logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Tebe, ktorá kričíš na svoje deti

Publikované: 26.05.2016 o 10:53Autor: Petra Babulíkováhodiny Prečítate približne za 3 minúty
Viem, že na ne kričíš. Počujem ťa cez steny vášho bytu a napriek tomu, ako desivo to znie, vnímam tvoju túžbu nekričať. A hoci sa pri stretnutí s tebou tvárim, že je všetko fajn, viem aj to, že potrebuješ počuť pravdu.

ČÍTAJTE AJ:

Tebe, ktorá kričíš na naše dieťa... a si moja manželka 

...

Rozumiem tomu, čo zažívaš. Poznám tú bezmocnosť, s ktorou sama seba počuješ niekoľkokrát denne kričať. Často stačí len maličkosť – hračka na zemi v predsieni, nesprávne zapnuté gombičky na svetríku alebo si niektoré z nich netrafilo lyžicou priamo do úst – a už spustíš. Nie je to bežný krik, akým mama okríkne neposlušné dieťa. Je to, akoby si práve kričala na dospelého človeka – z plných pľúc, nahlas a hrozivo. Nasleduje detský plač a potom ticho. Cítim napätie, ktoré u vás vládne, aj ťarchu viny, s akou sa o pár minút dieťaťu prihováraš. Chvíľu to u vás znie milo a veselo, až do najbližšieho detského prešľapu. Nasleduje ďalší strašný krik, ďalší plač, ďalšie ticho a ďalšie pokusy o láskavú komunikáciu.

Dakto by povedal, šibnutá matka. Vrieska ako rozumu zbavená. Načo majú také ženy deti?

Ja poviem len – viem, ako sa cítiš. Nebolo to tak dávno, keď som ja takto strašne kričala na svoje dcérky, predovšetkým na našu prvorodenú. Neznášala som sa za ten krik. Videla som, ako sa ma moje dieťa bojí, ako jej môj nedostatok sebaovládania ubližuje, ale nedokázala som s tým nič urobiť. Cítila som sa ako v bludnom kruhu, denne zas a znova. Ubližovala som jej a ubližovala som sebe. Pochybovala som o sebe ako matke, vyčítala som si, v noci som plakávala pri jej postieľke a prosila ju, spiacu, o odpustenie.

Bolo ťažké si priznať, že mám problém. Hanbila som sa a obviňovala. Raz som však cítila, že musím o svojom – našom probléme hovoriť so svojimi priateľkami. Vieš, čo sa stalo? Zrazu sa ozvalo mnoho mám v mojom okolí. Kričali rovnako ako ja. Kričali a trápili sa, cítili sa nehodné materstva a takmer sa nenávideli za to, ako ustrašene sa na ne vo chvíľach ich slabosti pozerali ich vlastné, hlboko milované deti.

Hlboko milované.

Počúvaj ma, milá kričiaca mamička. AJ TY SI HLBOKO MILOVANÁ. Aj ty, milá unavená, vyčerpaná mamička. Poslednú noc, ktorú si prespala nerušeným spánkom, si už ani nepamätáš. Bláznivé rána, denný kolotoč upratovania, dojčenia, varenia, výchovy, ... a kde si ty? Kde je tvoj oddychový čas? Tvoj manžel je v práci – alebo dokonca deti vychovávaš sama. Úplne si zabudla, že aj ty si hlboko milovaná. Kladieš si na plecia celý svet a zabúdaš na to, že kto chce dávať, musí tiež čerpať.

Nie, nie je správne kričať na deti. Nie takto, surovo a bez rozmyslu. Ale čo ak za to nemôžeš, čo ak za to nemôže nikto z vás? Čo ak to len v tebe kričí tvoje nevládne, očakávaniami okolia i seba samej obťažené srdce? Čo ak tvoj krik je výkrikom túžby tohto srdca, ktoré potrebuje pohladiť a objať a utešiť – presne, ako tvoje vystrašené deti, na ktoré toľko kričíš?

