logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Anselm Grün: Viesť iných znamená prebúdzať život

Publikované: 11.09.2017 o 00:00Autor: Alžbeta Hrušovskáhodiny Prečítate približne za 10.5 minúty
O kresťanskom podnikaní sa toho ešte stále hovorí veľmi málo. Viacerí z nás sa však pri slovách „kresťanská firma“ iba otrasú a povedia si, že v tých „nekresťanských“ lepšie zarobia a mnohokrát je tam aj oveľa lepšia pracovná atmosféra. Prečo je to tak a čo sa s tým dá robiť?

Aj na tieto otázky sa spolu s podnikateľmi pokúsil hľadať odpovede benediktínsky mních Anselm Grün. Ak sa vám jeho meno zdá povedomé, nemýlite sa a pravdepodobne ste sa stretli s jeho knihami na tému vnútorného uzdravenia alebo mužských a ženských archetypov. Čo však už môže mních vedieť o podnikaní?

Z CELÁRIA ŠKOLITEĽ

Keď si pomerne ešte mladého mnícha po skončení štúdií zavolal predstavený kláštora a zveril mu funkciu celária (hospodára) kláštora, otec Anselm tým vôbec nebol nadšený. K téme nemal blízko a kláštorná ekonomika bola v zúfalom stave. Benediktínsky kolos mal osemdesiat mníchov a približne dvesto externých spolupracovníkov, mnohé veci boli na pokraji zrútenia a riešenia „zhora“ smerovali skôr na kultúru modlitby. „Pridajme denne tri hodiny modlitby,“ povedal predstavený. „Ja som však iba pokrútil hlavou. Keď budeme osem hodín denne neefektívne pracovať v zlej atmosfére, tri hodiny modlitby toho veľa nenapravia. Bolo potrebné zmeniť systém,“ vysvetľuje otec Anselm.

Je však zaujímavé, že z benediktínskeho mnícha, hospodára kláštora, sa stal odborník na kresťanské podnikanie a firemnú kultúru. „Ako hospodár kláštora som nazbieral veľa praktických skúseností, ale to som nebol ja, kto by oslovoval firmy. Celé sa to začalo, keď ma jeden školiteľ poprosil, či by som pre ich firmu nemohol urobiť v rámci kláštora nejaké školenie. A keďže som videl, že ich to teší, že k nám do kláštora chodia radi, tak som cítil, že áno, je to správne, tu im môžem niečo odovzdať. Možno nie práve to, ako majú zarobiť viac peňazí, ale to, ako viac čerpať z vnútorných prameňov. Po tomto tréningu som napísal knihu s názvom Viesť ľudí, zobúdzať život, kde som použil princípy z reguly svätého Benedikta. Kniha sa rýchlo rozšírila, čítalo ju veľa ľudí, aj mnohí práve z oblasti ekonómie. Priťahovalo ich to, pretože to bol nový pohľad na tému vodcovstva,“ dodáva.

Otec Anselm je benediktínsky mních a bežný človek by očakával, že mníšske povolanie si vyžaduje striktný život za bránami kláštora. Je teda možné zladiť povolanie mnícha a povolanie školiteľa? „Náš rád je aj misijne zameraný. Máme bratov, ktorí sú na Filipínach, v Afrike, v Kórei. A ja vidím svoju misiu práve u nás v Nemecku. U nás nemá Cirkev veľmi dobrý imidž. Vnímam to teda ako svoju úlohu – obohacovať našu spoločnosť hodnotami kresťanskej tradície. Je to pre mňa dôležité, pretože firmy spoluvytvárajú spoločnosť. A keď ľudia, ktorí sú vo vedení firiem, prevezmú zodpovednosť za to, aby pracovná klíma vo firme bola založená na žití skutočných hodnôt, znamená to, že sa hodnoty šíria do celej spoločnosti. Napríklad v sedemdesiatych rokoch teológovia väčšinou len nadávali na manažérov, že to sú všetko len takí kapitalisti. Ale ja tvrdím, že keď na niekoho nadávam, znamená to, že ho neviem zmeniť. A len vtedy, keď v nich verím, keď verím v to ich dobré jadro, ktoré v sebe majú, mám nádej, že sa môžu zmeniť,“ približuje.

