logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

List všetkým neplodným ženám

Publikované: 10.05.2017 o 00:00Autor: Júlia Baranišinováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Už ako malé dievčatko som sa rada hrávala s bábikami. Volala som ich po mene. Poznala som ich vďaka odlišnostiam. Každá bola niečím výnimočná... Ach, aké krásne semienko materstva zasadené v srdci malej ženy.

Nevedela som sa dočkať, keď vyrastiem. Tešila som sa na vlastné deti, ktoré sa budú volať rovnako ako moje bábiky. Nádherná prirodzená túžba pochádzajúca od Boha, s ktorou žena počíta, keď raz bude mamou...

Z malého dievčatka sa stala dospelá žena. Vydala sa a spolu s manželom onedlho začali vyčnievať. Iní presne zapadli do kolobehu života, ktorý je dobre známy každému... Veľmi dobre viete, čo nasleduje po svadbe. Máte prácu, kde bývať, ste pripravení... Túžobne očakávate – mesiac, dva, štyri, desať... niekoľko rokov.


Keď sa radosť zmení na žiaľ

Prvé mesiace mnou lomcovala radosť. Tešila som sa na prvé testovanie a túžobne som očakávala, keď sa na tehotenskom teste objavia dve čiarky. Sledovala som svoje telo, všímala si každú zmenu, no prichádzali aj prvé sklamania. Veľká radosť sa zmenila na smútok, ľútosť, prvé slzy. Na rade boli aj prvé modlitby za dar počatia – rôzne novény, deviatniky...

Prvý rok bol kritický. Po pár mesiacoch nám už všetci naokolo položili hádam všetky typy otázok. Od: „Na čo ešte čakáte?“ „Kedy to už plánujete?“ „Vy deti mať nechcete?“ cez podpichovanie: „Mladší už nebudete,“ či: „Kariéra nie je všetko,“ až po rozličné rady typu: „Musíte na to prestať myslieť a vtedy sa podarí!“ Aké ťažké je vysvetľovať niekomu, koľko bolesti vám spôsobujú tie isté otázky a „zaručené“ rady plodnosti, hlavne vtedy, ak sa vaša túžba nezhmotňuje.

Kríž neplodných rokov ženy

Druhý a tretí rok bol plný vyšetrení. Na povrch sa drali rôzne zdravotné problémy a komplikácie. Na druhej strane sa núkali lákavé alternatívne metódy „riešenia“ problému. No veríte tomu, že len Boh je darca života. Neustále dookola som si kládla otázky: „Aká je naša cesta? Myslí Boh aj na nás?“ Veľmi dobre poznáte svoj zdravotný stav a snažíte sa veriť, že sa stane zázrak.

Snažíte sa mať nádej, no neviete, či neplodnosť bude trvalá, alebo len dočasná. V mysli som hľadala ten moment, keď som sa previnila voči Bohu, kvôli ktorému ma teraz trestá neplodnosťou. Snažila som sa nemyslieť na to, nehnevať sa, neplakať... nedalo sa. Moja túžba bola silnejšia.


Spochybňovanie Božej dobroty

Túžba súčasne silnela s výčitkami adresovanými Bohu: „Bože, prečo ma tak trápiš? Prečo si požehnal lono inej ženy? Veď ona už má veľa detí a ďalšie už neplánovala...“ Alebo: „Bože, prečo nepožehnáš radšej nám ako tamtej žene, ktorá rozmýšľa nad potratom? Och, aký si nespravodlivý... Prečo dopúšťaš, aby som sa trápila už len pri pohľade na kočík, detskú výbavičku vo výklade obchodu či rastúce bruško mojej tehotnej susedky, priateľky...?“

Prišiel štvrtý rok a moja túžba „chcem“ sa zmenila na „nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane“. To už sme s manželom mali prvých deväť piatkov niekoľkokrát za sebou. Dnes je naša túžba rovnako silná, no môj uhol pohľadu sa časom zmenil. Pochopila som, že kríž neplodnosti nie je trestom či Božím hnevom. Celý ten čas ma Boh neprestal požehnávať tam, kde ma zasadil.

Neustále mi dával najavo, že stojí pri mne, klope a čaká, kým ho pustím do svojho srdca. Celý ten čas ma pozýval na osobné stretnutia, ktoré som ja odmietala a na ktoré som nazerala z negatívneho uhla. Podarilo sa mu však vytrhať burinu a tam, kde boli predtým bolesť, plač a zúfalstvo, zasadil pokoj a radosť, ktoré som tak nutne potrebovala.


