logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Letná poviedka (7): Svadba

Publikované: 12.08.2017 o 00:00Autor: Viera Martincováhodiny Prečítate približne za 8.5 minúty
Stelini rodičia sa rozhodnú nájsť dcéru. Navštívia aj pastorov dom, ale ich hľadanie nie je úspešné. Medzitým sa Stela rozhodne pre štúdium na vysokej škole, kde sa jej darí. Pastor však po tom, ako sa ozvú rodičia, ponúkne Tomášovi a Stele návrh na svadbu. Prijmú ho? A ak áno, prídu na sobáš na úrade aj Kokoškovci?

1. časť Keď „láska“ volá

2. časť Čo na to pastor?

3. časť Poslušnosť 

4. časť Cesta k živému Bohu 

5. časť Budapešť 

6. časť Odchod 

...

 

Stelini rodičia sa vrátili domov z kostola. „Niečo jej spravím! Len nech sa tu ukáže!“ hnevala sa pani Kokošková. „A tým sektárom uši vytrhám. Nenechám to tak!“ Vošla do detskej izby a otvorila skriňu. Keď zbadala, že je prázdna, podlomili sa jej kolená a sadla si na posteľ. Spod vankúša trčal akýsi zdrap papiera – list na rozlúčku.

Milí moji, viem, že to teraz nepochopíte, ale som v dobrých rukách. Našla som živého Boha a lásku, ktorá mi dáva silu žiť. Okrem toho mám osemnásť a Pán mi dal novú rodinu. Prosím, nehľadajte ma. Keď budem chcieť, ozvem sa. Vaša Stela

„Nič sa neje také horúce, ako sa navarí,“ upokojoval situáciu otec. „Zajtra pôjdem do školy a prehovorím ju, aby sa vrátila. Sme jej rodičia, snáď nás poslúchne.“

 

Neposlúchla. V škole sa viac neobjavila. Pastor jej pomohol vybaviť individuálny vzdelávací plán a tak chodila len na skúšky. Triednu profesorku požiadali, aby rodičom nedávala žiadne informácie o ich dcére, inak by porušila zákon.

A Stela? Tá akoby sa stratila.

 

„Premýšľal som, že by si naozaj mohla ostať bývať u Tomáša, ale na začiatku je to dosť nebezpečné. Mohli by ťa tu nájsť.“

Dievčina pozrela na Tomáša. Držal ju za ruku a šepkal: „Neboj sa, budem stále s tebou, každý deň. A tvoj nový domov bude skvelý, o to sa postarám.“

Daniel Stelu zaviezol do vedľajšieho mesta k Sáre. Bola to staršia žena, služobníčka v zbore a veľká apoštolka. „Som sama a tak zatiaľ budeš bývať u mňa. Celé poschodie bude len tvoje a Tomášovo.“

„Ďakujem,“ prikývla Stela a vo vnútri sa chvela. Zmocňoval sa jej duch pochybností. Naozaj urobila dobre, že odišla? Čo robí teraz jej mama? A čo otec? Nestihla však nad tým veľa premýšľať, pretože v Sárinom dome ju už čakali bratia a sestry zo spoločenstva, ktorí pripravili hostinu.

„Vidíš, náš Pán dáva domy a bratov tým, ktorí v neho dúfajú. Len sa spoľahni na neho,“ prihovárali sa jej.

Aj Daniel mal dobrú náladu. „Pripime si na veľké Božie diela,“ dvíhal pohár so šampanským. „A tebe, sestra Sára, odovzdávam našu Stelu. Prezradím vám, že už niekoľko dní mi Pán dáva poznať, že si ju vyvolil, aby bola požehnaním pre nás i pre Tomáša. Preto sa o ňu staraj s veľkou lásku a veď ju na ceste k Hospodinovi.“

Sára sa cítila poctená a sľúbila, že sa verne ujme tejto služby a bude pastorovi každý deň hlásiť, čo je nové a ako sa im darí.

