logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA): Spája nás túžba po spravodlivosti, čestnosti a spoločnosti bez korupcie

Publikované: 09.02.2016 o 11:58Autor: Lenka Repčákováhodiny Prečítate približne za 14 minút
Pred šiestimi rokmi začínala na posledných priečkach kandidátky strany SaS, odkiaľ sa prekrúžkovala až do parlamentu. Dnes je podpredsedníčkou Národnej rady Slovenskej republiky. Bývalá učiteľka, vášnivá milovníčka hôr a neúnavná bojovníčka proti korupcii a nespravodlivosti v spoločnosti. V rozhovore nám prezradila svoj názor na štrajk učiteľov, utečeneckú krízu či situáciu v našom zdravotníctve. Erika Jurinová (44).

Kandidátka za stranu: OĽaNO-NOVA

Číslo na kandidátke: 149

...

Odkiaľ pochádzate a v akej rodine ste vyrastali?

Pochádzam z Oravy. Vyrastala som v Nižnej a okrem času počas štúdií tu žijem celý svoj život. Po vysokej škole som chcela žiť v Českej republike, no nakoniec som sa opäť silne pripútala k Orave. Nedám na ňu dopustiť. Milujem ju a neviem si predstaviť, že by som žila niekde inde.

V rodine nás bolo päť súrodencov, z toho štyria žijúci. Jedno bábätko, žiaľ, zomrelo. Je skvelé mať súrodencov, aj keď sme sa občas vedeli dobre pohádať. Žili sme skromne, ale bolo nám dobre. Mali sme všetko, čo sme potrebovali. Najmä kamarátov, s ktorými sme toho dosť navymýšľali. Vyrastala som v tradičnej kresťanskej rodine, ale každý sme si svoj príbeh viery museli prežiť osobne. Robím všetko pre to, aby som Božie princípy uplatňovala v živote, a snažím sa odovzdávať to aj svojim deťom. Zatiaľ neviem ohodnotiť, s akou úspešnosťou.

Čo ste vyštudovali a čomu ste sa chceli venovať pred vaším vstupom do politiky?

Na základnej škole ma bavilo všetko. Od štúdia cez šport, hudbu, recitovanie až po ručné práce. Všetko som musela vyskúšať. Aj preto som sa rozhodla študovať odevníctvo na odevnej priemyslovke v Trenčíne. Neskôr som pokračovala na Vysokej škole strojnej a textilnej v Liberci. Doplnila som si vzdelanie o pedagogiku a moje prvé zamestnanie bolo ako stredoškolská učiteľka na odevnej škole v Námestove. Učila som odborné predmety s jednou dvojročnou prestávkou, ale bola to skúsenosť na nezaplatenie. Výborní študenti, zväčša študentky. Neskôr, po materskej, som začala pracovať v Regionpress-e najskôr ako predajca a neskôr som viedla redakciu. Tu som pôsobila až do parlamentných volieb v roku 2010, v ktorých som kandidovala po prvý raz.

Ak práve nie ste v parlamente, ako trávite svoj voľný čas?

Všetok svoj čas mimo parlamentu sa snažím venovať rodine. Mať vynikajúceho manžela a tri krásne dcéry je naozaj požehnanie. Dve už sú na vysokých školách, najmladšia – Lucka – je na strednej a najmä ona najviac pociťuje moju neprítomnosť. Výčitky od blízkych však prichádzajú stále. Som šťastná, že u nich nachádzam podporu, ale viem, že nikto nepociťuje rád samotu.

Milujem hory a prírodu. Keď boli deti menšie, spoločne sme chodievali na výlety po okolí. Najradšej s „turistickým oddielom“ – tak sme zvykli hovoriť nášmu neformálnemu zoskupeniu asi šiestich rodín. Deti vyrástli a na hory ich dostanem málokedy. Dúfam, že ich nádheru opäť raz objavia. Som vášnivá turistka, lyžiarka, bežkárka a od týchto Vianoc aj skialpinistka. V lete rada zájdem na dovolenku k moru. Je to jediný čas, keď si dokážem vychutnať nejakú knihu celú.

Zúčastňujete sa aj nejakých kresťanských akcií a seminárov? 

