logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Úbohé deti z veľkých rodín!

Publikované: 11.05.2017 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 5 minút
Nielen na diskusných fórach, ale všeobecne sa medzi ľuďmi, ktorí reálne nezažili dobrú veľkú rodinu, tvrdí presne toto. Majú pravdu?

Fakt je, že rodiny s neštandardným počtom detí – ku ktorým sa v niektorých oblastiach počítajú aj tí, ktorí majú „až“ tri – sú stále výzvou a otáznikom pre mnohých v okolí. Možno práve preto je načase uviesť niektoré tvrdenia na pravú mieru.


Rodičia nemajú dostatok času na každé dieťa

Jasné, mama vo veľkej rodine má len dve ruky, jedny ústa a rovnako dvadsaťštyri hodín času ako aj mama s dvoma deťmi. Deti však (bez ohľadu na veľkosť rodiny) nepotrebujú mamu či otca sústavne za pätami, ale potrebujú ich blízkosť a prijatie, čo je rozdiel. Aj u nás sa navyše efektívne využíva čas: mnohé a zásadné rozhovory sa udejú popri čistení zemiakov, vešaní bielizne alebo cestou z nákupu.

Deti sa zároveň učia rešpektovať, že sú potreby (ich súrodencov alebo rodičov), ktoré majú prednosť. Je samozrejmé, že najprv treba utíšiť plačúce batoľa, až potom (aj popri dojčení) vypočuť spor štvorročného so šesťročným. Osobitné nároky citlivých pováh, špeciálne potreby či požiadavky náročnej puberty sa dajú zvládnuť aj vo veľkej milujúcej rodine: poprosím ostatné deti, aby nás nerušili – a ony vedia, že až budú mať ony potrebu, rovnako nebudú rušené.

A rozprávame sa. Čas pre každé jedno dieťa osobitne tiež nie je problém: vnímavá mama vie, keď treba pustiť kolotoč v domácnosti z ruky a venovať sa vážnym veciam. Navyše, najlepšie osobné rozhovory sú tie, ktoré sa udejú v zašití sa večer na posteli alebo v záhrade na hojdačke. A nie je nič lepšie ako „úlet“ vo dvojici otec-syn či mama-dcéra.

Suma sumárum: Z detí netreba robiť bôžikov, ale dať im lásku a prijatie. Ak jej majú rodičia dosť, je jedno, koľko majú detí. Je to o ich obete a investícii do nich. Deti sa takto navyše učia trpezlivosti a prijímaniu potrieb iných, zvlášť, ak je im to vysvetlené s láskou. Možno nie je dokonale upratané, ale je nám spolu dobre.


V rodine niet dosť financií, deti tým trpia

Pamätáte si, čo ste jedli a pili, keď ste boli malí, alebo – bez pohľadu na fotografie – čo ste mali oblečené? Či to bolo značkové, alebo nie? Či to bolo zo sekáča, darované alebo čisto nové a drahé? Deťom sú tieto veci veľmi dlho JEDNO. Nedá sa ukryť, že vo veľkej rodine nie je toľko financií ako v tej, kde zarábajú obaja rodičia. Ale skromnosť ešte nikoho nezabila ani mu neublížila.

Nedostatok financií neznamená automaticky horšie detstvo, horší vývin či horšie možnosti. Znamená to dobre rozhodnúť, kam vložiť prostriedky: vždy sme vrazili do rozvoja talentov detí, aj keď nás to stálo dosť veľa. Čiže mali výtvarnú, skauta, husle, vandre, tábory... na to sa peniaze vždy našli.

Skromnosť môže znamenať viac kreativity a nápaditosti, ako si pomôcť, keď sa to nedá kúpiť. Znamená to schopnosť deliť sa a radovať sa spoločne z toho, čo máme. Znamená to viac si vážiť veci a neplytvať. Znamená to, že deti sa učia, že nič nepríde automaticky na prvé požiadanie a nie je to samozrejmosť.

Náročnejšie obdobie nastáva, keď deti začnú chodiť do školy, kde sa porovnávajú s inými; je to však super výzva na ďalší rozhovor! Chcel by si sa vymeniť s tým spolužiakom, čo má nový bicykel, a ty len opravený z druhej ruky? Chcel by si mať nový počítač, izbu len pre seba, všetko, na čo si ukážeš? Ale vzdal by si sa svojich súrodencov, vzdal by si sa toho, že ty máš ocka a mamu stále pri sebe? Pretože on je sám, nemá sa s kým hrať, nemá otca...

Rozhovory o hodnotách mnohokrát otvárajú deťom oči; a ony meniť nechcú! Dôležitejšie je pre ne byť ako mať – a to je podstatné! Dobré vedenie vo veľkých rodinách aj v tomto vychováva altruistické, obetavé, šikovné a samostatné deti, ktoré majú veľké srdce a sú životaschopné a zároveň nie sú bezcitné. Deti viac trpia nedostatkom lásky ako nedostatkom financií.