 

Keď sa zvečerilo, zavolal si pastor Stelu a Tomáša do záhrady. „Chcem sa s vami rozprávať.“ Starostlivo si ich premeral očami. „V Písme sa píše, že tí, ktorí hľadajú skutočného Krista, sú prenasledovaní, a myslím, že Pán vám dá obom zakúsiť, čo to znamená.“

„Myslíte, že moji rodičia zavolajú políciu?“

„To neviem. Ale iste ťa budú hľadať u Tomášových rodičov. Teba,“ pozrel sa na mladíka, „môžu zastaviť pri škole alebo prísť dokonca na hodinu. Pamätaj však, ako sa bránil Ježiš. Mlčaním. Ak to ustojíš, budeš požehnaný a bude to pre teba ďalší krok k pomazaniu.“ Mrkol na Stelu: „Ty sa policajtov neboj. Máš osemnásť a nerobíš nič zlé. Práve naopak. Modlíš sa za rodičov a prosíš Pána, aby im aj cez bolesť ukázal cestu k pravej viere. Tu ťa nenájdu. Si v dobrých rukách.“

„A čo ak ma nájdu?“

„Buď odvážna. Sára sa o všetko postará. Prinesieš obetu a nebudeš im telefonovať ani sa s nimi stretávať. Ak chceš, založ si nový email a napíš domov – ale iba nakrátko. Ak vytrváš, uvidíš, že o niekoľko mesiacov vytryskne požehnanie.“

Stela nenapísala, hoci veľmi chcela, vlastne ani nevedela, čo má napísať. Jej vnútrom lomcoval zmätok. Objala Tomáša a plakala. „Bude to dobré, neboj sa. Vytrváme.“

 

Stela výborne zmaturovala a rozhodla sa, že si spraví nadstavbu v odbore zdravotná sestra. Pastor jej vysvetlil, že Boh si nepraje, aby mali ženy vyššie vzdelanie ako muži, pretože ich povoláva do inej služby, ako je staranie sa o domácnosť a výchova detí. Prijala to s pokojom.

Smútok za vlastnou rodinou sa pomaly strácal, pretože Sára sa starala o každodenný program. Spolu chodili pomáhať do domova dôchodcov a keď bolo treba, zastavili sa aj u rodinky, čo má sedem detí. Keďže im nestačia financie, manžel chodí na týždňovky a tak majú príležitosť pomôcť s výchovou ratolestí.

Stela študovala diaľkovo a chodila na prednášky i na skúšky, ktoré, ako inak, zvládala na výbornú. Veľa času trávila štúdiom Biblie a štúdiom Božích vecí v zbore. No Kokoškovci sa nevzdávali.

 

„Hľadáme vášho manžela a našu dcéru,“ vyprskla pani Kokošková, keď jej otvorila pastorova žena. „Uniesol ju! Nech ju okamžite vráti!“

„Prosím? Môj muž? To musí byť omyl, viete, on je pastorom nášho zboru.“

„Práve preto,“ rázne zakročil pán Kokoška. „Sme Stelini rodičia. Zavolajte nám ho. Niečo o tom bude vedieť a možno je naša dcéra aj u vás.“

Krehká žena zvýšila hlas: „Je mi ľúto, ale nie je. A môj manžel nie je doma. Dovidenia.“ Zabuchla im pred nosom bránu a pevným krokom odkráčala dnu.

„Ešte sa stretneme!“ kričala pani Kokošková a triasla sa od zlosti.

Nepochodili ani u Tomášových rodičov, ani v škole. Stelina triedna profesorka sa síce snažila byť k nim milá, ale prezradenie Stelinej adresy považovala za porušenie osobných údajov, a tak ostalo iba pri sľube, že bude na nich myslieť.

 

Keď manželka vyrozprávala pastorovi, akú návštevu mali, Daniel sa rozhodol, že posunie veci vpred. Aj Tomáš už bol dospelý a tak prišiel čas, aby požiadal Stelu o ruku. Najskôr sa však musí o tom poradiť s niektorými členmi zboru.

 

Tomáš sa presťahoval k Stele. Utešoval ju, keď ju prepadal duch smútku, a snažil sa byť jej oporou. Aj na bohoslužbách sa za ňu modlili a kládli na ňu ruky, aby ju opustili démoni smútku, minulosti či pokrivenej viery. Potom sa naozaj cítila lepšie, usmievala sa a bola rada, že má okolo seba skutočných kresťanov, aspoň si to tak myslela.

Aby sa cítila v bezpečí, Tomáš s ňou chodil na prednášky i na skúšky. Samozrejme, bolo to na pastorovo odporučenie a veru nie bezdôvodné. Vedel, že sa nevyhnú stretnutiu s rodičmi. Poradil im, aby vzali nohy na plecia, ak by ich náhodou stretli. Stalo sa. Našťastie sa im podarilo nasadnúť do auta a zmiznúť.