Dieťa je dar

Pochopila som, že Boh nedáva dieťa za odmenu. Je to dar, ktorým sa neobdarúvajú manželia, ktorí sa cítia pripravení na rodičovstvo. Mnohokrát si mylne myslíme, že ak sme finančne nezávislí, máme dobrú prácu, pekný domov, sme pripravení prijať tento dar a stať sa rodičmi roka.

Raz mi jeden kňaz povedal, že Boh si pre nás špeciálne pripravil túto cestu, aby si nás pritiahol bližšie, pretože má s nami veľké plány, rovnako ako s neplodnými ženami z Biblie.


Biblia a neplodnosť

A tak som si opäť zalistovala vo Svätom písme. Problém neplodnosti sa zobrazuje vo viacerých príkladoch: Boh nezasľúbil Abrahámovi a Sáre dieťa – syna, kým nedovŕšili deväťdesiat rokov (Gn 11, 30). Izák, Rebekin manžel, sa nepretržite modlil a Boh mu dal odpoveď – dostali dvoch synov, Ezaua a Jakuba (Gn 25, 11). Ráchel sa modlila a Boh otvoril jej vnútro. Porodila dvoch synov, Jozefa a Benjamína (Gn 30, 1; Gn 35, 18). Manoáchova žena, ktorá bola neplodná, porodila Samsona (Sdc 13, 2). Alžbeta v pokročilom veku počala a porodila Jána Krstiteľa (Lk 1, 7.36).

Čo sú naše štyri roky oproti Sáriným, Rebekiným či Alžbetiným? Ak je teda Božia vôľa, aby sme mali deti, Boh nám to určite splní. V Písme taktiež nachádzame radu od Ježiša: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7)


Ty, ktorá túžobne čakáš na dieťa

Je také ťažké čakať na uzdravenie z neplodnosti, ale ak Bohu dovolíme, postará sa o to, aby zavládol v našom srdci pokoj. Aj dnes, napriek prognózam lekárov, Boh koná zázraky, preto nestrácajme vieru. Boh nás ľúbi stále rovnako a v jeho očiach budeme mať vždy veľkú cenu. Neplodnosť nie je konečná stanica, je to cesta.

Boh si nás špeciálnym krížom neplodnosti pripravuje, aby si nás mohol použiť rovnako ako neplodnú Sáru, Rebeku, Ráchel či Alžbetu, ktoré boli požehnané aj v neskoršom veku. Boh vie najlepšie, keď je ten najvhodnejší čas, preto mu dôverujme.

 

...