Nadýchni sa. Tvoje deti ťa milujú. Skloň sa k nim a povedz im: „Mamička nevládze. Objím ma, prosím.“ Nehanbi sa priznať si pred nimi svoje hranice. Ony ti odpustia. Odpustia ti a objímu ťa, tak ako to dokážu len deti.

A keď budú večer odfukovať v postieľkach a ty si urobíš do svojej obľúbenej šálky čajík s medom, vylož si nohy a namiesto lacného časopisu, internetovej či mobilnej aplikácie vpusti do svojho srdca pokoj. Premietni si pekné chvíle, ktoré si s deťmi zažila; spomeň si na to, ako ťa rozosmiali, dali ti nemotornú pusu či zovreli ruku svojimi malými prštekmi. A uver, že nikdy nie je neskoro dať zbohom starým zlyhaniam.

Drž sa!

Peťa

...

ČÍTAJTE AJ ĎALŠIE ČLÁNKY (NIELEN) PRE MAMY:

„Mami, kedy budeme mať spolu rande?“ (alebo „Špeci“ čas rodiča a dieťaťa) 

Mám v úcte mamy, ktoré koja 

Keď počúvate svoje dieťa 

Maminky, buďte doma so svojimi deťmi čo najdlhšie!

...

Pridajte si nás na FB a nezmeškajte žiadny hodnotný text;)

...

