logo
konto fb rss email
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

živé slovo_na nedeľu: Dávam ďalej, čo som dostala

Publikované: 14.01.2018 o 00:00Autor: Lucia Daňováhodiny Prečítate približne za 2 minúty
Nad dnešným nedeľným evanjeliom sa zamýšľa študentka Lucia Daňová.

Lucia Daňová

Je študentkou Masarykovej univerzity v Brne, funguje v rámci katolíckeho spoločenstva pre slovenskú mládež v Brne – Jakubčatá. Popri škole pracuje ako asistentka honorárneho konzula SR a píše tiež články pre portál bezhranicna.sk.

 

DÁVAM ĎALEJ, ČO SOM DOSTALA

Ján Krstiteľ ukázal Ondrejovi Ježiša. Svoje poznanie, že toto je Boží Syn, podal ďalej. Ondrej, ktorý sa rozhodol s ďalším učeníkom ísť za Ježišom, bol pohnutý slovami Učiteľa. Pobudol pri Ježišovi sotva zopár hodín a už viac nedokázal udržať v sebe, čo zistil. „Hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: »Našli sme Mesiáša,« čo v preklade znamená Kristus.“ (Jn 1, 41)

Ondrej šiel, videl a uveril. Ježišovo slovo, Ježišov príklad v ňom ale prebudil silnú túžbu podeliť sa, nezostať ľahostajný. Môžeme sa len domnievať, čo by sa stalo, ak by si to všetko nechal len pre seba – bol by Šimon Peter spoznal Ježiša nejakým iným spôsobom, alebo by už nikdy neprišla taká príležitosť? Bol by Peter vôbec apoštolom? Trocha polemizovania, avšak ide tu o viac. Ako som na tom ja? Ako ja svedčím o Ježišovi, ako ja ukazujem, že existuje Boh, ako ja zapaľujem druhých?

Ak by mi moji rodičia neodovzdávali vieru od útleho detstva, ak by mi sestry saleziánky neotvorili dom a srdce plné prijatia, dnes by som veriacou nebola. Som za to nesmierne vďačná: dali ďalej, čo dostali. Aké bolo ale moje nedávne zistenie: ťažko je dať ďalej, keď nemám dať z čoho, keď som nezažila, že Boh je živý. Nedávno sme so snúbencom absolvovali skupinovú prípravu snúbencov na prijatie sviatosti manželstva. Na otázku, či budeme deti vychovávať kresťansky a chodiť s nimi do kostola, spomedzi párov zaznela odpoveď: „Necháme to na deťoch, nech sa samy rozhodnú.“ Táto odpoveď ma prekvapila, pravdupovediac, trocha aj zarmútila. Po dlhom čase som bola osobne konfrontovaná s realitou v kresťanskej spoločnosti. Nesúdim, neviem, čo sa skrýva v histórii odovzdávania viery u prítomných párov. Rešpektujem slobodu, avšak pozor: prichádza čas, keď porevolučná generácia začne skôr či neskôr vychovávať svoje deti. Začnú dávať ďalej, čo dostali (alebo skôr nedostali?). Preto kto, ak nie my, máme odovzdať tomuto svetu Ježišovo posolstvo? Kedy, ak nie teraz?

Ježiš nás volá k sebe a my dostávame od neho milosť za milosťou (porov. Jn 1, 16). Ak ho hľadáme celým srdcom, on nám dá, za čím túži naše srdce (porov. Ž 37, 4). A takto naplnení sme schopní odovzdávať, deliť sa, svietiť. Chceme byť svetlom pre naše deti, rodiny, svetlom pre tento svet. Nikdy nevieme, koho môžeme priviesť k Bohu. Možno to bude, tak ako v prípade Ondreja, ďalší pápež. :)

 

...

Snímka: pixabay.com

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.