logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

živé slovo_na nedeľu: Boh urobil pre nás všetko

Publikované: 16.07.2017 o 08:01Autor: Bibiana Kulováhodiny Prečítate približne za 2 minúty
Nad dnešným nedeľným evanjeliom sa zamýšľa mama a učiteľka prírodných vied Bibiána Kulová.

BIBIÁNA KULOVÁ

Manželka, mama, učiteľka prírodovedných predmetov.
...

EVANJELIUM:

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ (Mt 13, 1-9)

...

ZAMYSLENIE:

Hovoril im veľa v podobenstvách... Prečo Ježiš hovorí  zástupom v podobenstvách? Chce nám prirovnať to, čomu nerozumieme, k známym veciam a každodenným súvislostiam. Podobenstvo ma vyzýva k premýšľaniu a zamysleniu sa nad svojím životom.

Ako je to so mnou? Čo môže vzklíčiť zo skaly, tŕnia, aké skutky? Denne to prežívame, čo znamená neklíči, nerastie, uschlo...

Akou som pôdou? Rozsievač je štedrý, trpezlivý a ako seje, zrná padajú  na rôzne druhy pôdy - kraj cesty, skalnú pôdu, tŕnie, dobrú zem.  Boh urobil  pre nás všetko - prišiel  na Zem, hovorí o podmienkach šťastia,  zaplatí vlastnou krvou - aby sme porozumeli.

Aj moje srdce  potrebovalo milosť a dlhý čas na zušľachtenie pôdy, aby ho Slovo uzdravilo, premenilo a nasmerovalo na život, nie živorenie.

Prešlo mnohými trápeniami: tvrdosťou , povrchnosťou, starosťami, suchotou... Božie slovo bolo udusené tŕním, semená zahoreli a uschli, lebo nemali koreňa, alebo ho pozobali vtáky. A môj život bol bez úžitku. Žitý bez svetla pravdy.

A napriek tomu to dobrý rozsievač  so mnou nevzdal. Rozsieval  cez ľudí, ktorí ma učili, kázali, viedli, trpeli pre mňa. Denne. Ďakujem za nich. A po suchu prišiel zúrodňujúci  čas, čas  úprimného hľadania pravdy  a prosenia o dar živej viery. Denné  rozjímanie nad Božím slovom v tichu samoty, za zatvorenými dverami sa mi stalo dýchaním duše. V tomto úsilí nastáva zakoreňovanie. Otvorené uši zachytia  Slovo usmernenia a srdce nájde živý vzťah s Pánom. A On prekvapuje ďalej, vždy inak – dáva  radosť, akú svet nemôže dať a túžbu podávať svetlo Slova iným.

Prinášať úrodu trpezlivosti, dobroty, láskavosti, pokoja, nádeje, odvahy ísť aj proti prúdu, lebo vieme, komu sme uverili. Zoberme tento  poklad  chránený a nesený toľkými bratmi pred nami, aby sme si zachovali dedičstvo otcov. Rozsievač stále štedro rozsieva.

Pane, pomôž nám byť dobrou, úrodnou pôdou a šíriteľmi tvojho Slova životom a otváraj nám nové možnosti. Vďaka ti. Amen.

...

Snímka: pexels.com

DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
16.07.2017 10:53
PHk
Už viac ako 70 rokov počúvam rovnaký prístup pri evanjelizácii v homíliách o rozsievačovi. Nebolo by načase  pri tejto príležitosti, pri súčasnej vzdelanostnej úrovni poslucháčov evanjelia, zamyslieť sa aj nad rozsievačom, ktorý napriek tomu, že je Bohom obdarený nielen slobodnou vôľou, ale aj rozumom (Rim 1 20), rozosieva semeno na pôdu skalnatú a do krovia ? Aj výhovorka, napr. na vietor je neadekvátna, pretože nemá rozsievať „Božie slovo“ v  rozumom poznateľných nevhodných „prírodných“ podmienkach.  Možno by takto interpretovaná kázeň prebudila aj „zvykových“ kresťanov, ktorí si prišli „odbaviť“ nedeľnú sv. omšu.
REAGOVAŤ