Snímka: http://i.huffpost.com/ 

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (49)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
6
|
-
3
26.05.2016 13:06
maruška
Peťa, nádherné...
REAGOVAŤ
+
9
|
-
8
26.05.2016 14:17
Denisa
vdaka...ešte by som doplnila pri tom večernom čajíku otvoriť si sväté písmo a stretávať sa s Tým, ktorý nás tak hlboko miluje :)
+
4
|
-
1
27.05.2016 07:36
Lucia
Krasne a mam slzy v ociach
+
8
|
-
14
27.05.2016 16:51
Človek
Nádherné, krásne ???!! Toľko dojatých plačúcich matiek, čítanosť dosiahla tisíce, ..., no ja mám skôr slzy z Vás dámy, lebo z toho vyplýva smutná štatistika, že na Slovensku je aj toľko zbytočne okrikovaných detí zrejme pre banality typu hračka na zemi, nesprávne zapnuté gombičky, netrafenie lyžičkou do úst, rozliate mlieko a podobne, ktoré by citlivá, vyrovnaná inteligentná matka, ktorá má myslenie aj inde ako na materiálnej úrovni podľa mojich pozorovaní NIKDY neriešila...
+
4
|
-
9
26.05.2016 13:57
Majka
Peťa, aj mňa sa to týka. Trefné. Dík.
REAGOVAŤ
+
6
|
-
4
26.05.2016 14:04
Andrea
Ach:( tak krasne a pravdive ....respekt Peta.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
26.05.2016 14:05
Bea
Ďakujem za citlivý a milosrdný príhovor nám mamám, dodalo silu znovuodhodlať sa! :-)
REAGOVAŤ
+
8
|
-
16
26.05.2016 15:02
Milina
Ano, matiek, ktore kricia je mnozstvo. Nastastie to niektore vedome korigujeme. S cim sa ale neviem stotoznit je "Mamicka nevladze, objim ma prosim". Naozaj? To akoze ja som v koncoch, a ty to pod pochopit a este si trosku pri tom aj cucnem z tvojej energie a ty drz? Mozno to len zle chapem.. Ja som skor za nieco ako "Mamicka nevladze, teraz mi dajte 5minut, pokial si vypijem kavu, trosku si oddychnem a mozeme sa ist hrat/okupat alebo hocico" alebo "Mamicka nevladze, potrebujem si dnes vecer oddychnut, pomohlo by mi keby ste sli skor do postielok" alebo nieco menej manipulativne. Ak mamicka nevladze, co je pre niekoho takmer dennodenne, tak mam pocit, ze by si to mala korigovat sama bez toho, aby do toho emocionalne zatahovala dieta.
REAGOVAŤ
+
11
|
-
3
26.05.2016 19:54
majdus
Tak ja som sa napriklad aj v tomto nasla....mozno to myslela aj tak, ze pod, nech si ta objimem, odpust, ze som to opat nezvladla....a pripomenula si aj tym objatim, ze nemoze tu situaciu nechat len tak, nech sa kazdy topi v myslienkach a smutnych pocitoch...
+
4
|
-
2
26.05.2016 21:57
Andrea
Keď ťa ten maličký človiečik objímať, pocítiš ako sa do teba vlieva množstvo pozitívnej energie,nacerpas z toho viac sily ako zo šálky kávy, či z piatich minút oddychu, mám to vyskúšané. Ja kričím veľmi málo a už vôbec nie zo zúfalstva, mám 4 deti s veľkými vekovými rozdielmi a ten môj prvý si toho kriku užil, ale je to už 18 rokov, pri menších 9r. 2r.uz len zvýšim výchovne hlas.
+
2
|
-
0
28.05.2016 07:16
Saša
Krásny článok - mám 15 ročnú dcéru, vie že mám chyby . keď som cítila už fakt vyčerpanie a že nezvládam, zvykla som jej rezignovane povedať - "asi idem byť zlá" - a ku kriku zvyčajne už ani nedošlo, otočili sme to na smiech... naučila sa chápať, že všetci ľudia bývajú aj vyčerpaní a vtedy to treba odľahčiť...
+
3
|
-
0
29.05.2016 23:21
eva
Maminka nemusí všechno zvládnout. Maminka je taky jen člověk. A dítě není neschopný tvor. Objetí jim pomůže oběma, pro oba je to ujištění, že se máme rádi a jsme tady jeden pro druhého. Vždycky je lepší říct si o objetí a uklidnit se, než se snažit všechno zvládnout sama a nedat to.