Deti musia veľa pomáhať a starať sa o mladších

Zvyšok článku sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné. 

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (45)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
2
|
-
0
11.05.2017 10:24
Ela
Ďakujem, povzbudilo ma to. Zvlášť to zverenie do Božích rúk.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
11.05.2017 11:03
Andy
Majka, super napísané.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
11.05.2017 11:40
Eva
Veľmi pekný článok,úplne s nim súhlasím.Nie je dôležité koľko detí rodičia vychovávajú, ale ako ich vychovajú.Z vlastných skúsenosti viem, že mať viac súrodencov je len dar pre každého človeka.Oceníte to hlavne v staršom veku.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
11.05.2017 11:53
romi
Výchovné výhry a prehry... Boh, ktorý uzdravuje a žehlí rodičovské omyly... Kiež by bolo ľahké vychovať dieťa. Vychovať ho tak, aby počas jeho života nemuseli tie rodičovské omyly žehliť odborníci. Je srdcervúce vypočuť si od vlastného dieťaťa, že nechce mať deti, pretože sa necíti byť dobrým človekom. Necíti sa na výchovu svojich detí. Medzi riadkami, nechce zlyhať tak ako jeho vlastní rodičia. Je naivné myslieť si že dieťa "sa už nejako vychová", že ho nemožno výchovou doživotne poškodiť, že nech sa deje čo chce, určite vyrastie v dobrého človeka. Nie je to tak a každá ďalšia generácia tomu dá za pravdu. Ospravedlňujem sa za takto ladený príspevok, azda sa naozaj nehodí pod tento článok. Akokoľvek, písala som ho nielen zo svojej, ale aj z mnohých iných skúseností okolo mňa.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
11.05.2017 22:37
maruška
Romi, je mi ľúto, ak si si odniesla zo svojej rodiny a detstva zranenia.. ale Boh pracuje! Ešte stále žehlí... ! Ver! Hovorím to práve preto, že som aj ja z takej rodiny vyšla... a zažila pred rokom aj čosi uzdravenie vzťahov so svojím ockom... modlím sa za teba, aj za tvojich rodičov! MOžno trpia ešte viac, ako ty...
+
0
|
-
0
12.05.2017 22:54
romi
Vďaka za láskavé slová maruška. Viem, že Boh žehlí... celý život.
+
0
|
-
0
11.05.2017 12:23
Veronika
Ďakujem za krásny pravdivý článok!
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
11.05.2017 13:37
Liv
Pani Kohutiarová, ste MEGA! Fandím Vám, všetko dobré :)
REAGOVAŤ
+
2
|
-
1
11.05.2017 15:05
Katarína
Áno Majka, verím, že je to presne takto keď rodič svoje deti počúva, rozpráva sa s nimi, rešpektuje ich a dáva im pocít bezpečia a lásky. Naozaj ľutujem, že mám "len" tri deti.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
11.05.2017 22:37
maruška
Si skvelá mama aj pre tieto tri, Katka!
+
2
|
-
1
11.05.2017 15:09
Linda
Pani Maria, z vas ide taky pokoj, patrite do neba. Tym nechcem povedat ze vas uz nechcem citat. Takych rodin ako ste vy by malo byt co najviac.
REAGOVAŤ
+
5
|
-
0
11.05.2017 15:25
veronika
Mám šesť súrodencov. Horalky sme krájali na potrebný počet dielov, pomaranče po mesiačikoch. Prvé rifle som si kúpila po maturite, inak som oblečenie dedila aj po cudzích. Neboli sme spolu na zahraničnej dovolenke. Starala som sa o mladších súrodencov. Žehlila som, pracovala v záhrade. Keď som už bola väčšia, cez prázdniny som dovárala obedy, ktoré mama pripravila večer pred tým. Mala som NÁDHERNÉ DETSTVO a som ŠŤASTNÁ. Nemali sme všetko, ale nič nám nechýbalo. To, čo mi dal život vo veľkej rodine, sa nedá vyčísliť. O tom, čo všetko som vďaka tomu získala (a o nič som neprišla), by sa dala napísať kniha. Keď na to myslím, s dojatím ďakujem Bohu za mojich rodičov, ktorí nás všetkých prijali najprv vo svojom srdci. Samozrejme sme mali ťažkosti, dokonca aj rodičia si prešli svojou krízou. Ale sme tu a pevne stojíme na svojich nohách, bez strachu každý vo svojom životnom povolaní. Zo srdca to prajem každému. Nebojte sa prijať všetky svoje deti. Buďte odvážni a nedajte sa zastrašiť v láske.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