Aj keď je čas u mňa vzácnosťou, nikdy neodmietnem pozvanie na festivaly ako Verím Pane, Campfest, konferencie, semináre, modlitebné stretnutia alebo chvály. Modlitby mávame už aj v parlamente s poslancami i s kresťanskými spoločenstvami. Stretávame sa i na pravidelných modlitebných raňajkách s ľuďmi z rôznych kresťanských zborov. Správa našej krajiny mi leží na srdci, preto považujem za dôležité modliť sa za parlament, vládu, za Slovensko a povzbudzovať ľudí do verejnej služby.

Máte nejaké dobrovoľnícke skúsenosti?

Áno, v rámci rôznych kampaní. Medzi tie posledné napríklad patrí: Nahota na predaj, petície k referendu za život či petícia proti spôsobu sanácie skládky trusky na Orave. Ďalej pri zbere podpisov alebo spoluorganizovaní akcií. Teraz je to naozaj skôr o tej politickej činnosti. Ale keď ideme do hôr, nedá mi nezobrať odtiaľ to, čo tam nepatrí. Aj to je pre mňa istá forma dobrovoľníctva. Susedskú pomoc a pomoc núdznym považujem za samozrejmú.

Čo pre vás znamená vaša rodina?

Bez nich by som nebola. Sú pre mňa motorom a istotou. Aj keď si uvedomujem, ako veľmi ma politika, alebo skôr služba v nej, pohlcuje a častokrát ma to mrzí. S politikou raz skončím, ale rodina, tá pretrváva. Mám tri dcéry a všetkým nám záleží na tom, v akej krajine budú žiť.

V politike ste začali pôsobiť v roku 2010, keď ste sa objavili na kandidátke strany SaS. Pripomeňte čitateľom, ako ste sa na nej ocitli.

Na kandidátke strany Sloboda a solidarita som kandidovala s Igorom Matovičom, Jozefom Viskupičom a Martinom Feckom, rovnako ako teraz, na posledných priečkach kandidátky. Dôležité pre mňa bolo, že SaS chcela Slovensko očistiť. Mnoho riešení sme videli rovnako a k etickým témam sme si vopred dohodli výnimky. To, že sme sa prekrúžkovali a dostali sa do parlamentu, bolo pre mňa zázrakom a prijala som to s pokorou. A koniec koncov, liberáli vtedy paradoxne priniesli do parlamentu kresťanských kandidátov.

Vtedy som išla do volieb s nádejou, že dôveryhodnosť nášho parlamentu vzrastie, že ideály, ktoré vyznávam, pomôžu Slovensku stať sa slušnou krajinou bez rozkrádania. Stále verím, že sa to dá. Po roku a pol pravicovej vlády sa však ukázalo, že pravicová politika na Slovensku nie je schopná spoločného postupu. Pre mnohých to bolo veľké sklamanie a dnes vidíme, že pravici sa stále ťažko hľadá spoločná cesta. Mrzelo ma to, ale som presvedčená, že vnútorné rozpory a nezhody medzi vedením strany a premiérkou Radičovou sa inak skončiť nemohli. Stále však verím, že SMER má alternatívu a že spolupráca opozičných strán je možná.

Vedeli by ste si v súčasnosti predstaviť spoluprácu so stranou SaS? Stotožňujete sa s jej postojmi a hodnotami?

Viem si predstaviť spoluprácu aj so stranou SaS. Vo svojich radoch majú čestných ľudí. V mnohých ekonomických riešeniach sadokážeme zhodnúť alebo nájsť kompromis. SaS chce, rovnako ako my, krajinu bez korupcie a s fungujúcim zdravotníctvom a školstvom. Bohužiaľ, nestretneme sa v hodnotových témach.

Spolu s Igorom Matovičom ste si už tradične zvolili posledné miesta na vašej kandidátke. Aký to má dôvod?

Sľúbili sme svojim voličom, že urobíme všetko pre to, aby sme dali priestor novým ľuďom. Keďže už sme mali možnosť ukázať voličom svoju prácu, veríme, že si to všimli, a ak nás v parlamente chcú, opäť si nás vyhľadajú, hoci aj na konci kandidátky. Je to akási záruka prílevu novej nezaťaženej krvi zvonku. Jednoducho, skladáme účty.