+
2
|
-
0
16.12.2016 22:17
Winston
"Mamicka nevladze, objim ma prosim" = mama núti dieťa, aby jej robilo rodiča. Chyba! S tým sa matka má obrátiť na manžela/svojho otca, nie na dieťa! Odborníci Trapková+Chvála-Rodinná terapie psychosomatických poruch:Portál,2004,s.186, vravia o transdebitaci(prenášanie citového dlhu na ďalšiu generáciu), sociálnom parazitizme na dieťati,ktorý znamená "značné omezení možností jeho vlastního vývoje, aniž by se mohlo bránit, protože ani nerozpozná nebezpečnost takové situace"=vývojová prekážka, dieťa môže ochorieť. "Dítě je nuceno pečovat o matku i způsobem, který je nad jeho síly, v naději, že pak matka bude moci znovu pečovat o něj. K tomu, aby rod ve svých dětech pokračoval, je třeba, aby jeho životní energie proudila po směru času od starších generací k mladším, a aby tomu nebylo naopak. Je neuvěřitelné, jak často jsou děti v pacientských rodinách nuceny být k dispozici svým rodičům, aniž by si to kdokoli ze zúčastněných uvědomoval … a považuje se to dokonce za samozřejmost či ctnost."
+
8
|
-
2
26.05.2016 15:09
Martina88
Nadherne vistizne dojalo k slzam .Este viacej mato trapi nakolko byvali partner to nechape a nikdy nepochopi.Namiesto toho hucka syna proti mne a ja sa citim ako najhorsi clovek na zemi....ale vsak oto mu ide...namiesto toho aby pochopil...pomohol...on si berie tie najkrajsie momenty so synom kedze je najlahsie na par hodin s usmevom sa venovat dietatu a nekricat kedze starosti a problemy riesim ja...iba ja....ale nevzdavam to.Raz to moj syn pochopi....dufam....
REAGOVAŤ
+
3
|
-
3
26.05.2016 22:44
zuzana
Toto poznám, ale dieťa nie je hlúpe a stačí mu to vysvetliť, že aj keď mama kričí, že mu na ňom veľmi záleží, keď kričať prestane bude zle pretože Ti na ňom a jeho živote prestane záležať "čo sa síce nikdy asi nestane", ale čistá pravda, človek nekričí na ľudí ktorý ho nezaujímajú....a tatinkovi treba dať cieľ nech ukáže, čo je pre synčeka ochotný obetovať....a tresnúť to pred synom...
+
4
|
-
2
27.05.2016 06:56
reakcia
Martina88, a brani ti niekto vytvorit si krasne momenty so svojim synom ?? /domacnost a pracu je nutenych zvladat statisice zien, takze to nie je vyhovorka /
+
2
|
-
2
26.05.2016 16:12
Andrea
Boze, to je tak nadherne napisane.Ronim slzy, potrebovala som to pocut. prave som to riesila v poslednych dnoch. dakujem, viem, ze som dobra mama, aj ked kricim...
REAGOVAŤ
+
3
|
-
3
26.05.2016 16:14
Manda
Vďaka za krásny článok, držme sa "MILUJÚCE MAMKY"
REAGOVAŤ
+
17
|
-
15
26.05.2016 16:17
Clovek
Možu existovať unavené, príliš obetavé mamičky, na ktorých je toho veľa. Ale!Ďalšiu kričiacu skupinu tvoria narcistické, egoistické, zhýčkané, nevďačné, alebo necitlivé a neempatické ženy, nevyzreté vo vnútri, zvyknuté si užívať, ktorým osud dal za úlohu jediné - naučiť sa obetovať a potrápiť sa so starosťami, ktoré materstvo prináša,ale ktoré pri svojom egoizme a pocite, že už nemajú čas na seba, nie sú schopné sa ovládať. Nevedia byť jednoducho vďačné, skromné, pokorné životu a pánu Bohu... Takýmto ženám len článok hladká ich už aj tak dosť vysoké ego!! Preto ostáva len veriť, že na tento portál nechodia...
REAGOVAŤ
+
2
|
-
5
26.05.2016 18:36
Lm
Hej ty clovek a ty si kolko deti vychoval a bol im k dispozicii 24 hodin v kuse.
