logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Prečo sa modliť, aj keď nám to nejde?

Publikované: 03.10.2017 o 00:00Autor: Fr. Aquinas Guilbeau, OP/Preklad: Mariana Michalkováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Svätý Augustín nám pripomína, že všetky modlitby sú užitočné.

Vzťah k modlitbe je komplexnejší, ako sa zdá. Venujeme sa tomu už odmala. No napriek všetkým modlitbám o nás ten vyvolený neprejavuje záujem, z matiky máme zlé známky, zdravotný stav starkej sa zhoršil, a tak sme skonštatovali, že modlitby nie sú vždy účinné. V dospelosti sa toho nakopilo viac – modlili sme sa o prácu, a predsa sme boli mesiace nezamestnaní; modlili sme sa o nápravu vzťahu, no rozišli sme sa; modlili sme sa o naše šťastie, no neprichádza. Prečo teda všetko to úsilie, ak sa naše túžby nenaplnili?

Boh – počúva nás vôbec?

Samozrejme, ale nie nevyhnutne tak, ako si to predstavujeme my. Žiaľ, Boha často vnímame ako neviditeľnú osobu, ktorej poslaním je realizácia našich prianí.

Keď Ježiš kázal na vrchu, povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.“

Jeho vyhlásenie nám toho o podstate modlitby povie veľa. Boh sa z našich modlitieb nič nové nedozvie, on vie totiž všetko. Pohania si myslia, že modlitba je pre človeka prostriedkom, ako informovať Boha o tom, čo mu chýba. Ježiš nás vystríha pred týmto mylným chápaním nášho vzťahu s Bohom.

Naopak, v modlitbe Boha nemusíme žiadať o nič. Máme uznať, že je všemocný a vševediaci. „Vy sa budete modliť takto,“ prehlasuje Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša (6, 9-10).

„Otče náš, ktorý si na nebesiach,

posväť sa meno tvoje,

príď tvoje kráľovstvo,

buď tvoja vôľa,

ako v nebi, tak i na zemi.“

Neexistuje narodenie či smrť, zisk ani strata, radosť ani žiaľ, o ktorých by Boh nevedel. Aj Ježiš vyhlasuje: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.“ Všetko sa deje z Božej vôle. Potvrdzuje to aj Ježiš svojim učeníkom: „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Boh je náš Stvoriteľ. Vie o nás aj to najmenšie.


Podriadiť sa Božej vôli

Aj po tomto vysvetlení sa nám však vynára jedna otázka – prečo sa modliť, keď Boh je vševediaci a pozná naše potreby skôr než my sami? Odpoveď závisí od toho, čo očakávame od modlitby. Ak dúfame, že zmeníme to, čo nám Boh pripravil, je naozaj zbytočná. Boh nezmení názor. Ale ak dúfame v to, že nám modlitba pomôže v osobnostnom raste, tak sa modlíme tak, ako nás to naučil Ježiš.

Pred niekoľkými storočiami svätý Augustín vysvetľoval tajomstvo kresťanskej modlitby vysoko postavenej žene, ktorá sa volala Proba. Po vyplienení Ríma bola táto mladá vdova na úteku a napísala svätému Augustínovi, aby jej poradil ohľadom modlenia sa. Sama a zmätená dúfala, že slová svätého Augustína jej pomôžu dať si svoj chaotický život do poriadku. Augustín jej odpovedal, že sa jej treba modliť za šťastný život: „Skutočne šťastný je iba ten, kto má všetko, čo si želá, a nemá, čo si neželá.“

Keď sa modlíme za ideálne šťastný život, vysvetľuje Augustín, naše túžby sa približujú tým Božím, a teda prichádzame bližšie k Bohu. Taktiež túžime prijať to, čo nám Boh dáva, a nie to, čo pre seba chceme sami. Z tohto pohľadu vďaka modlitbe rastieme – naše túžby sa pri kontakte s Bohom menia.