11.05.2017 16:24
em.
Veronika, toto akoby pisala moja mama :-) Tiez ich bolo 7, tiez si rozkrajovali sladkosti aj ovocie, presne ako pisete, vedeli a vedia sa podelit doteraz. Ako najstarsia varovala mladsich a doteraz to vidi ako velke pozitivum, ze sa potom priridzene vedela postarat o svoje deti - o nas, a potom aj o svoje vnucata. Obedy dovarala a neskor aj sama varila, ked bola jeje mama v praci - a varenie ju doteraz bavi, a vari vyborne! Uz ako deti vedeli robit v zahrade, vedeli sa postarat o hydinu, o dvor aj maly statok. A presne, neznamena to, ze krizy neboli, ze nebol nedostatok, ze nemali problemy, ale na vsetko to spomina ako na pekne radostne obdobie. Ona aj jej 6 surodencov doteraz spolocne spominaju na svoje krasne detstvo, maju velmi dobre vztahy a s velkou ochotou (aj ked s tazkostami) doopatrovali oboch svojich rodicov.
+
4
|
-
0
11.05.2017 16:28
Iva
Kolko mate deti vy a vasi surodenci?
+
0
|
-
0
12.05.2017 13:00
em.
Iva, neviem, na koho to bola otazka, zrejme na Veroniku. Ale odpoviem aj tak... Surodenci mojej mamy maju po 2 - 3 - 4 deti. A v suvislosti s vasou otazkou ma este napadlo, ze ked sa pytaju dospievajucej dcery mojej znamej (tiez rodina so 7 detmi), kolko deti by chcela mat ona, tak odpovie ze tak 3 by stacili :-)
+
9
|
-
0
12.05.2017 16:26
Iva
Ano,pytala som sa Veroniky,ale aj vas,presne pre tu vasu odpoved,lebo mam velmi osobnu skusenost s mnohodetnymi rodinami.Moja maminka pochadza z 11 deti-navonok vsetko krasne,super-navonok.Len nikto zo surodencov uz nemal viac deti ako 4 a aj to bola jedina moja mama,ostatni len 0,1,2 a styria 3- z toho jedna dvojicky.Otazka bola preco?ked je velka rodina taka super?nikoto nechcel dopriat svojmu potomstvu to dobro,co zazil?Ani dalsia generavia uz nemala ani jednu viacdetnu rodinu.Moj syn sa ozenil s dievcatom z 9 deti.Rovnako super rodina-navonok,ale ani jej surodenci nechcu viac deti,iba jeden ma 3,ostatni 2 a nevesta tiez nechce viac.Som sa pytala preco,povedala ze to rodicia nezvladali,ze chce zit inak,tu poznam aj detaily,takze uplne ju chapem.Ano rozpravanie rodicov je rovnake ako je tento clanok,rozpravanie deti ked ideme do hlbky je uz ina optika.Z mojho maleho sociologickeho vyskumu mi vyplynulo,ze rodicia presviedcaju seba aj okolie,ze vsetko je super,ale prax-ich deti,ktore
+
8
|
-
0
12.05.2017 16:38
Iva
si zakladaju rodiny je ina.Naozaj,preco tieto deti nechcu vela deti?Ked zazili vela lasky pozornosti,prijatia,srandy,vela pekneho?Preco to nechcu dopriat aj svojim detom posuvat dalej?Ja neodsudzujem mnohodetne rodiny,poznam ich viac zo svojho okolia a veru mnohe z nich nie su prave hodne nasledovania,ale nesudim,lebo viem ake tazke je vychovat,zvladnet a ustrazit dieta.Ale nezda sa mi spravny ton,ktory sa v clankoch o takychto rodinach-asi podvedome podsuva,ze aha,nase deti maju viac lasky,maju sa lepsie emocne akotie vase dve-tri,co sa maju lepsie materialne.Pritom to nie je pravda ani jedno,ani druhe.Prepacte,ale ja tento ton citim velmi a aj z tohoto clanku.
+
5
|
-
0
12.05.2017 18:16
em.