+
5
|
-
2
26.05.2016 20:01
Clovek
Mila LM :-)) Je mi luto, ze ti nikto nepovedal predtym ako si mala deti, ze sa im budes venovat 24 hodin v kuse. Je mi luto, ze si nemala skusenost s inymi detmi, cudzimi, alebo svojich pribuznych predtym nez si mala svoje a myslela si si, ze to je krasna prechadzka ruzovou zahradou..ale ver mi, ze to ja zodpovedna nie som, a ked uz si to teraz zistila, treba sa zodpovedne k tomu postavit, s vdacnostou a radostou :))
+
4
|
-
7
26.05.2016 23:30
Zuzana
Mily Clovek, byt k dispozicii 24 hodin v kuse a robit to stale s radostou je cisty masochizmus.
+
5
|
-
4
27.05.2016 06:05
Clovek
Zuzanka, mnohi ludia maju domace zvierata, niektori aj viacere s ktorymi su 24 hodin denne a tesia sa z nich a NEZIAPU PO NICH. Niektori sa staraju o tazko chorych rodicov na lozku a tiez po nich NEZIAPU. Takisto je clovekom aj to dieta, pre ktore je jeho zivost prirodzenou fazou zivota. Zuzanka, ked sa do toho musis nutit, a nemas prirodzenu danost byt milujucou matkou, vtedy to je naozaj masochizmus.
+
10
|
-
0
30.05.2016 08:26
Jozef J.
Porovnávať domáce zvieratá a dieťa môže len ten, kto v živote dieťa v domácnosti nemal. Ja som síce chlap, ale som z mnohodetnej a viacgeneračnej rodiny. Starosť o jedno dieťa v domácnosti hravo prekoná starosť o dva psy, mačku, morča a ešte ďalších X starších členov domácnosti dokopy. To len na ilustáciu :) A to, že mama je len človek a že jej niekedy dôjde energia je fakt. Niekto môže žiť v svete ideí a vo svojej pýche si myslieť, že on/ona by to zvládol lepšie. Ale realita je proste taká, že je to extrémne náročné a každý rodič niekedy zlyhá a preženie to s emóciami. Každý. Otázkou je, ako sa potom zachová.
+
4
|
-
2
26.05.2016 16:45
gabika
nadherny članok...
REAGOVAŤ
+
9
|
-
1
26.05.2016 17:20
Matka
Ahoj petka mam ten istý problém som vyčerpaná mladá maminka mám dve deti som na ne sama a fakt niekedy sa aj ja pozastaviť nad tým že kričím na svoje deti za barz čo a fakt ma to veľmi bolí a mrzi. Nikto nechápe to že ja som tiež clovek a potrebujem niekedy vypnúť a potom viem fungovať na 110% skoro som sa rozplakala pri čítaní fakt je to silné a nezmyselné cp dokazeme. Len ma mrzí to že fakt som nepochopena
REAGOVAŤ
+
3
|
-
1
26.05.2016 17:42
Anička
Ďakujem Vám za tento článok...
REAGOVAŤ
+
8
|
-
12
26.05.2016 19:07
Otazky
Za co dakujete? Upokojil Vam tento clanok zle svedomie, utvrdili ste sa v tom, ze za nic nemozete, to iba vasa ludska slabost, vsak? Date si vecer cajicek do oblubenej salocky, precitate Sv. Pismo, vyspovedate sa a dalej budete hrubo a aj pri malickostiach kricat na svoje deti ?? Je pravda, ze deti jednorazovy krik urcite odpustia a je dobre ich o odpustenie poziadat, ale ak to robite pravidelne, potom namiesto citania takychto clankov treba zajst na detsku onkologiu, alebo do centier kde sa snazia o reprodukciu a tam si otvorit oci s akymi darmi hazardujete.
REAGOVAŤ
+
12
|
-
1
26.05.2016 21:16
janka