 

„Tak predsa sa nevzdali,“ prechádzal sa pastor nervózne po izbe, keď mu Tomáš opisoval, ako pri chodníku vyskočila z auta Stelina mama. „Myslím, že by sme s tým mali niečo spraviť.“

„Čo?“

„Chceš si Stelu naozaj vziať za manželku?“

Tomáš túto otázku nečakal, ale potešila ho. „Samozrejme.“

„Prosil som Pána spolu s bratmi o slovo, aby sme vedeli, ako máme usmerniť váš vzťah. A on nám zjavil, že ho požehná.“

Tomášovi sa zakrútila hlava, zdalo sa mu, že pred ním stojí Ježiš a hovorí mu: „Neboj sa, len ver.“

„Zasnúbite sa a potom budete mať svadbu. Nebudeme čakať. Môžeš ísť.“

 

Udalosti v Stelinom a Tomášovom živote nabrali nový spád. Pastor Daniel sa dlho rozprával so snúbencami a nakoniec vážne povedal: „Prial by som si, aby ste si založili rodinu. Budete žiť u Sáry, už som s ňou hovoril, bude to pre ňu česť. Ak súhlasíte, o týždeň môže byť svadba.“

Súhlasili a ešte v ten večer napísali všetkým členom zboru email o radostnej udalosti.

 

„Ty sa netešíš? Stalo sa niečo?“ pýtal sa Tomáš, keď videl, ako sa Stela zamyslene pozerá do okna.

„Teším sa, len premýšľam nad hosťami. Vieš, priala by som si, aby prišli aj moji rodičia. Myslíš, že Daniel bude súhlasiť?“

 

Pastor očakával túto otázku a premýšľal, ako by sa mal zachovať. Ak jej povie, aby sa ich zriekla, môže spôsobiť, že sa ponorí do smútku, je taká krehká. Ale ak povie, aby prišli, či neurobia cirkus? Jej matku síce poznal iba z rozprávania, no stačilo mu to na to, aby si uvedomil, čo dokáže, ak sa jej niečo nepáči.

Hovoril o tom aj s manželkou a tá ho upokojila. „Neboj sa, aj tak miluje najviac zo všetkých Tomáša a nášho Pána. Rodičovské rady nebudú pre ňu dôležité, veď má svoj život.“ Mala pravdu, a okrem toho môže tajne poveriť dvoch bratov, aby v prípade, že pani Kokošková predvedie svoj hlasný slovný repertoár, ju vyviedli von.

 

Stela sa potešila, keď pastor súhlasil, a poslala rodičom oznámenie, že sa bude vydávať.

„A je tu katastrofa,“ lamentoval pán Kokoška, „Ona bude mať svadbu, o týždeň, na mestskom úrade.“

Pani Kokošková sa pustila do usedavého plaču: „Ani pred Bohom nie! Ani v kostole! Ach, čo sme to z nej vychovali?“

Ešte stále dúfala, že jej dcéra dostane rozum, ale, ako sa zdalo, boj bol prehratý. A aby vedela, ona – jej matka – na žiadnu svadbu nepôjde, nech si nemyslí, že s ňou súhlasí. Ona jej ešte ukáže. Buchla päsťou o stôl a odišla do spálne.

Stelin brat mal však iný názor, vraj je to jedinečná príležitosť, aby sa stretli. Otec s ním súhlasil a rozhodol sa, že presvedčí aj manželku, aby tam šli. Keď nič iné, aspoň ju uvidia a povedia jej, že sa môže kedykoľvek vrátiť. A tak jej odpísali, že sa tešia a prídu.

 

Stela akoby nabrala nový dych. Modlila sa s radosťou a cítila, že Pán ju požehnáva. Pred svadbou ju čakala ešte jedna, pre jej život veľmi dôležitá vec, krst v Duchu Svätom.

Je to chvíľa, keď sa naplno oddá Hospodinovi v pravej viere, aby mohla prijať pomazanie. Bolo toho veľa, ale pre ňu to bol čas lásky a pokoja.

 

Pani Kokošková trvala na svojom, na sobáš na úrade nepôjde. Syn jej darmo vysvetľoval, že nejde ani tak o svadbu ako o možnosť stretnúť sa so Stelou a niečo sa o nej dozvedieť. Všetci sa na ňu aj tak pýtali, rodina, susedia, známi, a oni nemohli povedať nič iné, len že sa im z času na čas ozve a že je v nejakom náboženskom spoločenstve. Teraz prichádza chvíľa, aby sa dozvedeli viac.