AKÝ BY MAL BYŤ DOBRÝ LÍDER?

Firemná kultúra sa väčšinou odvíja od osobnosti šéfa. Je na ňom, aby vytváral vo svojom tíme dobrú pracovnú atmosféru, aby svojim zamestnancom vyplácal spravodlivú mzdu a aby ich správne motivoval. Kto však chce viesť iných, musí najprv dobre poznať sám seba a musí sa mať rád. Čo nepoznáme u seba, projektujeme do iných – a to nemusí byť vždy najšťastnejšie riešenie.

Líder by sa nemal rozčuľovať. Ak mám problém s nenávisťou, či už k sebe samému alebo k iným, nedokážem prebúdzať život. Zmena vo firemnej atmosfére by mala vychádzať z vnútorného pokoja jej šéfa.

Líder by nemal zraňovať. Naopak, mal by byť schopný vyrovnať sa so svojimi vnútornými zraneniami a uvedomovať si, že nie je dokonalý a tiež potrebuje na sebe pracovať. Viesť niekoho znamená slúžiť – teda ten, kto vedie, nech je v prvom rade tým, kto slúži. Ak potrebujem využiť druhého, aby som dokázal svoju veľkosť, zraňujem a vytváram atmosféru strachu a poníženia. Ak na prvý pohľad nechávam vyniknúť len to dobré, aby vynikol môj imidž, nechávam na verejnosť preniknúť len dobrý obraz a stávam sa farizejom aj vo vlastnej firme (boli radi, keď ich ľudia chválili za dávanie desiatkov či pôst). Vo firmách sa na drobné vojny minie až štyridsať percent energie, ktorá mohla byť využitá oveľa efektívnejšie. Kto pozná svoju hodnotu, dokáže sa plne radovať z hodnoty druhého a obaja môžu naplno rozvíjať a využívať svoj potenciál.

Líder sa dokáže vcítiť do pocitov svojho zamestnanca. Premýšľa nad ním – čo môžem pre neho urobiť, aby viac rozkvitol? Uvažuje spôsobom – ak sa moji zamestnanci budú cítiť vo firme dobre, aj čísla porastú.

Líder sa musí starať o svoju vlastnú dušu. Predtým, než ide do práce, mal by líder preskúmať svoje srdce – s akým nastavením idem do práce? Teším sa na kolegov? Svoje pocity by líder mal brať vážne a od tých negatívnych sa snažiť pred začiatkom pracovného dňa čo najviac očistiť. Pocit hnevu mi hovorí, že niekto prekročil moje hranice a ja som mu to dovolil. Ak ma rozčuľuje niekto konkrétny, je to väčšinou preto, lebo ma na ňom hnevá práve tá vlastnosť, ktorú nemám rád ani na sebe. Do firmy by šéf mal prichádzať vždy s pozitívnym nastavením a uvedomením si, že viesť ľudí je zároveň duchovná úloha.

ČO NÁM PONÚKA GRÉCKA FILOZOFIA

Moderný človek často zabúda na múdrosti predkov a predpokladá, že ich postupy sú neaplikovateľné na dnešný systém. Ako sa ukazuje, opak je pravda a otec Anselm to priamo demonštruje na príklade štyroch gréckych hodnôt, ktoré sú aplikovateľné na firemnú kultúru nezávisle od náboženského vyznania. Kto by však chcel vedieť viac, z kresťanských teológov sa práve týmito hodnotami podrobnejšie zaoberal svätý Tomáš Akvinský. Prvou hodnotou je spravodlivosť. A to nielen v zmysle toho, že robotník si zaslúži spravodlivú mzdu, ale aj v zmysle hodnôt či času. Je potrebné sa naučiť byť spravodlivým aj sám k sebe. Kto seje spravodlivosť, bude žať pokoj a mier, no musíme si uvedomiť, že na tomto svete absolútna spravodlivosť neexistuje.