Iva, aj ja ten ton citim, a nielen z tohto clanku, ale z viacerych jemu podobnych. Ja mam z niektorych (nie zo vsetkych!) mamiciek taky pocit, ze sa s tymi svojimi detmi aj s tym svojim sposobom materstva akoby "predvadzali"... Ale ta moja reakcia - to nie je z pohladu rodicov, ale z pohladu deti, ktore vyrastali vo viacdetnej rodine, a mali aj rovnako velke rodiny okolo seba. Naozaj moja mama aj jej surodenci si na detstvo spominaju v dobrom, vsetci su taka vesela kopa a naozaj to tak citia. A mne sa to paci. Aj viacdetne rodiny sa mi pacia. To druhe, co pisete, ano, vsetci mali potom uz len menej deti, ako bolo ich samych. Ale neviem preco. Nepytala som sa na to. Ale nemyslim ze preto, lebo mali zlu skusenost z tej svojej. Ale mozno sa na to uz oni sami necitili. A k tomu - ze ani jedno, ani druhe (teda ani malo, ani vela deti) nie je ani lepsie ani horsie, suhlasim rovnako. Napadlo ma totiz, ze kolkokrat som pocula pribeh (verim, ze uprimny)...
+
3
|
-
0
12.05.2017 18:27
em.
Napriklad: 1) Bolo nas vela surodencov, nemali sme vela, ale aj o to sme sa vedeli podelit, bolo nam spolu dobre, surodenci su doteraz mojimi najlepsimi priatelmi... 2) Bolo nas vela, a rodicia sa o nas nevladali starat, alebo bola som jedina sestra medzi 5 bratmi, vsetky roboty boli na mne, alebo musela som po nich dedit oblecenie aj obuv, byvalo mi smutno, lebo otec chodil na tyzdnovky a mama robila denne aj nocne ... 3) Bola som jedinacik, vyrastala som len s mamou, otca som nepoznala, ale tolko lasky, co som od mamy zazila, bolo uzasne... 4) Bol som jedinacik, a byvalo mi smutno, lebo ani s mamou ani s otcom som nemal dobry vztah... A sto inych rozpravani od ludi, pozitivnych aj negativnych, veladetnych aj malodetnych... Tiez mi to svedci o tom, ze nezalezi, s kolkymi ludmi zijeme, ale s akymi...
+
1
|
-
0
11.05.2017 16:43
Lula
Perfis clanok....všetko sa dá zvládnuť, keď je Boh na prvom mieste v živote rodiny......
REAGOVAŤ
+
9
|
-
0
11.05.2017 21:15
SLAVA
Prečo stále rovnaké články dookola? Toto je web o manželstve a deťoch, alebo kresťanský?? Inak, beriem všetko, čo ste napísali, ale nie je ani fér všetko len prikrášľovať. Poznám viaceré rodiny s viacerými deťmi a od dokonalosti to bolo všade ďaleko. Napríklad - 11 detí, navonok zbožní katolíci. Otec v podstate despota, napr. bazíroval, aby sa všetci na kolenách modlili okolo postele, ale na matku si dovoľoval....väčšina z týchto 11 - tych skončila s psychiatrickými diagnózami, veľa ich bojuje so životom - asociál, zloba, nenávisť, ťažko sa uplatňovali v bežnom živote, stále sa cítili ukrivdení, ale aj farár nezabudol pripomenúť pro výročí, akí to boli dobrí, kresťanskí rodičia. Čo bolo za dverami, vie málokto. Veľ je takýchto rodín, preto to mať veľa detí beriem s rezervou.
REAGOVAŤ
+
3
|
-
0
11.05.2017 22:10
Petra
Poznám 70ročnú pani, ktorá dodnes cíti krivdu že sa ako najstaršia musela starať o 9 súrodencov. A tiež inú početnú rodinu, kde nič nemali, ale nemali pocit že by im niečo chýbalo. Myslím, že nie je podstatné koľko je členov v rodine, ale ako sa dokážu lúbiť
+
1
|
-
2
11.05.2017 22:41
maruška
Peťa, ďakujem za odpoveď. Ale pre Slavku dodám: kresťanský web je aj o manželstve a deťoch. :-) Po druhé: nenapísala som, že sú všetky rodiny takéto skvelé - a to bez ohľadu na to, koľko majú detí. Ale viac sa hovorí o zlých veciach v súvislosti s veľkými rodinami, ako o dobrých a reálnych - a to nie je dobré. A bolesť zo zlej výchovy môže byť aj v rodine, kde je len jedno či dve deti... Pokoj do tvojho srdca!
+
0
|
-
0
12.05.2017 07:59
Zuz
V takom pripade je jedno,ci vela deti..ani z toho jedneho by pri takej vychove asi nevyrastol zdravy,stastny clovek...
+
12
|
-
0
12.05.2017 10:17
Rivini
