logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

#recenzia_Francine Riversová: Istý ako úsvit

Publikované: 24.11.2017 o 09:00Autor: Zuzana Verešováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Bohu nič nie je nemožné. Ak sa mu človek dokáže naplno odovzdať, jeho život je plný dobrodružstva, zdolaných prekážok a predovšetkým lásky. Nie, to nie sú prázdne reči. To je realita veriaceho človeka.

Istý ako úsvit je poslednou časťou trilógie V znamení leva. Autorka Francine Riversová v nej rozpráva príbeh o Germánovi Atretovi, charizmatickom gladiátorovi, zvyknutom zabíjať a vyhrávať. Ženy za ním šalejú a muži sa ho boja. Je stelesnením sily a mužského pôvabu. Do jeho života sa pripletie Ricpa, kresťanka, ktorej zomrela dcéra aj manžel a bol jej darovaný Atretov odvrhnutý syn ako útecha v osamelosti. Keď sa o ňom Atretes dozvedel, chcel byť otcom, ako sa patrí a mať ho pri sebe. Lenže ako sa muž postará o bezbranné bábätko, ktoré prijalo Ricpu ako svoju matku? Napriek tomu, že Ricpou opovrhuje, musí sa zmieriť s tým, že kým je syn odkázaný na materské mlieko, Ricpa zostane s ním.

Slovné prestrelky Atreta a Ricpy vás doslova vtiahnu do deja. Žena bojuje o dieťa, no časom začne bojovať aj o zmenu Atretovho srdca. Naučí sa tvrdý Germán dôverovať žene? S nežným pokolením mal doposiaľ iba bolestné skúsenosti. Všetky hádzal do jedného vreca s označením pobehlice. Čím naňho zapôsobí krásna kresťanka?

Román okrem príbehu dvoch hlavných postáv opisuje život prvých kresťanov. Oddanosť viere napriek všetkému. Život modlitby, ktorá miestami vyznieva možno až vtieravo. No zároveň je ukážkou, ako volať na Boha v každej situácii, ako sa mu zdôverovať so všetkým. Každá hádka, každá neistota, každá radosť,... všetko možno povedať Bohu. Táto kniha neponúka iba pútavý príbeh. Je aj návodom, ako sa modliť.

Môže sa aj z gladiátora stať Kristov nasledovník? Čo znamená pre veriaceho človeka víťazstvo? Dá sa vyhrať napriek tomu, že v boji padneš ako porazený? Na ceste z Efezu do rodnej Germánie sa odohrajú príbehy o premáhaní slabostí, o nových začiatkoch, o rozpoznávaní Božej vôle a jej nasledovaní, o zázrakoch a, ako inak, o láske.  

 

UKÁŽKA

„Atretes prekračoval padlých a mieril do majiteľovej kabíny. Keď vošiel dnu, našiel tam Ricpu. Sedela na lôžku a upokojovala Kaleba. Zdvihla k nemu pohľad a všimol si modrinu na jej brade, kam ju udrel Ilýrčan. Krv v ňom opäť zovrela a srdce sa mu rozbúchalo

rýchlejšie.

„Atretes,“ zašepkala a jej tvár vyjadrovala úľavu a zároveň obavu. Z otvorenej rany na čele mu tiekla krv. Rýchlo vstala, posadila Kaleba späť do truhlice a podišla k zranenému mužovi. „Krvácate. Sadnite si.“

Atreta sa zmocnili protichodné pocity. Pochmúrne sa zasmial a chytil ju za ruku. „Už som bol zranený.“

„Sadnite si!“

Prekvapený ju poslúchol a zmätený pozoroval Ricpu, ako pobieha po malej kabíne a prehrabáva sa v oblečení. Keď našla, čo hľadala, roztrhla to napoly. „Zaujímalo by ma, čo majiteľ povie, až zistí, že si mu zničila takú krásnu tuniku.“

„Je mi jedno, čo povie.“ Otvorila majiteľovu amforu s vínom a poliala ním ďalšie drahé šaty.

Zatrpknuto sa usmial. „Neplač, Ricpa. Prežijem.“

„Povedzte ešte slovo a omotám vám to okolo krku namiesto hlavy!“

Keď mu pritisla na čelo uterák namočený vo víne, Atretes sa mykol od bolesti. Ricpa sa silno chvela a on takisto, ako vždy po krutom boji. Krv v ňom ešte vždy vrela. Už zabudol, aké je cítiť sa nažive.

Ricpina blízkosť v ňom prebudila inštinkty, ktoré v ňom vybudovali starostlivým tréningom založeným na princípe trestu a odmeny. Chytil ju za boky a rozhodne si ju pritiahol k sebe. „Keď sa mi darilo v aréne, vždy som vedel, že v cele na mňa bude čakať krásna žena, až sa vrátim do ludusu.“

„Pusťte ma, Atretes!“

„Nepustím. Chcem... au!“ Prudko ju pustil, keď mu pleskla na ranu obväz nasiaknutý vínom. Škaredo zahrešil po germánsky a musel sa ovládnuť, aby ju neudrel.

„Iba preto, lebo s vami zaobchádzali ako so zvieraťom, sa ním nemusíte stať.“

Zazrel na ňu so skrivenou tvárou. „Mal som tým Ilýrčanom dovoliť, aby si ťa vzali!“

Napriek Atretovým protestom mu s bielou tvárou obviazala ranu na čele. Potom mu zľahka položila ruky na plecia a smutno sa usmiala. „Som rada, že ste to neurobili.““

(Riversová, 2017, s. 178-179)

 

FRANCINE RIVERSOVÁ

Úspešná americká autorka, žijúca so svojou rodinou v Kalifornii. Píše už viac ako dvadsať rokov. Mnohé jej knihy získali rôzne ocenenia, no najmä srdcia miliónov čitateľov. Vo svojich románoch okrem pútavého príbehu  ponúka hodnoty a posolstvo viery.

RIVERSOVÁ, Francine. Istý ako úsvit. Kumran, 2017. 493 s. ISBN 978-80-89487-92-9.

 

DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
24.11.2017 20:43
Tarka
tešíme sa :) :)
REAGOVAŤ