logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Očami viery_Izák

Publikované: 16.02.2017 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 2 minúty
Viem, bol som zhmotnenou túžbou mojich rodičov, Abraháma a Sáry. O tom, ako som sa vlastne dostal do lona svojej mamy, som počul toho veľa.

Vždy, keď sa moja mama na mňa pozrela, znovu sa smiala. Nielen preto, že mi dala meno, ktoré jej pripomínalo smiech vtedy za plentou stanu. Smiala sa vždy, celou bytosťou, žiarili jej oči a jej nádherná tvár. Bol to smiech vďačnosti, v ktorom vždy dvíhala srdce a celé svoje „ja“ k Bohu, ktorý jej dal mňa ako dôvod na takýto smiech radosti. Videl som na nej, že napriek naplneniu jej túžby po mne je odhodlaná urobiť znovu čokoľvek, čo príde z ruky nášho Boha. Moja mama bola chodiacou chválou Božej moci a nikdy nezabudla, prečo má ďakovať.

A môj otec? Ak som mal mať vzor muža modlitby a odovzdanosti, tak to bol on. Ten, ktorý už nemusel za ničím bežať ani nikomu nič dokazovať. Ten, ktorý mal úctu a vážnosť, ten, ktorý sa nebál vykročiť do neznáma... učil som sa od neho divokej mužskosti a nespútanosti, žil som so srdcom, ktoré sa nebálo. Ale vždy, keď môj otec padol pred tvárou Boha a videl som ho pokorne kľačať v prachu, nebolo mi viac treba hovoriť o tom, čo a kto robí muža mužom v konečnom dôsledku. Kopíroval som ho, rovnako ako som nasával nádherný vzťah medzi mojimi rodičmi.

Boh u nás bol niekto stále prítomný, nielen zabudnutá návšteva spred môjho počatia. Dýchal som ho zo slov môjho otca, bol v pohladení mojej mamy a v jej šikovných pohyboch, aj v jej kráse, ktorú nevzal ani čas. Tomuto Bohu som nemal problém pokloniť sa ani ja – videl som, čo znamená pre tých, ktorí mi boli najdrahší.

Keď otec jedného dňa po náročných rozhovoroch s Bohom, plných otáznikov, rozhodol o ceste na vrch Morja, nepýtal som sa priveľa. Povedal mi len, že Pán chce, aby sme tam obetovali. Môj otec cestou nezvyklo mlčal. Hora sa blížila, ja som v rovnakom tichu niesol drevo. Vnímal som aj bez rozhovoru, že táto lekcia je pre otca veľmi ťažká, že Boh mu dal životnú úlohu, pred ktorou musel pokoriť všetko a vložiť všetky svoje sny. Videl som, ako ho toto rozhodnutie poslúchnuť bolí, no ako kráčal, bol pre mňa žijúcim svedectvom viery, že Boh robí len dobré veci... tak ako ma to stále učil spolu s mamou.

Na hore, keď ma naraz poviazal, som pochopil tú hrôzu v jeho srdci: Boh chcel ako obetu mňa, jeho sen a túžbu. Bol som pre otca viac ako jeho mega majetok, ako jeho postavenie... A predsa bol odhodlaný urobiť to.

Či som sa bál? Nechcel som kričať a brániť sa? Nie... môj otec... a môj Boh... mali takú dôveru, že som nekládol odpor. Iba som... zatvoril oči.

Keď zaznel hlas, znovu som ja sám na sebe pocítil to, čo mi hovorievala mama: Boh nerobí veci tak ako ľudia. Robí ich prekvapujúco inak, náročne, ťažko... a vždy prekvapí riešením, ktoré akoby už neexistovalo! Aj tu... hlas... ovca zamotaná v tŕní... a zrazu iná situácia. Len skúška viery nás dvoch, otcova a moja, bola zložená.

Nikdy som na túto skúšku nezabudol. Nikdy som nezabudol na vieru môjho otca. Nikdy som nezabudol na Boha, ktorý je nad všetkým.

Domov prišiel iný Izák, ako odchádzal. Na horu Morja šiel Izák, Boží dar, ktorého chceli a vyprosili si rodičia, ktorý bol daný Bohom. Domov šiel Izák, ktorý sa sám rozhodol byť darom Boha pre iných. Svojím životom.

 

...

Snímka: rosamondpress.files.wordpress.com

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (2)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
3
|
-
0
16.02.2017 10:45
jana
prekrásne
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
23.02.2017 21:36
Majka
Nemám slov. Pekné.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.