keď magazín cestaplus vznikol, chodila som sem denne...teraz už len cca 1x za 2 týžne. V podstate je to stále dookola o tom istom: vznikne článok o prirodzených metódach plánovania rodičovstva, zdvihne sa vlna pochvaly a vlny kritiky, nasleduje článok o mnohopočetných rodinách, schéma sa opakuje. Týždeň pauza a zas to isté...je síce prirodzené, že každý z nás najradšej odôvodňuje ten druh životného štýlu, ktorý sa mu osvedčil, ale nejako sa to tu už zacyklilo a články sa vyvíjajú už len smerom k opakujúcej sa propagácii rodinného života samotných autorov článkov...skutočnosť, že sa viac hovorí v súvislosti s veľkými rodinami o zlých veciach ako o dobrých, je podľa mňa výsledkom toho, že štatisticky to tieto rodiny majú naozaj ťažšie (hlavne materálne a časovo) a čelia väčšiemu množstvu problémov, ako rodiny s menším počtom detí..aj preto nerozumiem tej neustálej propagácii..tí, ktorí sa na veľkú rodinu cítia, nech si ju založia a nech sa o svoje deti potom čo najpríkladnejšie starajú..
+
13
|
-
0
12.05.2017 10:24
Rivini
...zvláštne mi však pripadá, že tí, ktorí si tie väčšie rodiny založili, cítia potom neustálu potrebu prezentovať tento spôsob života a tiež zdôrazňovať akúsi "krivdu" a večne ospravedlňovať, propagovať a odporúčať svoje rozhodnutia, spolu s pripomenutím toho, akú ohromnú obetu podstupujú...žijeme v dobe, keď môžme slobodne rozhodovať a zvažovať svoje možnosti a schopnosti a ak to robíme čo najlepšie podľa svojho vedomia a svedomia, počet detí v rodine potom naozaj nie je merítkom kvality...
+
7
|
-
0
12.05.2017 16:13
Lea
100% suhlas s Rivini,aj ja uz cestu+ sledujem velmi,velmi sporadicky prave pre tieto iste dovody,uz si ani nepredplacam ako kedysi,lebo je to tak ako pise Rivini,no,skoda.
+
14
|
-
0
12.05.2017 18:26
Slava
Maruška, prečo si myslíš, že nemám pokoj v srdci? Že som napísala niečo trošku z opačného uhla? Sama mám 4 deti - na vysokoškolsky vzdelanú ženu, ktorá nemala deti po troch rokoch, ale aj po roku... a na rozdiel od mnohých aj pracovala.....(lebo niektoré sú naozaj na materskej viac rokov...), stavala dom a mnohé iné, potratila 3 deti - som zažila možno viac námahy, ako niekto, kto má 7. Sama viem najlepšie, akú krutosť môžu uštedriť cudzí ľudia, ktorí sú akože veriaci. Ale keďže som objektívna, vidím, že ani forsírovanie viacdetných rodín - že aha, takto majú žiť kresťania - nie je správne. Videla som aj ženy grékokatolíckych kňazov - viacdetné, na tvári úsmev, ale psychologicky vybadať stres a únavu...Poriadajú semináre o bilings. met., rozprávajú svoje príbehy, úžasné, dobre, ale každý nemá také šťastie, takého ochotného manžela a pod. Čiže, skrátim to, chcela som len trochu objektivity, nakoniec, vidí, že už je tu takýchto názorov viac.
+
23
|
-
0
12.05.2017 10:14
Natasa
Vazena autorka, nestotoznujem sa s tym, ze z Vasho clanku vyplyva ze to, ze nejake dieta ma novy bicykel musi znamenat, ze nema otca alebo surodencov. Je mnoho rodin kde maju deti oboch rodicov a jedneho alebo dvoch surodencov a aj ten ,, novy bicykel,,. Poznam rodiny kde maju aj sest deti oboch rodicov, deti boli vychovavane v krestanskej rodine a zasnem niekedy ake sposoby si prave z tejto ,, vacsej rodiny,, priniesli. Snazit sa vysvetlovat detom, ze to, ze nejake dieta ma nieco co moje nie na ukor rodica alebo surodenca sa mi nezda vhodne.
REAGOVAŤ
+
30
|
-
0
12.05.2017 10:46
Rivini
to su podla mna tie typicke predsudky a argumenty rodicov viacerych deti...ak mojmu dietatu nemozem kupit nieco materialne, isto sa mu ako kompenzacia dostava viac mojej lasky ako dietatu, ktore napriklad ten novy bicykel ma :))...skutocnost, ze dieta moze mat aj dostatok pozornosti, aj lasky, aj byt zmyslupne zaintegrovane do pomoci v domacnosti, aj byt vychovane k tomu, ze nedostane vsetko, co si zmysli, aj mat niekoho, s kym sa moze hrat a k tomu bonus-rodicov, ktori nekrutia hlavou nad vyskou uctu pri kazdom rodinnom nakupe si mnohopocetne rodiny nepripustaju :)
+
12
|
-
0
12.05.2017 12:56
Michaela
