logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Ako reaguješ, keď si vytočený?

Publikované: 12.02.2018 o 00:00Autor: Zuzana Verešováhodiny Prečítate približne za 6 minút
Vieš, aký si typ človeka podľa reakcie, keď ťa niečo vytočí? Vybuchneš, alebo sa snažíš svoje prežívanie dobre ukryť? Vieš si poradiť so svojimi emóciami?

Hoci je každý človek jedinečný a originálny, vo všeobecnosti možno rozdeliť naše reakcie, keď sme vytočení, na štyri typy. Hľa, tu je názorná ukážka, ako rôzne sa dá reagovať na tú istú situáciu:

Sedíš s niekoľkými priateľmi v kaviarni a omylom ti jeden z nich drgne do kávy, na ktorú si mal takú chuť. Nielenže si tú kávu už nemôžeš vychutnať, navyše ju máš všade na sebe, nie v sebe, ako si chcel. Čo urobíš?

Prvá reakcia patrí výbušným povahám, ktoré sa za seba hanbia:

  • „No to snáď nie! Čo to bolo? Do (píp)!“

Táto reakcia obsahuje hnev, nadávky... Je plná negatívnych emócií, ktorým necháme voľný priechod. Obsahuje tiež ostré reči, nadradený postoj a nepríjemný tón a intenzitu hlasu. Keď však vychladneme, uvedomujeme si, že sme sa nechali uniesť, a hanbíme sa za svoje správanie. Vieme, že sme reagovali neprimerane, a sme z toho frustrovaní.

Druhá reakcia patrí výbušným povahám, ktoré obviňujú druhých:

  • „Ty si také nešikovné nemehlo! Pozri sa, ako teraz vyzerám! To ty za to môžeš!“

Ide o podobnú reakciu, aká bola opísaná vyššie, s tým rozdielom, že celú vinu hodíme na druhého. Necítime hanbu, ale cítime hnev za to, čo sa stalo, a navyše cítime hnev aj na človeka, ktorý je za to zodpovedný.

Tretia reakcia patrí dusivým povahám, ktoré si stavajú ohradu:

  • (Ticho.)

Nič. Ani slovo. Iba ticho. Nemé zmätené pohľady. A myseľ zaplavená myšlienkami na nenápadný útek. Od tejto chvíle si už budeš dávať dobrý pozor na kávu, kaviarne, no najmä na človeka, ktorý ti to spôsobil. Od tohto okamihu si budeš držať od neho dostatočný odstup.

A štvrtá reakcia patrí dusivým povahám, ktoré si zbierajú kamene na odplatu:

  • „Ty si to spravil naschvál! To je za to, čo všetko bolo medzi nami v minulosti, že? Ja som vedel, že to nenecháš len tak...“

Táto reakcia je akýmsi vyvrcholením dlho potláčaného. Myslím, že tento typ reakcie je veľmi častý v manželstvách. Vzťah sa môže dlhú dobu javiť ako bezproblémový, pričom jeden alebo aj obaja potláčajú rôzne nedokonalosti toho druhého. Snažíme sa to všetko prehryznúť a nechať tak, až nastane moment, keď náš pohár pretečie – a jednoducho vybuchneme. Nezabudneme pritom vytiahnuť všetko možné a možno aj nemožné z minulosti. Jednoducho všetko, na čo si práve spomenieme, že nám na druhom niekedy vadilo.

 

Tak ako? Našiel si sa v niečom? Možno si sa našiel nie v jednom, ale hneď aj v dvoch či viacerých bodoch. Naše reakcie totiž záležia od mnohých faktorov. Inak reagujeme v prostredí rodiny, inak na verejnosti, obklopení cudzími ľuďmi. Inak reagujeme, keď máme dobrú náladu, a inak, keď sme unavení. Veľký vplyv na naše reakcie má naša povaha. No to neznamená, že ak sme vášnivým cholerikom, môžeme nechať svoje emócie robiť si, čo sa im zachce. Nevieme ovplyvniť všetko to, čo sa nám stane. Nevieme ovplyvniť, či nás priateľ obleje kávou. Ale mali by sme vedieť ovplyvniť to, aká bude naša reakcia.

Na našich reakciách by nám malo záležať, pretože každá z nich má dosah. To, ako reagujeme, má vplyv tak na nás samotných, ako aj na ľudí, ktorí sú akokoľvek účastní na našej reakcii, aj keď sú iba nemými divákmi. Aj keď nám naše pocity naznačujú smer našich reakcií, nemali by o nich rozhodovať. Naše emócie by nemali určovať to, ako sa zachováme.

Ak si dokážeme všimnúť a priznať si, aké sú naše reakcie, môžeme sa naučiť aj pracovať s nimi. Naším cieľom by malo byť dosiahnutie emočnej rovnováhy, čo znamená, že nebudeme mať ani výrazné výbuchy, no na druhej strane, nebudeme svoje pocity ani dusiť a potláčať. Zdá sa vám to ako nedosiahnuteľný ideál? Možno. Toto možno by však malo byť našou snahou.

 

Prvá pomoc pre výbušné povahy

Najlepšou radou pre výbušné povahy je hra na sochy. Zahŕňa v sebe dva prvky – zahryznúť si do jazyka a zostať nehybným, prípadne vzdialiť sa z miesta činu a vrátiť sa až po vychladnutí. Pre výbušné povahy je potrebné naučiť sa zachovať pokoj. V situáciách, ktoré nás vytáčajú a nabádajú nás k vybuchnutiu, je dobré naučiť sa byť ticho. Prečo?

Zvyšok článku sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné. Existujeme aj vďaka predplatiteľom.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (2)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
3
|
-
0
13.02.2018 14:13
Tomáš
Existuje aj piata reakcia ľudí, ktorí sa pri pohľade na svoje mokré nohavice alebo košeľu začnú smiať a povedia "To nič. Stáva sa." Je pravda že naša aktuálna nálada veľmi ovplivňuje ako sa zachováme.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
15.02.2018 10:52
Katka
Presne aj mne tu chýbala takáto reakcia, ako píše Tomáš. " Nič hrozné sa nestalo." povedané s úsmevom.