Už máte za sebou nejaký ten rok pôsobenia v politike. Ako tento čas hodnotíte? Myslíte si, že sa vám podarilo dokázať niečo významné?

Vyskúšali sme si prácu zo strany opozície a musím priznať, že je to niekedy dosť frustrujúce. Z opozičných lavíc sa mnohé veci ťažko presadzujú, ale moje zapálenie stále nevyhaslo. Ľuďom nesľubujeme istoty, ale racionálny a uveriteľný pohľad na skutočnosť. A taktiež vieru, že štát vedia riadiť aj ľudia bez prepojení na skupinky, s čistým štítom.

Chcem veriť, že aj vďaka môjmu hlasu a hlasu mojich kolegov sa rozprúdila debata o kresťanských princípoch v našej spoločnosti a pozastavili sa silnejúce legislatívne liberálne tendencie. To je veľká vec. Ochrana manželstva je v Ústave a to by sa za iných okolností nepodarilo. Po celý čas svojho pôsobenia v parlamente sa zaoberám ochranou rodín, sociálne slabších aj inak znevýhodnených skupín ľudí, ale tiež obetí trestných činov.

Ak sa nám aj nepodarilo presadiť zmeny, aké by sme si priali, minimálne sme na tieto skupiny ľudí upriamili pozornosť a aspoň poukázali na ich potreby.

Strana OĽaNO má v istých kruhoch imidž nekonzistentnej a hodnotovo nejednotnej strany. Súhlasíte s tým? Uvažujete nad nejakýmikonkrétnymi krokmi, ako by sa strana mohla zbaviť tejto nálepky?

Keď hovoríte o konzistencii a hodnotovej nejednotnosti, možno by bolo potrebné zaradom prejsť všetky strany a zistili by sme, že každá strana, či už ide o SMER, MOST, SIEŤ, ale i SDKÚ, bola v etických témach vnútri nejednotná – robila kompromisy. Strany mali veriacich i neveriacich kandidátov a to ich hodnotovo rozdeľovalo. Jedine KDH to má v tomto smere jasné, aj keď i tam sa nájdu ľudia, ktorí menu „kresťan“ priamo škodia. Na druhej strane, to, čo nás všetkých v hnutí spája, je túžba po spravodlivosti, čestnosti a spoločnosti bez korupcie, pretože tú považujeme za zdroj všetkého zla. Neraz sme ukázali, že pri mnohých témach sme sa ako klub dokázali zjednotiť, a častokrát sme radi a ochotne spolupracovali.

Aký je váš pohľad na rozdrobenú pravicu? Nie je hanba, že kresťanskí kandidáti sa nevedia zoskupiť v rámci jednej strany, aby volič nemal takú dilemu pri krúžkovaní?

Stále hovorím, že je to choroba mladej demokracie. My sme vlastne stále pubertiaci a vieme, že dorásť do dospelosti si žiada veľa trpezlivosti od celej rodiny. Je to krásna myšlienka, dať všetkých kresťanov pod jednu strechu, ale ako vidíte, ono to nefunguje. Aj keby sa to niekedy podarilo, mnohí slovenskí veriaci s pokojom v srdci aj tak zvolia stranu SMER. Reagujú tak skôr na reči o bezpečí, poriadku a istotách, namiesto toho, aby sa zamysleli nad tým, prečo sa na Slovensku žije tak ťažko. Nechcú ani len počuť o tom, prečo nie je dosť peňazí napríklad v zdravotníctve.

Iná skupina veriacich ľudí preferuje tradičnú kresťanskú stranu KDH, ani nie tak pre to, čo robí, ako preto, že sú to „naši“. Je možné, že KDH bude musieť urobiť niečo veľmi radikálne, aby sa vymanilo z kruhu tradičných voličov. Mnohí prebudení kresťania si hľadajú a vyberajú kandidátov oveľa dôslednejšie. Chcú mať ľudí overených prácou v spoločenstvách a vedia si ich odtiaľ vytiahnuť. Tešme sa z toho, že šancu dostať sa do parlamentu má viacaktívnych kresťanov. A že okrem spoločnej modlitby, ktorú tiež beriem ako malý zázrak, budú aj viac spolupracovať.