Dobre, verim, ze mnohodetne rodiny zazivaju vela radosti (tak ako aj vela starosti, pochopitelne). Mnohodetnym rodinam fandim, velmi. Sama som tuzila po vela detoch, ostali sme vsak pri troch. Aj tato vesela trojka da zabrat :-) Ale zaroven si myslim, ze to nie je celkom tak, ze viacdetne rodiny su tak odsudzovane, ako sa tu mnohokrat "vyzdvihuje"- Verim, ze ste si vypoculi velakrat reci typu: fiha, znovu cakate?, teda, ja by som uz deti mat nechcela! tak to mate asi narocne, ze? a podobne... (Nakoniec, to ja pocuvam aj ja). Ale ruku na srdce - nebolo aspon tolko ak nie viac aj radostnych reakcii? Nepoculi ste aj: Jej, tak to je mile, ze sa rozrastate, jej gratulujem, jej, aj ja by som este rada mala, jej, to mate veselo! jej, to vas obdivujem! a pod...
REAGOVAŤ
+
1
|
-
12
13.05.2017 19:01
Natalia
Ja si v tejto diskusii ani nepripadam ako na krestanskom webe, ale ako na svetskom. Pardon, ak som sa niekoho dotkla. Ak planovania velkosti mojej rodiny zavisi od toho ako zije sused, čo mi hovorila kamoška, ktora si ,,musela,, rozkrajovat Horalku (kto vie ako to bolo, ze?) alebo pribehy (nadsadene poviem) z ,,Noveho času,, kde citame o chudobných rodinách tak to je naozaj smutné. To su ludske kriteria, nie Bozie. To nie je zivotny štýl ale Bozie prikazanie ,,mnozit sa,, samozrejme nie bez rozmyslu a bez prihliadania na svoje fyzické a psychické moznosti. To všetko máme predostriet Bohu v modlitbe, čítat jeho Slovo (to je pre katolikov dost problém) a nie odkukat od ,,tliachaníc,, ludí, ktorí pozerajú len optikou tohoto sveta a hovoria si krestania, ale pritom 90% nazorov su nazory ničím sa nelíšiace od neveriacich. Budme solou...lebo zatial sme len ,,slaby odvar,.
REAGOVAŤ
+
4
|
-
1
14.05.2017 09:43
Rivini
Natalia, v diskusii nejde o ziadne delenie horalky ani o to, co povedala susedka...ZIJEME v tomto svete, samozrejme,ze sa na zivot pozerame cez optiku AJ sucasnej zivotnej reality...byt solou zeme neznamena porodit tolko deti, kolko SA nam podari v produkcnom obdobi splodit a potom vsetkym v 50 clankoch vysvetlovat a zdovodnovat, ake je to skvele...Vy sa citite na to, sudit, kto je skutocny krestan a kto len jeho slaby odvar? Navyse najprv sol a potom odvar, stacilo by len jedno prirovnanie:)...
+
4
|
-
0
14.05.2017 10:14
Rivini
V zmysle prikazania "mnozte sa a naplnte Zem" zije AJ ten, kto ma 2 deti, AJ ten, kto ich ma 11...Boh pri stvoreni nedaval ziadne odporucania, kolko deti prvi ludia maju mat...a ak SA tu v diskusii chceme chytat za slovicka (horalky, susedka povedala a pod...), tak podla Biblie, mali Adam s Evou deti DVE:)...
+
2
|
-
0
14.05.2017 10:30
Rivini
Sami pisete "samozrejme nie bez prihliadania na svoje psychicke a fyzicke moznosti"... Tak o com SA tu potom bavime? Ci to prihliadanie pre Vas znamena, ze vsetci maju zhodne fyzicke a psychicke moznosti? Najlepsie tie, ktore zodpovedaju tym Vasim:)? Niekedy to, co si MY myslime, ze je pre druhych dobre, je v skutocnosti presnym opakom Toho, co ONI v skutocnosti potrebuju, ci co by zvladli...tiez vy ma zaujimalo, preco si potom napr. deti z krasnych velkych Rodin, ziadne vlastne velke rodiny nezakladaju...neposudzujem to, fakt ma to zaujima!Uz minule som tu spomenula moju dobru kamaratku z uzasnej rodiny s 9 detmi, ktora ako jedina z nasej partie, napriek Tomi, ze je stastne vydata a zabezpecena, ziadne deti nema a nechce...
+
3
|
-
1
14.05.2017 15:37
natalia
