logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

MODLITBA: Spektrum prostriedkov, ktorými Bohu vyznávame lásku

Publikované: 18.06.2017 o 00:00Autor: Martin Vatralhodiny Prečítate približne za 4 minúty
Často sa stretávame s karikatúrou modlitby. Akoby bola čarovným zaklínadlom, ktorým prinútime Boha naplniť naše túžby. Lenže modlitba – komunikácia s Bohom- je o niečom úplne inom. Je pre ľudí rovnako dôležitá ako vzduch, ktorý dýchame.

„Modlitba nemení Boha, mení toho, kto sa modlí.“ (Soren Kierkegaard)

Nemá zmysel ju donekonečna opakovať. Boh je neúnavný poslucháč, nie je ako netrpezlivý rodič, ktorý stratí nervy a drankajúcemu dieťaťu dá čokoľvek, len aby bolo ticho. Modlitba v sebe neskrýva moc premieňať realitu, aspoň nie sama od seba, nie je formou mágie ani formou „tajomstva“, pozitívneho myslenia, ktoré k nám ako magnet pritiahne úspech a prosperitu. Modlitba v prvom rade mení človeka, ktorý sa modlí, a tých, za ktorých sa modlí. Títo neskôr menia svet podľa Božieho plánu.

Pri modlitbe nestačí používať len zaužívané formulky, frázy, naučené riekanky. Niekedy je vhodné vyznať sa Bohu vlastnými slovami, od srdca. Možno aj vykričať svoje obavy a so všetkou úprimnosťou sa odovzdať do jeho rúk.

MODLITBA NIE JE MONOLÓG

„Prečo majú hovoriť pohania: ‚Kdeže je ten ich Boh?‘ Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel. Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk. Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia. Majú uši, ale nepočujú, majú nozdry, a nečuchajú. Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, z hrdla nevydajú hlas. Im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria.“ (Ž 115, 2-7)

Napriek tomu, že Boha niekedy nevidíme, nepočujeme, ani necítime, skalou, na ktorej staviame, je, že Boh vidí, počuje a cíti nás. Moc modiel je obmedzená človekom, ktorý v ne verí, moc skutočného Boha ďaleko presahuje naše predstavy.

„On mu povedal: ‚Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána! Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum.‘“ (1Kr 19, 11-12)

Boh neprichádza v bombastických gestách, neprináša šou a nerobí zo seba klauna. Ani Ježiš, hoci mal božskú prirodzenosť, nezvrhol Rím mocou, ktorú mohol zvolať z nebies. Nevybral si dvadsiate prvé storočie, neohlasoval evanjelium ako hollywoodska hviezda či youtuber s miliónmi subscriberov. Boh je ako vánok, jemný dotyk, čosi mystické a tajomné.

A čo sa týka jeho odpovedí v dialógu, ktorým je modlitba, nečakajme, že sa bude riadiť našimi predstavami. Že vždy, keď to budeme považovať za potrebné, začujeme počuteľný hlas z nebies, alebo z oblakov zostúpi gigantická okovaná ruka, aby nás postrčila správnym smerom. Boh pracuje zvláštnymi spôsobmi, nie aby skryl svoju prítomnosť, nie aby miatol človeka, ale preto, že sa neriadi pravidlami, ktoré sme pre neho stanovili. Je slobodný od všetkých väzení, do ktorých by sme ho najradšej uvrhli.

MODLITBA NIE JE MEDICÍNA

Nepoužívajme modlitbu ako výhovorku. Nestačí sa pomodliť a čakať na zázrak. Boh nestvoril svet s určitými pravidlami, aby ich dennodenne porušoval. Sú momenty, keď prírodné zákony prekonáva, lebo sleduje vyšší cieľ. Ako keď Ježiš liečil chorých či kriesil mŕtvych. Ale aj vtedy ide o výnimočné udalosti, výnimočné prúdy milosti, ktoré Boh spúšťa, aby sa oslávil.

Zázraky tu nie sú na to, aby nahradili medicínu. Nemôžeme sa pri každej chrípke modliť o zázračné vyliečenie, a pritom nejsť k lekárovi. Boh rovnako dobre pracuje aj cez zákony fyziky, chémie a biológie. Vďaka Božím darom v podobe ľudskej vynaliezavosti a inteligencie máme moderné prístroje, liečebné metódy, lieky a širokú pokladnicu vedomostí, máme šikovných vedcov, geniálnych výskumníkov, zručných chirurgov.

Urobili by sme chybu, ak by sme duchovný svet považovali za reálnejší, lepší než fyzický svet. Sú rovnocenné, rovnako drahé a dobré. Preto je vhodné poskytnúť tým, čo nás žiadajú o pomoc, okrem modlitieb aj osobnú blízkosť či hmotné prostriedky.

MODLITBA NIE JE MÁLO

Zvyšok článku sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
18.06.2017 10:21
PHk
Som za pokračovanie seriálu "Modlitba". Včera večer ma skoro "trafil šľak", ako hovorieval Satinský, pri počúvaní relácie v rádiu Slobodný vysielač o dvoch kňazoch v čase, keď sa tešíme z "nových robotníkov vo Vinici Pánovej". Kto sa ujme komentára k takýmto "evanjelizačným" počinom, keď: "Jn 17 Ježiš sa modlí za Cirkev. – 20 No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, 21 aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – 23 ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. "
REAGOVAŤ