Nie je hanba, že nie sme na jednej kandidátke. Podľa mňa je to prirodzené. Niektorí kresťania, ktorí sú na našej kandidátke, nedostali pozvanie na inú kandidátku. Iní by zas na inú kandidátku nešli. Pán nás jednoducho stvoril v rozmanitosti. A týmto to radšej uzavriem. Tešme sa, že raz dospejeme. :)

Aký je váš postoj k morálnym problémom a otázkam ako eutanázia, interrupcie, registrované partnerstvá a následné adopcie a podobne?

Hneď v úvode poviem, že som v týchto otázkach konzervatívna. Držím sa známeho: nesúď, aby si nebola súdená, no v týchto otázkach mám jasný postoj. Som členkou Fóra života a je pre mňa prirodzené chrániť život od počatia po prirodzenú smrť. Celá spoločnosť je silne nasiaknutá kultom krásy, zdravia, pohodlia a vyžaduje veľké úsilie zasievať do nej naspäť úctu ku každému životu.

Som však proti kriminalizácii žien, ktoré sa napriek všetkému rozhodnú ísť na potrat či na umelé oplodnenie. Tiež som proti registrovaným partnerstvám najmä z dôvodu, že pri nich sa tonikdy neskončí. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že po nich nasledujú ďalšie a ďalšie požiadavky, ktoré sú nad rámec akýchkoľvek mojich schopností akceptovať ich.

Spochybňovať hodnotu rodiny, myslím pritom i na samoživiteľov, vdovy a vdovcov, je podľa mňa najväčšia chyba, akej sa môže spoločnosť dopustiť. Spoločnosť by mala rodinám pomáhať, starať sa, aby prekonávali všetky ťažkosti a nástrahy, aby prostredie pre výchovu detí bolo čo najvľúdnejšie a najláskavejšie, a to nie v štátnej inštitúcii, ale práve v rodine.

V akých témach a oblastiach ste boli a chcete byť najviac aktívna v NR SR?

Podpora rodín, sociálna politika, spravodlivé dôchodky, boj proti korupcii, ochrana slabších a ochrana obetí trestných činov. V týchto oblastiach som predložila množstvo návrhov zákonov, organizovala som odborné konferencie, stretávala som sa s ľuďmi, ktorí k týmto témam majú čo povedať. Chcem v tom pokračovať aj po marcových voľbách.

Čo považujete za najväčšie problémy Slovenska?

Slovensko je, žiaľ, preplnené korupciou. Niet týždňa, aby sa neobjavila nejaká korupčná kauza. To je obrovský problém Slovenska. Peniaze nekončia tam, kde majú, ale vo vreckách politických kamarátov, a pritom nám kolabuje zdravotníctvo, školstvo, máme nespravodlivo nastavený sociálny systém a podobne. Sú to veci, ktoré treba urgentne riešiť.

Nejaký čas ste pracovali v školstve. Ako vy osobne vnímate prebiehajúci štrajk učiteľov?

Učiteľov podporujem. Myslím, že dnes už nikto nepochybuje o tom, že naše školstvo neprodukuje dostatočnú kvalitu. A určite to nie je len otázka platov učiteľov. Kvalitní pedagógovia a správna koncepcia sú nevyhnutné pre budúcnosť našej spoločnosti a my ich takto trestuhodne zanedbávame. Dnes je kvalitný učiteľ nadšenec, ktorý odnáša zo svojej domácnosti všetko, čo môže, na úkor svojej rodiny, a pre svojich kolegov je často čudákom. Zamedziť odchodu kvalitných a vzdelanýchučiteľov môžeme tiež ich slušným ohodnotením.

Ďalšia vec je, že status učiteľa v spoločnosti upadá. Dnes si, žiaľ, ani mnohí rodičia nevážia pedagógov a prenášajú tento postoj aj na svoje deti. Potrebujeme celkovo zmeniť systém vzdelávania, vytvoriť koncepciu, ktorú bude každá vláda napĺňať dlhodobo, nie iba štyri roky. Chýba tu skutočný systém. SMER mal posledné štyri roky neobmedzenú moc, mal ideálnu príležitosť riešiť problémy komplexne, ale neurobil to. A terajšie zastrašovanie niektorých učiteľov za to, že sa pridali k štrajku, považujem za nehoráznosť!