Nl vidite, kolko nepochopenia v tomto prispevku :-(...aj ja dakujem za tento clanok, a nemusim chodit na onkologiu. Vy ste asi zabudli, ze aj matka je len clovek a stane sa, ze niekedy robite vsetko, co len mozete, a stale to nestaci. Ja som si prezila s dcerkou dost, starsi syncek musel pozerat rozpravky, ak som chcela, aby si neublizil, a ked predsa sa stalo, ze odbehol, mala som dost - strazit jeho a za pochodu kojit dcerku alebo jednou rukou krmit starsieho a druhou masirovat brusko mladsej...a ked spite 4-5 hodin prerusovaneho spanku denne, 3 roky vkuse, ked mate este aj vlastne zdravotne problemy, tak sa stane, ze vybuchnete. Je to ludske, smutne, ale ludske...Pan ma nastastie velmi milosrdne srdce, dnes mi to krasnym sposobom ukazal...takze aj ja dakujem za clanok :-)
+
2
|
-
1
27.05.2016 06:46
Otazky
Majka, verim, ze najdes pomoc s detmi v dohladnom case a nedostanes sa koli starostlivosti o nich do celkovej nepohody. Ale asi doslo k nepochopeniu reakcie. V clanku sa nepise o unavenej mamicke, ktora sa z casu nacas rozculi alebo aj pravom- na vyvadzajuce deti, ale o takej, ktoru niekto pocuva vedla z bytu. Pravy krestan by ju mal pri najblizsom stretnuti, alebo rovno hned ist upozornit, ze jej krik pocut az do ich bytu. Citujem "Nie, nie je správne kričať na deti. Nie takto, surovo a bez rozmyslu. Ale čo ak za to nemôžeš?" No kto uz by za to iny mohol, asi pavuk na stene?? A na zaver clanku ceresnicka: riesenie je dat si vecer cajik, sentimentalne zaspominat na krasy dna a dodatocne si v sebe vyvolavat lasku k detom ....Absurdna predstava, musiet si take nieco svojou volou vyvolavat. Bezne by mal byt materinsky cit prist uplne mimo vole matky, od narodenia deti, ale stava sa...a to je potom pripad pre psychologa, ak sa materinsky cit nedostavi.
+
1
|
-
0
30.05.2016 23:29
Letitia
... No a potom pocit viny ešte zvýši nervozitu mamičky a spúšťa ešte silnejšie nezvládnuteľné emócie... Ten článok naozaj ponúka riešenie. Riešenie, ktoré (na rozdiel od mnohých iných pokusov) funguje! Pretože aj tá mamička potrebuje vedieť, že JE MILOVANÁ. Výčitky svedomia jej nepomôžu upokojiť sa. Ale aspoň chvíľka pokoja áno. Aj so šálkou čaju. Aj so Svätým písmom. Aj s modlitbou vďaky za to svoje dieťa, ktoré predsa stále miluje. Aj vtedy keď jej praskli nervy. Aj vtedy, keď "hnevá" a nerobí čo si mamička myslí, že by malo. Aj vtedy keď je unavená. A dokonca aj vtedy, keď na neho kričí... Pri tej večernej chvíľke pokoja si môže zretelnejšie uvedomiť - svoju lásku, ale aj svoju vďaku za tento úžasný a veľmi cenný dar. A hlave - NAČERPAŤ SILU pre ďalší deň. Aby zajtra mohla svoj deň prežiť lepšie, bez hnevu, s pokojom. Stále viac. :)
+
1
|
-
0
30.05.2016 23:33
Letitia
A ešte: "V clanku sa nepise o unavenej mamicke, ktora sa z casu nacas rozculi alebo aj pravom- na vyvadzajuce deti" Ale veď taká je hádam každá mamička. Unavená...
+
2
|
-
1
26.05.2016 19:50
majdus
Dakujem, dakujem, dakujem za tvoje slova!!!! Myslela som, ze mna uz nepovzbudi nic.... Dakujem, dakujem, dakujem!!!
REAGOVAŤ
+
4
|
-
1
26.05.2016 21:02
Danka
Tak takto som neplakala už dlho, ale je to plač úľavy. Konečne ma (nás) aj niekto chápe. Ďakujem za všetky slová. Danka
REAGOVAŤ
+
4
|
-
1
27.05.2016 00:02
emily
krasny clanok,krasne napisany o skutocnom zivote matky...dakujem autorke clanku.je to pravda,ze na deticky by sa kricat nemalo,pretoze vela ludi by dalo vsetko za to aby vobec mali svoje dietatko,ale su aj ine horsie pripady...myslim,ze ak dieta skusa hranice svojich rodicov,musi sa obcas reagovat aj so zvysenym hlasom a tiez suhlasim aj s tym,ze aj mamicka je IBA clovek a stane sa,ze strati nervy.viem ake to je ked sa matka nevyspi niekolko mesiacov v noci,cez den oddych nehrozi vobec a potom nebudte nervozny...to by potom nebol ani clovek,keby to zvladal bez emocii.tiez som sa nasla v tomto clanku a urcite nas je takych viac,a dakujem Bohu kazdy den za to,ze mam krasnu a zdravu dcerku,ktora mi robi kazdy den radost,milujem ju...zijem iba pre nu...