Ustavične sa teda modlíme nie preto, aby sme Bohu predostreli svoje túžby, ale preto, aby sme túžili po tom, čo nám chce ponúknuť, aby sme boli šťastní na ceste k večnému životu.

Tajomstvo modlitby, ktoré opísal svätý Augustín, sa preverí v ťažkých chvíľach. Keď čelíme ťažkostiam, nie vždy vieme, ako sa modliť. Prirodzene skôr prosíme Boha o odňatie trápenia. Augustín priznáva, že je to celkom normálna reakcia. No nakoniec by sme sa mali podriadiť Božej vôli. A ak Pán nezmierni bolesť, nemáme sa cítiť dotknutí. Nie je to z jeho strany prejav nedbalosti. Naopak, trápenie treba vydržať, lebo jeho sila sa ukáže v našej slabosti. Vtedy nastáva osobnostný rast.

Uvedomme si, že trápenie môže byť aj naozajstnou cestou k veľkosti. Augustín nás nabáda modliť sa podľa vzoru, ktorý nachádzame v Evanjeliu podľa Matúša (26, 39): „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“

Žiadna modlitba nie je zbytočná. V každom prípade ide o dôkaz podriadenosti nášho srdca Božej vôli. Stvorenia prozreteľného Boha, modlime sa, aby sme nestratili nič, čo nám dal (pozri Jn 6, 39).

 

 

...

Zdroj: https://fr.aleteia.org/2017/08/23/pourquoi-prier-quand-cela-ne-marche-pas/

Snímka: unsplash.com

DISKUSIA (7)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
03.10.2017 22:34
PHk
Asi najviac sa modlia v rádiu Lumen. Platí aj tam „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich: veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.“ Ak platí rada sv. Augustína:„Skutočne šťastný je iba ten, kto má všetko, čo si želá, a nemá, čo si neželá.“, tak svet je skutočne len "slzavé údolie" !
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
10.10.2017 03:48
Kostol
Toto ste potom asi celkom nepochopili.
+
1
|
-
0
03.10.2017 23:22
biely_pav
Ak dúfame, že zmeníme to, čo nám Boh pripravil, je naozaj zbytočná. Boh nezmení názor. .....v Biblii je pár miest kde zmenil, kde ho ľudia uprosili.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
04.10.2017 18:05
Marek
Ja si myslím,že Boh nemení názor chce nám dať len to najlepšie len my mu musíme otvoriť svoje srdce pokorou(buď voľa tvoja)a to nielen pre seba Boh prichádza aj vtedy keď zabúdame na seba(egoizmus nám nepožehná)
+
1
|
-
0
04.10.2017 18:09
Marek
Čiže aj ked sa modlíme za iných tak naša motlitba je cestou Pána k ľuďom za ktorých sa modlíme.
+
2
|
-
0
04.10.2017 14:37
Šošanah
Nesúhlasím. "Proste a dostanete" - táto veta by potom nemala žiadny zmysel.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
10.10.2017 11:26
d.
Myslim, ze Boh nam da aj to, o co prosime, hoci vie, ze to, co pre nas pripravil je lepsie. Aj tym nas uci. Niekedy sa hovori: daj pozor na to, co si zelas, moze sa ti to splnit. Myslim, ze to prave vychadza zo skusenosti, ze my nevieme, co je pre nas najlepsie. Len sa domnievame, ze toto, alebo nieco ine by bolo to spravne "orechove". Ale Boh vie lepsie.... Cesta modlenia sa, za stastny zivot je cesta prijmania Bozej vole s doverou a radostou...Majme s Bohom trpezlivost, nechajme ho nech nas uci, vedie, obdaruva... Lebo nase tuzby mozu byt ako tuzby choreho dietata po zmrzline... vzdy myslime na to, ze nas pohlad je skresleny nasou malostou, ale Boh ma celkovy obraz. Je to nas dobry Otec a nasa laskava Matka, zasluzi si nasu doveru.