Verejnú diskusiu nedávno rozprúdili aj slová otca biskupa Milana Lacha ohľadom situácie v našom zdravotníctve. Stotožňujete sa s jeho názormi?

Ignorovanie a odmietanie diskusie o problémoch zdravotníctva zo strany vlády situáciu iba zhoršuje a vyvoláva v spoločnosti napätie. So slovami monsignora Milana Lacha, predsedu Rady Konferencie biskupov Slovenska pre pastoráciu v zdravotníctve, sa úplne stotožňujem. Súhlasím, že sme svedkami arogancie moci, utláčania a zastrašovania poctivých, slušných ľudí, ktorí ešte našli v sebe statočnosť sa verejne angažovať“.

Na problémy zdravotných sestier, vrátane ich neadekvátneho ohodnocovania a podmienok fungovania, poukazujem najmä v našom regióne celé štyri roky, no márne. Vládu Roberta Fica totiž nezaujímajú obyčajní ľudia, len finančné skupiny. Rovnako ako Milan Lach som pobúrená zastrašovaním nielen zdravotných sestier, ale i učiteľov, a verím, že vo svojom odhodlaní vytrvajú. Aktívni a angažovaní ľudia tejto vláde evidentne nevyhovujú.

Slovenské zdravotníctvo sa naozaj dostalo na dno a opäť to nie je len o platoch. Nemocnice sa boria s finančnými problémami, pritom sa milióny eur strácajú v čiernych dierach, pacienti sa obávajú, či im bude poskytnutá poriadna zdravotná starostlivosť, a sestry na niektorých oddeleniach odpadávajú od vyčerpania ako muchy.

Ak sa podarí rozbiť zdravotnú mafiu, bude dosť peňazí na vybavenie nemocníc, na nákup potrebných lekárskych prístrojov, na lepšiu starostlivosť i adekvátne zaplatenie sestier. Nemôžeme predsa pripustiť, aby nám schopní ľudia odchádzali do zahraničia. Už dnes to pociťujú naše rodiny, keď mnohé matky či otcovia zanechávajú svoje deti doma. Veď o pár rokov sa nebude mať o našich pacientov kto postarať.

Aký je váš postoj k utečeneckej kríze?   

Myslím, že toto môže byť téma, pri ktorej sa ešte udejú veľké veci. Takéto obludné rozmery problému asi nikto neočakával.No ak máme na hraniciach ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a nemajú nič, máme povinnosť pomôcť im. Nenávistné komentáre voči týmto ľuďom na sociálnych sieťach a strašenie politikov ma mrazia a je mi z nich zle. Mnohí utečenci sú kresťania, ktorí utekajú preto, že sú vyvražďovaní pre vieru! Je mi zle, keď premiér straší ľudí utečencami, ktorí k nám reálne ani nechcú ísť.

Kvôli bezpečnosti navyšuje počty policajtov a na druhej strane nedokáže uchrániť od vraždenia svojich vlastných občanov a pripraviť zákon na ochranu obetí, aby mal ten, komu je ublížené, možnosť ochrániť sa a policajti sa pritom netvárili, že nemôžu nič urobiť.

Ani ja nechcem, aby sa naša spoločnosť menila na obraz arabského sveta. Aby sme sa dostali do stavu, že iní budú diktovať, aká kultúra tu bude vládnuť. Ale to neznamená, že budeme nenávistní ku každému človeku, ktorý žiada o pomoc. Každá pomoc však musí mať svoje pravidlá.

Máte nejakú víziu o tom, kam by sa malo Slovensko posunúť, ak by strana OĽaNO-NOVA uspela vo voľbách a dostala sa do vlády?