Na druhé miesto stavia filozofia statočnosť. Človek musí mať odvahu bojovať za niečo, no v zmysle toho, že nehľadám nepriateľa alebo vinníka, ale nechávam vyniknúť boj za správne hodnoty. Ešte náročnejšie je však neprestávať bojovať ani v prípade, že sme zraňovaní.

Svätý Benedikt často hovorí o tretej hodnote – o správnej miere. Mali by sme byť schopní zmerať množstvo vykonanej práce a pri hodnotení byť ohľaduplní, vziať do úvahy okolnosti o schopnosti konkrétneho človeka. Pri hodnotení seba samého si treba dať pozor na perfekcionizmus, pretože z prehnaného perfekcionizmu často vzniká depresia. A depresia nie je nič iné, ako volanie o pomoc, lebo sa sám cítim pod tlakom vlastných obrazov.

K správnej miere patrí aj zdravý rytmus. Ten, kto pracuje v zdravom rytme, je efektívnejší. Mozog potrebuje pravidelné pauzy, aby sa mohol zregenerovať. Je bláznivé očakávať od zamestnancov, že zvládnu osemhodinové nikam nevedúce porady a ešte budú podávať prvotriedny výkon. K spokojnému životu zároveň patria aj dobré rituály. Ony nám tvoria tzv. „svätý čas“ – svätý v zmysle oddelený od zhonu okolitého sveta. Rituály nám otvárajú a zatvárajú dvere. Mnohí prídu domov z práce, no dvere do nej si nechávajú stále otvorené. Prečo sú teda rituály dôležité? Je veľmi dobré, aby sme rozlišovali medzi osobnými rituálmi, teda čas, ktorý mám ja sám pre seba a čerpám v ňom silu na každodenný život, a medzi rituálmi prebiehajúcimi v rámci firmy. Dokonca existujú výskumy, ktoré dokazujú, že tie firmy, čo odstránili zo svojho života rituály, aby zvýšili výkonnosť, sú menej výkonné. Samozrejme, keď sa ich pýtali prečo, tak odpovedali, že preto, lebo rituály im zaberajú nejaký čas, no a ten firma nemá. Musí podávať výkon. Lenže vo firme majú rituály dve dôležité funkcie. Po prvé, sú miestom, kde sa vyjadrujú pocity, ktoré sa bežne nemajú kde vyjadriť. A pocity sú aj zdrojom sily. Kde nie sú emócie, tam nie je ani sila, ani energia niečo robiť. A navyše nám rituály pomáhajú prežívať ďalší pocit spoločnej identity – sme ľudia, ktorí spolu niečo robia,“ približuje otec Anselm.

Posledným prvkom je šikovnosť, schopnosť robiť rozhodnutia.A práve svätý Tomáš Akvinský zdôrazňuje túto vlastnosť. „Ľudia sa dnes nedokážu rozhodovať,“ pokračuje otec Anselm. „Neuvedomujú si, že sa musia rozhodnúť pre niečo, ale zároveň proti niečomu. Nemožno mať všetko. Väčšina sa však snaží spraviť absolútne, dokonalé rozhodnutia. Tie však neexistujú. Mnohokrát tam potom chýba aj aspekt toho, že preberám za svoje rozhodnutie zodpovednosť a som otvorený konštruktívnej kritike. Z dnešnej spoločnosti sa stáva publikum a každý chce byť iba divák. Bojím sa spraviť rozhodnutie, ktoré ma obmedzí.“

KRESŤANSKÉ HODNOTY V PROSTREDÍ FIRMY

Zvyšok článku sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné. Existujeme aj vďaka predplatiteľom.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.