Snímka: pixabay.com

DISKUSIA (11)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
9
|
-
0
10.05.2017 00:05
maruška
JUlia, nádherné, pokorné a čisté čítanie.. kedy sa bolesť pretaví na istotu, že Boh dáva len dobré veci, na vieru, že tvoj čas s Ním v požehnaní príde.. nevieme, aký.. ale bude. ďakujem za tvoje riadky... aj keď ja "dmeograficky" stojím na opačnej strane barikády, veľmi ma povzbudili... .
REAGOVAŤ
+
3
|
-
0
10.05.2017 10:54
Julia
Maruska, dakujem ti krasne za slova, no to je len svedectvo na Jeho slávu. Aj ta vasa situacia je urcite nelahka, ale Boh si nas svojim sposobom aj takto pouziva, chce to velku obetu a odriekanie, preto vyprosujem celej rodinke vela milosti.
+
4
|
-
0
10.05.2017 10:23
jozef
Julia,už ste zvažovali aj adopciu?My tiež čakáme,chodime po vyšetreniach,veríme,ale začíname rozmýšlať aj nad adopciou.Možno Boh chce aby sme si dieta adoptovali,len este nie sme na to pripravení.
REAGOVAŤ
+
4
|
-
0
10.05.2017 10:49
Julia
Jozef, ak to bude Bozia vola, tak ja verim tomu, ze nam tuto tuzbu vlozi do srdc. Zatial to tak vsak necitime, aj ked ja na to pravidelne myslim. U mna doslo zo zdravotneho hladiska k uplnemu zvratu - pozitivnemu, preto sa modlime za to, aby nam Boh ukazal cestu, kde nas chce mat nadalej.
+
7
|
-
0
10.05.2017 12:30
Lukáš
Jozef, držím vám palce. Verím, že vám Boh pošle dieťa, ktoré naplní vaše srdcia. Tak ako naplnil aj naše. Svoju neplodnosť som objavil tesne pred sobášom so svojou priateľkou. Žili sme vtedy nadivoko, bez Boha a po svadbe sme skúšali aj IUI metódu. Absolovali sme ju 2x. Kdesi tam si ma našiel Boh a ukázal mi, že táto cesta nieje v súlade s tým, čo od nás očakáva. Bolo to pomerne ťažké obdobie, vzdať sa vidiny aspon z polovice vlastného dieťata a ísť cestou adopcie. Lámal sa nám vzťah. S Božou pomocou sme sa ale dokázali cez toto obdobie povzniesť a dnes máme 1.6 ročnú dcéru, ktorú obaja veľmi milujeme. Rozmýšľame nad obnovením našej žiadosti o dalšieho drobca. Výber pritom nechávame na našeho Pána. On najlepšie vie, čo je pre nás dobré a sme ochotní to nasledovať.
+
2
|
-
0
10.05.2017 16:52
Maria
Podľa mňa, adopcia nie je riešenie neplodnosti, je to voľba dať priestor v srdci a dome dieťaťu. Nie každý je na to stvorený. Počúvajte svoje srdce a do ničoho sa nenúťte. :)
+
3
|
-
1
10.05.2017 16:46
Maria
Velmi pekne, presne tam Pan previedol aj nas, po ceste radosti z prijatia manzelstva, cez tmavy les, uprsanu lúku, az tam, kde sme teraz - spokojni s tym, ze vsetko ma v rukach namilujúcejší Otec. Privinul si nás bližšie a cítime, že nič nie je viac než Jeho vôľa. Ďakujem za svedectvo, nech je povzbudenim pre všetkých, krorí povzbudení chcú byť :) Držím všekým palce
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
10.05.2017 21:24
danak
velmi pekne a povzbudive, ka som to prezila a prezivam uz 32 rokov ale teraz uz viem ze vsetko je na nieci dobre a boh vie dat aj radost a posunut tam kde vas potrebuju
+
2
|
-
0
10.05.2017 21:51
sr.Vojtecha
Milá Julka, vďaka za krásne svedectvo. Veľmi ma povzbudí,ako sa snažíte vy alebo iní reagovať na neplodnosť hľadaním Božej vôle. Podobne je to aj v ,,duchovnom materstve"- ja som rehoľná sestra. Ani my nemáme dorast, a tiež aj v mojom živote sa snažím aj na takúto duchovnú neplodnosť reagovať hľadaním Božích plánov v mojom, v našom živote rehole.
+
3
|
-
0
10.05.2017 23:06
katarína
Júlia, škoda, že sa v dnešných časoch málo povzbudzuje k adopcii. Často je až konci všetkých možností. Prečo sa traumatizovať nekonečnými vyšetreniami a reprodukčnými technikami, ktoré si vymyslel človek, aby sa hral na Stvoriteľa? Ak je túžba po dieťaťi veľká a dieťa neprichádza, myslím si, že netreba váhať absolvovať potrebnú prípravu na adopciu a čakať v poradovníku žiadateľov o osvojenie si dieťaťa. Je isté, že dieťa v tomto prípade príde, aj keď si niekedy treba počkať aj 4 roky. Netreba sa báť! Prečo sa báť bezbranného dieťaťa, ktoré čaká práve na Vás, že mu dáte rodinu, domov? Zveriť Pánu Bohu čakanie na dieťa, modliť sa za neznámu matku,ktorá porodí dieťa, ktoré Vám bude zverené, aj takto sa to dá. To bolo jediné, čo sme mohli robiť počas čakania na nášho syna. Sme Bohu za takýto dar nesmierne vďační.
REAGOVAŤ
+
4
|
-
0
10.05.2017 23:11
Klára
Ano! Dítě je Boží dar! Taky jsem si to prožila, ale po 6 letech přišlo první, pak další.... No a mám 4 krásné děti! V okamžiku, když jsem to hodila za hlavu, tak se to stalo!Po 6 letech. Ale opravdovou Boží vůli jsem pochopila až hodně hodně zadlouho. Než přišly děti manžel onemocněl epilepsií, vztahy mezi námi nic moc a pak teda přišly děti. Pro mě smutné náročné období, protože jsem na vše byla sama, manžel nefungoval. Bylo by toho hodně co napsat, ale vše cítím tak, že naučit se žít Boží vůli je opravdové umění, a to jediné má v životě smysl.Hezky se to píše, těžko se to chápe a asi nejtěžší je to žít. Pokud máte krásný vztah s manželem, tak je to hrozně moc! Děkujte za to. Rok(to už jsme byli spolu 20 let) po narození posledního dítěte se stal zázrak(ON žije, ví o nás a miluje nás). Pán mi dal takovou velkou milost, že jsem pochopila a poznala, proč to vše tak bylo. Dostala jsem milost Bohu uvěřit, do té doby jsem v Boha věřila. Přeji vám požehnaný čas!
REAGOVAŤ