počas dlhej a prekrásnej vigílie v Bazilike sv. Františka Xaverského. Aj tá bola perfektne pripravená, s hlbokou kázňou biskupa, ktorý sa nechystal na druhý deň na pochod, ale do Erbilu, Mosulu a Bagdadu. Staršia generácia si akoby uvedomovala sprísňovanie zákonov a hroziace tresty za publikovanie pravdy o potrate, ľudia pôsobili vážne, bazilika bola plná. Boli i takí, čo doslova vyjadrili strach z nastupujúcej totality. Mladí však nepôsobili dojmom, že by sa báli, skôr žiadali - vedomí si svojej pravdy: násilie a lož nemá v našej spoločnosti čo hľadať. Máme plné právo na informácie, chceme vedieť všetko, o dôsledkoch potratu máme byť informovaní. Sme predsa slobodní ľudia, hrdí na našu slobodu, tak prečo by sa nám práve najzávažnejšie skutočnosti mali zamlčovať?


Mali organizátori nejaké problémy počas priebehu pochodu?

Naokolo sme mohli zaregistrovať množstvo policajných áut, pokojne stojacich strážnikov. Neraz i v chodbách metra stáli ochrankári s detektormi, kontrolovali ruksaky, tašky, ale všetko prebiehalo veselo, bez strachu. Naozaj, strach nebolo cítiť, nebol tu na mieste. Prítomní súhlasne skandovali, keď im napríklad obľúbený politik a predseda Hnutia za Francúzsko, Philippe de Viliers, logicky vysvetlil, že vo Francúzsku sa umožní 220 tisíc potratov ročne, a potom sa má populácia doplniť kvótami imigrantov. „Neprenechávajme vlastnú krajinu cudzincom!“  „Kiež by sme i my mali takého ministra vnútra ako Španieli,“ reagovali po vystúpení J. M. Oreju, bývalého poslanca EP a prezidenta Federácie J eden z nás. Riaditeľ Inštitútu J. Lejeuna kultivovanú mládež povzbudil perfektnou prednáškou na bioetické témy. Mladí i starí museli len súhlasne reagovať na podnety, aby boli hrdí na Francúzsko a jeho kultúrne dedičstvo.


Ako prijímajú pochod bežní Parížania?

Všímala som si okná a ľudí v nich – nebolo ich veľa, ale bolo vidieť záujem. Naša skupina niesla logo Embryo - Jeden  z nás – Un de Nous – One of Us, lebo bola utvorená viacerými národnosťami. V čele bol bývalý taliansky europoslanec Carlo Cassini. Ako reakciu na anglický nápis skupiny sa ma pýtali, či som z USA. Povedala som, že zo Slovenska. „No tak to je dobre!“ znela odpoveď. Myslím, že aj informačné kampane, ktoré vo Francúzsku prebiehali a státisícové protesty, ktoré usporadúvala La Manif Pour Tous proti homosexuálnym zväzkom, naučili Parížanov, že teraz prišiel už čas ísť proti vláde do ulíc.


Pochod mal aj vážny dôvod: návrh zákona by po prijatí zmietol zo stola existenciu organizácií pomáhajúcich ženám s postabortívnym syndrómom...

Nielen to, ohrozené by boli napríklad aj preventívne stránky na weboch, respektíve internetové diskusie žien o dôsledkoch prežitého potratu a podobne. Práve preto mladí vyšli do ulíc s heslami: „Cenzurované informácie = nebezpečenstvo pre dieťa! Silný je ten, kto chráni slabého“. „IVG – ça suffit, on descend dans la rue!“ „Dosť bolo potratov, ideme do ulíc!“ Prečin znemožňovania výkonu by sa mal rozšíriť na stránky, ktoré informujú ženy a odrádzajú ich od potratu. Pre mladých je však evidentné: ak si kúpim auto, mám niekoľko dní možnosť odskúšať si ho. Máme lehoty, pokiaľ ide o zváženie kúpy hocijakého prístroja, a tu by sme nemali mať nijaký čas na rozmýšľanie pred takým vážnym úkonom? Veď sa týka manželov, partnerov, dieťaťa! Tu nemáme mať ani poradcov? Evidentne, ako sa kedysi hovorilo: „Ak chce Pán Boh niekoho potrestať, odoberie mu rozum.“ Zaslepenosť obhajcov potratu zatemňuje mozog. Mladí sú citliví na slobodu prejavu, aj preto vyšli do ulíc.