Prečo vaša kamaratka nechce mat viac detí vie ona,treba sa pytat jej.NIkto netvrdí, ze zivot v rodine s deťmi je jednoduchy,ze tam nebude stres, unava, či su 2,3, 5 detí...byt solou zeme pre mna znamená nebedákat neustale ako to tu čítam,ale mat nádej a vieru lebo Boh sa o nás stará. V krvi máme uz zapadniarske nazory ktoré nám nenapadne podsunuli media. Deti, rodina rovná sa zaťaž...a dalšie diablove klamstvá o tom ako ,,to nezvladnete,, atd...,,čo im dáme,, a ,,chceme im dat všetko,,. To zmýšlanie tohoto sveta, neustály strach o to ako prezijeme. Uz aj v krestanských komunitách sa širi ten mor ked čakate tretie dieta, ze ,,zase?,, a to ,,ste chceli,,?Tiez musime zvazovat nase moznosti ale odmietame neustale bedakat ako to nejde, ako som unavena, čo bude po rodičaku kde ma zamestnaju. Ja nesudim kto je aky krestan,to nas bude sudit Boh.Ja upozornujem na to ze tu neustale nariekate, okrem toho máme sa ,,napomínat v láske,, tak nás všetkých napominam aj seba viac doverujme menej kritiky
+
3
|
-
1
14.05.2017 22:09
Iva
Kolko mate deti vy Natalia?
+
3
|
-
1
14.05.2017 22:09
Rivini
Nenarieka tu nik, diskutujeme, piseme osobne skusenosti, zdielame nazory..a faktom je, ze najviac bedakaju prave tie "otvorene, doverujuce, odvazne" velke rodiny...nedostatok financii, nizka materska, vsetko je predrazene...a potom zdoraznovanie obete, ktoru prinasaju...pritom idu cestou, pre ktoru sa vacsinou sami rozhodli..okrem toho, mysliet na to, ci "ma po rodicaku zamestnaju" by mala podla mna kazda zodpovedna matka...aj svoju matersku mam predsa AJ vdaka tym mamkam, ktore uz pracuju a platia dane...isty pocit zodpovednosti za spolocnost AJ v tomto smere by nam krestanom tiez nemal uplne chybat. Kto vnima deti ako zataz, ten pravdepodobne nebude mat ziadne. Z Vasich textov mi vsak vyplyva, ze krestania maju mat v idealnom pripade kopec deti a potom s "laskou napominat vsetkych", ktori vychovavaju napr. "len" tie standardne dve.
+
2
|
-
5
15.05.2017 21:46
natalia
Iva ja mam 3 deti. Milá Rivini, ja vobec nepremýšlam nad tým či ma po RD zamestnaju. Ja viem, ze prácu si vzdy nájdem, tu v BA nepracuje len ten, kto nechce pracovat. To o čom hovoríte vy nie je o zodpovednosti, ale o strachu. Aj ja citim zodpovednost za to,ako sa postarám o rodinu, ale na rozdiel od vás viem, ze ak si pracu budem hladat, tak si ju najdem a nepotrebujem širit okolo seba negativizmus, strach ,,či si ju najdem,, Viem, ze vzdy som si pracu našla. Doverujem Bohu, ze mi pomoze postarat sa o rodinu, ja nikde netvrdím, ze krestan má mat nutne krdel deti a nevediet kam z konopí. Ja tvrdím, ze počet detí treba zvázit v modlitbe a byt velkorysý. Tiez sme mohli mat len 2 deti. Prijali sme aj tretie. Z mojho okolia bedakaju všetci rovnako, aj tí čo maju 2 deti. Ludia su večne nespokojný. To by ste sa čudovali kolko ludi ma deti skor ako kolorit vztahu a vnima ich ako zataz.
+
20
|
-
0
15.05.2017 15:08
Lisa
Dovolím si pridať do diskusie moju vlastnú skúsenosť. Som z 11 súrodencov, keď si spomeniem na svoje detstvo áno bolo tam veľa super vecí naučili sme sa skromnosti, spolupráci, domácim prácam, deleniu sa a mnoho ďalšiemu. Keď som však v článku čítala otázky, či si pamätám na detstvo, prišli aj negatívne spomienky. áno, viem čo sme jedli, viem čo sme mali oblečené, viem koľko trápenia a šetrenia bolo aj za vecami pre život nevyhnutne potrebnými, nie to ešte maličkými radosťami. Ale to viem len ja, moji súrodenci a naši rodičia. Prípadne ľudia nám úplne najbližší. Ostatným sa ukazoval presne ten názor, ktorý je v článku - len tie pozitíva, negatíva sa zatajovali alebo sa prekrúcali, aby vyzneli v dobrom svetle. "Nemáme? to nevadí učíme sa skromnosti." (ale to že niečo máme nenamená, že sme rozmaznaní alebo si to nevážime). Okrem našej rodiny som vtedy aj dnes mala okolo seba mnoho ďalších rodín. Väčších ako my, aj menších. A viem, že rodina sa nemá posudzovať podľa počtu detí.
REAGOVAŤ
+
24
|
-
0
15.05.2017 21:16
Lisa