REAGOVAŤ
+
5
|
-
0
27.05.2016 11:10
Janka
Ano, rovnako to citim aj ja...ja som poriadne nespala uz 3 roky, je to veru tazke. Este ked je bezproblemove babatko, tak asi je to lahsie, no dcerka mala celych 6 mesiacov bolesti, plakala, nespala, do toho dalsie dietatko...teraz zase zubky, odplienkovanie starsieho, dennodenne pistanie deti...no moze aj horsie byt, to mi je jasne...napriek vsetkemu bojujem so svojim temperamentom a stale aj so skrytou depresiou, ktoru mi Pan pomohol utlmit. Po prvom porode som na tom bola naozaj zle. Takze ja sa neodvazujem nikoho sudit. Skor ako matku poucovat, ako tu niekto pisal, ponuknut pomoc, postrazit dieta, nech si moze oddychnut, to pomoze urcite viac, ako "mudre" rady. Napriek vsetkemu vacsina matiek svoje deti miluje, a najlepsie Pan vidi do jej srdca, nie sused.
+
1
|
-
1
27.05.2016 13:59
Johana
Peti nadhera... presne ste sa trafili...este stale mam slzy v ociach,... a dakujem Vam..naizaj vam velmi pekne dakujem
REAGOVAŤ
+
9
|
-
0
27.05.2016 15:41
Eva
Som uz babka, mam male vnucata. Nikdy som na svoje deti nekricala, nech som bola akokolvek unavena. Treba si len urcit priority. Neusi byt vzdy vsetko perfektne. Ked sa detom venujete s laskou a POKOROU, nie je nutne na ne kricat. To len svedci o vasej nezrelosti byt matkou.
REAGOVAŤ
+
6
|
-
0
27.05.2016 17:00
Lentak
Krásny príspevok a najmúdrejšie slová čo tu padli. Áno je to o vnútornom nadstavení matky, je to o jej vnútri !! Vďaka Bohu za múdre, inteligentné, vyrovnané a zrelé MAMY, ktoré vedia vychovávať tak ako ste to napísali. Ostatné by sa mali s takýmito rýchlo spriateliť a inšpirovať sa ich spôsobu prístupu k deťom :)
+
7
|
-
1
27.05.2016 16:14
Stevo
Pravdivy clanok, len dodavam, ze sa tyka aj otcov...som jednym z nich. Ahojte.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
1
28.05.2016 10:57
Sociologia nepusti
Božie milosrdenstvo myslím si,čaká na skutky, nie je to automatický makkučký obláčik na ktorom sa treba vznášať. Keď vidím "mamky", ktoré nemajú trpezlivosť deťom niekedy ani odpovedať na otázku,lebo ho považujú len za nejakú "hlúpučkú vec", ktorú treba obliecť a nakŕmiť tak som zhrozená, väčšinou tie isté "mamky" o pár minút kričia na to isté dieťa, ako keby bol dospelý, lebo ich pochopenie psychického vývinu detí je nulové. Preto prospešnejšie by bolo namiesto ponúkania útechy,vzdelávať jednoduchšie matky, šíriť osvetu hlavne medzi ženami z nižších vrstiev,ktoré -ako je svet svetom, používajú pri výchove AUTORITATÍVNY štýl,kým matky nepracujúce manuálne, skôr VYSVETĽUJÚCI štýl (viď sociológia). Mamičky z robotníckych a jednoduchších manuálnych profesií by sa hlavne mali učiť ako namiesto kriku deťom čo najviac vysvetľovať fungovanie vecí,porozprávať im čo najviac o tom čo vidím, zažívam a rozvíjať tak ich myslenie vždy a všade, potom sa nebudú nudiť,ani ich nebude treba okrikovať.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
30.05.2016 10:04
Olina