Zákon mal byť prerokúvaný tento týždeň; mal by ešte rozšíriť zákon zo 4. 8. 2014 o rovnosti mužaa ženy, ktorý trestá dvoma rokmi väzenia a pokutou 30 000 eur za zamedzovanie alebo pokus o zamedzenie potratu. Touto cestou by vláda chcela cenzurovať slobodu prejavu, dokonca slobodu myslieť si niečo iné o potrate, ako je nariadené. Tak sa ukazuje jej pravá tvár: nie sloboda voľby, ale potrat, teda smrť. Vláda na svojej oficiálnej internetovej stránke dobrovoľne zabúda uviesť dôsledky potratu a potvrdzuje, že neexistujú dlhodobé následky potratu. Humánna spoločnosť, hodná tohoto mena, by mala prenasledovať takú vládu za obmedzovanie života dieťaťa a za nabádanie na potrat.


Pochod za život má čoraz viac účastníkov - mení sa aj myslenie Francúzov smerov k pro-life?

Určite, je tu ďalšia, už tretia generácia pro-liferov a celá spoločnosť pociťuje dôsledky potratovej mentality a kultúry smrti. Kto rozmýšľa logicky, príde na to, akou neskutočnou chybou bolo neprijatie encykliky Pavla VI. Humanae Vitae a aké prorocké sú slová sv. Jána Pavla II. Veď krajinu navštívil osemkrát a vždy im adresoval jasné slová!


Protesty v Poľsku po prijatí zákona proti interrupciám si médiá na Slovensku všimli až príliš... tisíce ľudí v Paríži však nie. Prečo?

To je priam zákonité, organizované. Oficiálne médiá sa usilovali napríklad zamlčovať státisícové pochody proti Taubirovej zákonu, tak to bolo aj s osemdesiatpäťtisícovým pochodom za život na Slovensku. Táto mediálna manipulácia potom vytvára nepravdivý obraz o skutočnostiach. Všade je to tak, preto je potrebné používať alternatívne médiá. Naše oficiálne médiá nikdy nespomínajú státisíce ľudí pochodujúcich za život v rôznych krajinách, to dobre vieme. Prečo? Máme tu veľmi silne rozvinutú IPPF- medzinárodnú spoločnosť, ktorá je mocná a pôsobí všade.


Ako hovorili o pochode v Paríži francúzske médiá? Sú mu naklonené?

Bola som prekvapená, keď som videla videozáznam dokonca z TV France 1 - médiá tentoraz dali zábery z pochodu a spomenuli niektoré skutočnosti: potrat sa predsa týka všetkých, nielen ženy. To bolo práve heslo 11. pochodu za život: Tous concernés: Potrat sa týka nás všetkých, zasahuje ekonomickú sféru, oblasť zdravotníctva, sociálnych vzťahov.


Má pochod dosah na zmenu politických rozhodnutí?

Teraz šlo o jedenásty pochod tohoto druhu, a to len v Paríži. Okrem toho je veľa iných podujatí podobného charakteru, napríklad vzdelávacích kampaní. Myslím si, že môžu meniť nielen politické rozhodnutia, ale aj mentalitu ľudí. No na všetko je prvoradé mať svetlo zhora. Rezistentní proti pravde, teda hrešiaci proti Duchu Svätému, môžu byť tak obyčajní ľudia, ako aj politici.


Čím môže Paríž z minulej nedele inšpirovať nás?

Napríklad veľmi premyslenými heslami, ktoré sa dopredu pripravia z vhodných materiálov a rozdajú; veľa hovoriacou vizuálnou prezentáciou, ktorú by sme vedeli aj my tak perfektne urobiť, kultivovanou formáciou pochodujúcich, zosúladeným skandovaním a inšpirujúcou hudbou... Je toho veľa, ale naopak, aj náš pochod by mohol inšpirovať ich našou nápaditosťou.


Prísť z takéhoto podujatia znamená nosiť v sebe silnú myšlienku - akú nosíš ty?

Nosím ju od stretnutia pro-life skupín v Paríži v roku 1999, kde sa stretli pro-life organizácie Európy pod vedením Francúzov, a potom v roku 2003 v Bruseli na kolokviu o zmienke o kresťanských koreňoch Európy. Organizovala ho francúzska europoslankyňa E. Monfortová s Carlom Cassinim. Hlavnou myšlienkou ostáva obrana kresťanských koreňov Európy a slobody svedomia! Sú to práve organizácie za život, ktoré sa v tomto smere spájajú a chcú postupovať spoločne. Sú veľkou nádejou pre Európu a majú veľkú zodpovednosť. Preto sa takto spájajú aj vo Federácii Jeden z nás, ktorá bráni štatút embrya a odmieta bioetické úchylky, akými sú pokusy na embryách.


(Pozri cez petíciu v 23 jazykoch na stránke www.oneofus.eu do mája 2017.)

 

...

Snímky: respondent

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.