 

Po krste sa Stela cítila ako znovuzrodená. Modlili sa za ňu v miestnosti, ktorá sa nazýva salón svíň. Vyháňali z nej duchov, ktorí nepatria Ježišovi. Prosili Hospodina, aby ju vyslobodil od tradicionalizmu, katolicizmu i od pomýlenia, že uctievala Pannu Máriu, ženu, ktorá sa v bludnom učení rovná Bohu. Zbavovali ju prekliatí minulosti a prosili o požehnanie do budúcnosti.

To práve prichádzalo v podobe svadby, na ktorú sa tešili všetci členovia zboru a nielen oni. Nakoniec po telefonáte s Patrikom – kňazom z rodiny – sa začala chystať aj pani Kokošková. Keď jej kňaz povie, aby tam šla, tak pôjde a keď jej prikáže, aby bola slušná, tak bude, pretože – a to má pravdu – na lyžičku medu sa chytí viac včiel ako na sud octu.

Hodinu pred sobášom pastor stál pred vstupom do svadobnej siene a vítal hostí. Keď prichádzali Stelini rodičia, poprosil Viktóriu, aby ich odprevadila a usadila. Zaznel gong a ozval sa slávnostný pochod. Do siene vstúpili ženích a nevesta. Pani Kokošková sa rozplakala, jej dcéra bola krásna. „Bože, prosím, ochraňuj mi ju,“ šepkala a vreckovkou si utierala slzy. Hnev, ktorý doteraz cítila voči pastorovi, sa stratil, konečne po dlhom čase videla svoju milovanú dcéru, ktorá bola spokojná.

V závere obradu sa ujal slova pastor a všetkých pozval na hostinu. Aj Kokoškovcov. Keď jej blahoželali, mama sa rozplakala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo?“ vzlykala a objímala ju.

Ale Stela sa iba usmiala: „Musí to tak byť a verím, že raz to pochopíš aj ty. Som na novej ceste a Boh mi žehná. Už budem len šťastná.“

Naozaj?

 

DISKUSIA (11)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
3
|
-
0
12.08.2017 14:00
biely_pav
Hm hrôzostrašné, myslím dej ...napísané je to dobre
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
12.08.2017 20:40
Sulinka
Presne tak! Prečítala som to jedným dychom.
+
0
|
-
0
26.08.2017 22:21
ja
Bude aj pokračovanie
+
3
|
-
1
21.08.2017 08:55
Ester
To je už koniec? Alebo bude ešte pokračovanie? Podľa mňa to nie ukončené.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
2
21.08.2017 09:18
cesta+
Áno, to bol posledný diel tohtoročnej letnej poviedky.
+
3
|
-
0
23.08.2017 07:45
mon
Ak bol toto posledný diel, tak názov - prechodný pobyt v sekte nie je v súlade s dejom ...
+
1
|
-
0
21.08.2017 09:11
Mirka
Kedy bude uverejnena dalsia cast? ci toto je posledna?
REAGOVAŤ
+
4
|
-
0
23.08.2017 21:48
Zuzicka
To je divne... stale pozeram,kedy pridate pokracovanie a teraz najdem ze posledny diel. Tak tam aspon napiste - ze koniec. Ale napriek tomu to nepovazujem za ukonceny pribeh. Zatial slo vsetko relativne hladko. Ziadna zapletka. Aj nazov je zavadzajuci. Pride mi to,ako keby sa druha polovica knihy s pribehom niekam stratila. Pohladajte ju! :) A zda sa,ze podla reakcii nie som jedina rozcarovana... :/
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
24.08.2017 09:57
Romana
Naozaj je toto koniec? Lebo sa mi tak zdá, že dej vôbec nekorešponduje s názvom, očakávala som niečo celkom iné. Tu som mala dojem, že poviedka sa stále len rozbieha a ukazuje, ako by si človek mal ísť za svojím aj do sekty (ktorá na mňa pôsobila takmer neškodne a celkom príjemne, keďže sa tancuje a chváli a modlí za iných aj počas chvál u katolíkov. A presne to, čo Stela prežívala v Tomášovej skupine, som ja zažila vo farskom spoločenstve, tak som trochu zmätená - myslím tie prístupy, spôsoby, názory ludí - mne však nevyhovovali, boli príliš násilné). Mám pocit, že poviedka je len na začiatku a koniec je ešte ďaleko. :(
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
27.08.2017 12:37
Ja
fáákt... Vážení autori, trošku nás informujte, či bude aj pokračovanie.... veď toto nie je koniec :-/
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
27.08.2017 12:57
cesta+
Záver letnej poviedky bude uverejnený najbližšiu stredu.