Samozrejme, chcem dobré a spravodlivé Slovensko. A túto víziu sme zhmotnili v obsahovo veľmi širokom dokumente – našom volebnom programe. Ak to mám stručne zhrnúť, Slovensko sa musí stať krajinou, kde nebudú profitovať len vyvolení priatelia vysoko postavených politikov. Musíme, napríklad zmenou daní, zmierniť regionálne rozdiely, uľahčiť podnikanie a tým vytváranie pracovných miest v zaostalých regiónoch. Rozbehnúť drobné podnikanie, vybudovať a dobudovať infraštruktúru, aby sa práca a investície dostávali aj ďalej na východ.

Musíme zariadiť, aby lekári a sestry neutekali do zahraničia. Aby sa v zdravotníckom kolose nestrácalipeniaze vo vreckách finančných žralokov, ale aby boli riadne zaplatení zamestnanci a aby týmto všetkým netrpeli v prvom rade pacienti. Školstvo musí mať najmä jasnú víziu, ktorú budú akceptovať všetky politické subjekty. Taktiež musíme školám a učiteľom prinavrátiť postavenie a vážnosť, ktoré im patria. Veď sa starajú o našu budúcnosť.

V čom vidíte svoju silnú a slabú stránku v parlamente?

Mojou silnou stránkou je, že tomu, čo robím, skutočne verím. Presadzujem veci, o ktorých som presvedčená, že Slovensku pomôžu. Preto sa niekedy cítim až naivne. Ale bez toho by som asi nemohla fungovať. Každý deň prosím, aby mi Pán ukazoval cestu a nedovolil, aby som z nej zišla. Som schopná slušnej komunikácie a otvorená diskusii aj s ľuďmi, ktorí majú iné názory. Snažím sa čo najmenej posudzovať.

Mojou slabou stránkou je, že som stále príliš dôverčivá a že k ľuďom pristupujem príliš úprimne. Stále očakávam, že to bude opätované. Niekedy som málo asertívna, čo je v prevažne mužskom kolektíve nevýhoda, a ako mi vravia kolegovia, robí ma to zraniteľnou. Mám však okolo seba výborný tím ľudí. Napríklad, naša jednotka na kandidátke Veronika Remišová mi viac ako rok robila poradkyňu a s jej prácou som bola nadmieru spokojná.

Prečo by mali kresťania voliť práve vás? 

Svedčím svojím životom a teraz už i prácou. Pre kresťanského voliča je dôležité, že slová politika dopĺňajú jeho skutky. No na kandidátke vidím toľko kvalitných ľudí, že sa budem čudovať, ak voličov opäť osloví práve môj príbeh.

Komu by ste vy osobne pri krúžkovaní odovzdali svoj hlas? Je v parlamente niekto, kto je vám vzorom a inšpiráciou?

Obávam sa, že by som tu napísala príliš veľa mien. Zameriam sa však na ženy, ktoré si veľmi vážim a rada by som ich videla v NR SR. Okrem toho som presvedčená, že ženy, ak majú príležitosť, dokážu veľké veci. Tak napríklad: Veronika Remišová, Janka Šípošová, Anna Verešová, Soňa Gaborčáková, Henrieta Hrubá, Natália Gálisová.

Máte nejakého obľúbeného autora alebo knihu?

A. J. Cronin: Kľúče od kráľovstva alebo Klobučníkov hrad či Večne spievajú lesy.

Máte obľúbený citát či motto, ktorým sa v živote riadite?

Rob toľko a tak, akoby to malo byť poslednýkrát.

Nejaký čas ste pracovali ako učiteľka, aký je váš obľúbený predmet?

Učila som odborné predmety a nadchýnal ma hlavne predmet konštrukcie strihov. Bolo to neskutočne logické a tvorivé.

Ktorý svätec je vám blízky?

Svätý František a svätá Klára z Assisi, pre ich jednoduchosť, prirodzenosť, láskavosť a lásku k prírode.

A na záver, kým je pre vás Boh? Aké má miesto vo vašom živote?

Milujúci a trpezlivý Otec, Pomocník, Dôverník, Tešiteľ. Mám to šťastie, že je v mojom živote! Koniec koncov, svoju starostlivosť o mňa preukázal i pri nedávnej autonehode. 

...

...

Čítajte aj: VOĽBY 2016 na cestaplus.sk: Ideme sa miešať do politiky! 

Celý volebný seriál nájdete tu. 

...

Snímky: respondent

 

INZERCIA
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.