Mnohopočetná rodina môže byť spokojná šťastná a rodičia to super zvládať, ale takáto môže byť aj rodina s jedným dieťaťom, ktoré má nový bicykel aj lásku rodičov. tiež je veľa šťastných rodín s jedným dieťaťom, kde ani na ten bicykel nemajú. A naopak je mnoho rodín s jedným dvomi deťmi kde sú zlé vzťahy a všetci trpia a rovnako nešťastne to môže vyzerať aj mnohodetnej rodine. Preto Vás prosím milá redakcia, neškatuľkujte rodiny. Nevytvárajte predsudky (však sami obviňujete druhých, že robia predsudky i keď opačného významu). Ak chcete písať články, ktoré povzbudia rodičov k tomu, aby mali viac detí, nech sa páči. Ale píšte im v nich celú realitu. Pozitíva aj negatíva, ktoré to prináša. Pripravte ich na to čo znamená mať viac detí, vyzdvihnite pozitíva, ale nezakrývajte to negatívne. Slepé vyzdvihovanie toho dobrého spolu s vymýšľaním nepravdivých obvinení (jedináčik má bicykel, ale nemá mamu a ocka pri sebe) Vám prinesie len množstvo negatívnych reakcií ako tomu je aj v tomto prípade.
+
3
|
-
0
15.05.2017 23:08
Rivini
Lisa, nadherny prispevok! :)
+
2
|
-
0
16.05.2017 23:21
Sis
ja som z rodiny-kde sme boli dve.ja a moja sestra.mame jednoduchych rodicov-a myslim tym-ze nasa mama svoju ulohu mamy tazko zvladala.aj ked otec sa snazil nieco napravat-tak to slo tak vselijako.bolo u nas aj vela alkohou--co stazovalo,danu situaciu.my dnes so sestrou mame pekne rodiny,ja mam tri chcene deti-AVSAK nie vsetko ide tak akoby malo.ze mam urcity hendikep asi nezvladania celkoveho manazmentu chodu rodiny.ano-snazime sa vsetko v modlitbe,odovzdavat Bohu--ale sme ludia hriesni-mozno nemam taku dokonalu doveru,alebo....A AJ TO je podla mna,dost podstatny ukazovatel zodpovedneho rozhodovania poctu deti.okrem nejakeho tlaku,zvonku,prijimat neviem kolko deti,naozaj si uprimne povedat,CI NA TO MAM.vela problemov,PRIBUDNE -aj s pribudajucim poctom deti.financne zazemie-by som posunula na predposledne miesto.ovela dolezitejsie SU-VYBORNE MANAZERSKE SCHOPNOSTI VEDENIA RODINY MAMY A OTCA--a v tomto pripade --vobec nemusia byt TIE DETI UBOHE z velkych rodin.
REAGOVAŤ
+
3
|
-
0
19.05.2017 17:23
EX-jedináčik
Človek nemusí mať 5 súrodencov, aby nemusel neustále počúvať ako si nemôže jeho rodina dovoliť mu kúpiť nový bicykel alebo NIKE-botasky... Stačí, že jeho rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní učitelia s 15-ročnou praxou... Dlho som bola jedináčik a tieto problémy boli... Teraz mám 2 súrodencov, 24 rokov a stále nemám vlastný bicykel, lebo oni potrebovali nový bicykel viac... Mne "slabšie materiálne vybavenie" nikdy neprekážalo, a dokázala som narážkam spolužiakov v škole veľmi slušne bez psychickej ujmy odolávať, dokonca ich niekedy aj zosmiešňovať za to akí sú oni sami povrchní... Moja o 8 rokov mladšia sestra sa častokrát vracala zo školy s plačom, lebo spolužiačka sa jej smiala že nemá značkové botasky na telocvik... Je to o nastavení každého človeka. Ja mám problém kúpiť si značkové topánky, keď viem že za ich cenu si môžem kúpiť 3 páry neznačkových, niekto to zase potrebuje, aby sa necítil menejcenný. Akákoľvek generalizácia, pozitívna alebo negatívna, je zbytočná a neobjektívna...
REAGOVAŤ
+
3
|
-
0
24.05.2017 11:17
Radka
Nerozumiem argumentom typu ,,nemáš nový bicykel ako tvoj spolužiak, ale si na rozdiel od neho šťastný a ľúbený“ , ktoré tak často používajú ľudia z chudobnejších pomerov. Prečo si myslíte, že bohatí ľudia a deti bohatých ľudí sú nešťastné? Poznám rodiny, ktorým po materiálnej stránke absolútne nič nechýba a všetci jej členovia sa k sebe správajú s láskou a úctou. Deti sú slušne vychované, veci si vážia a poznajú hodnotu peňazí. A naopak v mnohých chudobnejších rodinách, kde je aj viac deti, som veľakrát videla problémy s alkoholom, hazardom a domácim násilím. Rodiny môžu byť šťastné aj v chudobe aj v bohatstve, ale generalizovať, že dieťa, ktoré má nové a znakové oblečenie alebo hračky, je určite nešťastné a neľúbené, je hlúposť.
REAGOVAŤ