taky křičím a taky se za to nenávidím a je to podle mne takové SOS - volání o pomoc, ale přesto, že křičím, nikdo mne neslyší :-( včera mi rodina řekla, že jsem nervák, ať vybarvuji omalovánky, co kdyby začaly u sebe a končeně poslouchali, PROČ křičím, co po nich chci :-(
REAGOVAŤ
+
3
|
-
0
31.05.2016 09:22
Ula
Tak mna prvych 5 rokov vychovavala babka, ktora na mna neraz pokricala a potom mama, ktora pre zmenu nekricala nikdy. A musim povedat, ze s nostalgiou spominam viac na babkin krik a dokonca este aj na to, ako na mna obcas vytiahla varechu :) Zatialco k mame, hoci bola pokojna, som nikdy nemala taky laskyplny vztah. Myslim, ze kusok pokricat na deti je v poriadku, pokial to mama (ci babka) robi cielene a nevybuchuje bez rozmyslu. Ja som "zdedila skor babkin" vychovny styl a na dcerku pokricim aj niekolko krat za den, ale vzdy to robim vedome, a vacsinou len v situaciach ked jej vidim na ockach, ze si uvedomuje, ze robi zle, ale naschval v tom pokracuje.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
31.05.2016 13:05
Anka
vdaka za povzbudive slova
REAGOVAŤ
+
4
|
-
0
31.05.2016 17:58
dieťa mamy, ktorá na nás nekričala
Moja mama na nás nekričala. Mala viac detí, mala choré dieťa, mala muža, ktorý jej nevedel prejaviť lásku, žili sme skromne. Ale mama na nás nekričala. Nikdy jej to nezabudnem.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
21.10.2016 08:49
Lulu
Nie kazda ma ten dar tak silnej viery, lasky, trpezlivosti...
+
1
|
-
1
05.08.2016 10:57
Katrin
Nadherne? Dojimave? Nechapem, co je na tom clanku take krasne. Psychicky labilne matky si vyvrsuju svoj stres a unavu na bezbrannych detoch a potom maju vycitky svedomia nie kvoli detom, ale kvoli sebe, ze co su za matky. Matky neschopne preniest sa na miesto svojho dietata, ze ta netrafena lyzicka do ust je dosledkom malej rucky a zatial velmi krehkej a nevyvinutej motoriky. Ze hracka na zemi je pohodena preto, lebo detsky, zatial este nevyvinuty rozumcek este nieje schopny chapat slovu poriadok. Uz si sa niekedy "kriciaca matka" preniesla do koze svojho dietata, ktore pred sebou vidi velku bestiu, pripravenu hocikedy mu ublizit? Ze clovek, ktory by ho mal ochranovat, sa naopak ukaja nad jeho bezbrannostou a potom citi lutost sam nad sebou? Lebo povedzme si uprimne, vrieskanie ako hystericka sa ti paci, lebo mas sancu nalozit svoje nervy na niekoho ineho. Sama mam 2 deti a nikdy nekrim prave preto, lebo sa snazim vidiet svet jeho detskymi ocami a krehkou dusickou.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
1
21.10.2016 01:00
Veronika
Tak tak! Presne tak!
+
0
|
-
0
20.12.2016 21:04
Anna
Katrin, to je pomerne presný popis narcistického správania - narcistom a narcistkám natoľko nezáleží na iných ľuďoch kvôli nim samotným, ale hlavne na tom, aby ONI vyzerali skvelo a ostatní im k tomu poskytovali kulisy a potlesk. A "tečú im nervy" hlavne vtedy, keď ich blízky človek nereprezentuje tak, ako oni očakávajú alebo keď im neposkytuje uznanie a pocit, že sú skvelí. To je pravý dôvod ich hystérie, lebo zo všetkého najviac ich trápi, že sami seba znemožnili, pokazili si svoj skvelý imidž. Že spôsobujú utrpenie iným, to necítia, nevnímajú, lebo sú "zapchatí" vlastným egom... Táto porucha sa vyskztuje aj u mužov, aj u žien, ale narcistická matka je pre dieťa pohroma! Taká matka potrebuje dlhodobú psychoterapiu, nie vyciciavať útechu z vlastných detí!
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.