logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Europoslanec Miroslav Mikolášik: Ak prejde správa Lunacek, môžu byť trestaní tí, čo povedia že manželstvo tvorí len muž a žena

Publikované: 01.02.2014 o 14:01Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 14.5 minúty
Posledné dni sa často skloňujú správy Estrela a Lunacek. O čom sú? K čomu by zaväzovali Slovensko, keby prešli? Cesta+ sa rozprávala so slovenským europoslancom o tom, ako funguje Európsky parlament a hlasovania, aké sú v ňom mechanizmy a prečo sa už tretíkrát vracajú do pléna podobné správy. A o tom, čo s tým môžu obyvatelia Slovenska urobiť. Poslanec Európskeho parlamentu a doktor MUDr. Miroslav Mikolášik (60).

Je dnes výhodou alebo nevýhodou byť v Európskej únii?

Slovensko vstúpilo do Európskej únie vôľou občanov, v platnom referende. Má to svoje výhody aj nevýhody. Je dobré, ak máme mier, ak je voľný pohyb osôb, ak môžeme študovať v zahraničí. Dobré sú napríklad zlacnené hovory v Európskej únii. Formou pomoci prichádzajú ku nám miliardy EUR, ktoré dostávame vďaka politike súdržnosti: na diaľnice, železnice, internetizáciu alebo modernizáciu... Z nášho rozpočtu by sme si to dovoliť nemohli. V rokoch 2007 až 2013 to bolo 11,5 miliardy EUR, pre roky 2014 až 2020 je to o dve miliardy viac. No sú aj nevýhody, nájsť konsenzus medzi členskými štátmi, otázky hodnôt.

Ako funguje Európska únia?

Má svoj právny stav, existujú zmluvy o fungovaní Európskej únie a súbor nariadení a právnych noriem, ktoré boli postupne v procese vzniku únie prijímané a berú sa ako základ, na ktorom sa stavia do budúcnosti. Ďalším pilierom je Lisabonská zmluva, ktorá obsahuje aj Chartu základných práv Európskej únie. Týmito dokumentmi sa riadia vo všetkých oblastiach členské štáty a jednotliví občania.

Ako vznikajú nové zákony?

Nový zákon môže predložiť iba Európska komisia (na požiadanie Radou EÚ, ktorú tvoria členské štáty), ktorá je akoby európskou vládou. Urobí to buď člen Komisie, alebo niektoré z generálnych riaditeľstiev Komisie, tzv. DG: napríklad pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, vnútorný trh, regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo atď. Text dostávajú na prerokovanie dve inštitúcie:  Rada Európskej únie, ktorá je zložená z premiérov alebo prezidentov členských štátov, prípadne ministrov, ak sa ich vec týka. Následne ide návrh Komisie a Rady do Európskeho parlamentu, kde sa prerokúva a schvaľuje najprv na úrovni výboru a potom v pléne parlamentu. Posledným krokom je tzv. trialóg, počas ktorého všetky tri inštitúcie Európskej únie hľadajú zhodu.

U nás kto zastupuje Radu?

Keďže je u nás parlamentná demokracia, je najvyššou osobou premiér. V iných krajinách, kde je prezidentský systém, chodí na Radu prezident (napríklad Francúzsko). Obaja sú si však rovní.

Text sa teda predloží Rade a tiež Európskemu parlamentu, ktorý je najdemokratickejší, pretože je volený priamo občanmi. Ak by v hocijakej otázke štát povedal, že s týmto nesúhlasí a postavil by sa proti tomu, nemôže sa ďalej s textom narábať.

Ak sa niečo deje, občania píšu svojim poslancom, no mali by paralelne písať aj Vláde SR a pýtať sa: Aký postoj tam zastávate? Čo hovoríte?

Je to efektívnejšie, keď sa štát postaví na Rade proti niečomu ako keď to urobíme v Parlamente EÚ. Ak tam je jednomyseľnosť, ďalej sa už vec nesmie riešiť.

Ako často sa uskutočňujú tieto stretnutia Rady?

Veľmi často, minimálne každý mesiac. Premiér tam chodí minimálne štyri razy do roka, no ak sa to týka oblasti ľudských práv, zastupuje ho minister spravodivosti Borec.

Čiže premiér alebo jeho zástupcovia sú tí, ktorí už o veciach vedia, keď sa o nich dozvieme z petícii?

Vtedy to vedia už dlho, no nič proti tomu nepovedia. Konsenzuálne to prerokujú, no nechcú byť tými, čo to pokazia.

Je dôležité, aby sa vedelo, že členské štáty majú plnú suverenitu v oblasti školstva a zdravotníctva a nikto z Európy im nemôže nič prikazovať. V takomto duchu by mala aj naša vláda na Rade vystupovať.

To znamená, že keď vy hlasujete, vždy sa s tým spája aj rozhodnutie Rady?

Áno. Lisabonská zmluva zaviedla nový spôsob prijímania čohokoľvek, kedy musí prísť k súhlasu medzi Radou a Parlamentom, ide o spolurozhodovací proces. Ak ľudia povedia, že poslanci to schválili, je to uzavreté - nie je to pravda. Ak sa proti tomu postaví Rada, môže sa to zmeniť.

Koľko členov má rada?

Dvadsaťosem. Rovnako ako je počet členských krajín.

Ako medzi sebou hlasujú?

V niektorých otázkach musí byť jednomyseľnosť: 28:0. V iných, keďže nie som právnik, neviem presne v ktorých, je zavedená Lisabonskou zmluvou dvojtretinová väčšina. Ak je pomer jedna tretina plus jeden člen naviac, môžu vytvoriť tzv. blokujúcu menšinu.

Ako vyzerá priebeh nového zákona v Parlamente?

Návrh ku nám príde z komisie a je pridelený výboru, ktorého sa týka. Napríklad pri reporte Estrela, ktorý sa týka sexuálneho zdravia (jeho názov bol: Sexuálne a reprodukčné práva a zdravie) a jeho spravodajkyňou bola portugalská socialistka Edite Estrela, sa k tomu vyjadroval Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Správa Lunacek bola predložená Výborom pre občianske slobody (ktorý sa nazýva LIBE od Libertis). Hoci sa týka aj zdravia, všetci sa tvária, že je to len otázka ľudských práv a občianskych slobôd. Tieto dve správy sú však iniciatívne správy Európskeho parlamentu.

 

ESTRELA ZATRIASLA AJ S VLAŽNÝMI POSLANCAMI

O čom bola správa Estrela?

Táto správa vyvolala veľký záujem napriek tomu, že Európska komisia aj Rada sa pravidelne dotýka týchto závažných otázok: ľudského života, dôstojnosti, štatútu manželstva a jeho postavenia v spoločnosti. 

Hoci najsilnejšou stranou v Parlamente je Európska ľudová strana, ak sa spoja všetky ľavicové strany, táto strana nemá väčšinu. Má 280 poslancov, všetkých je 750, ak chceme dosiahnuť nejaký úspech, musíme hľadať spojencov aj v iných stranách. Je ich však len zopár. Je škoda, že v Európe, ktorá stojí na kresťanských základoch, občania Švédska, Fínska, Estónska, Francúzska alebo aj Talianska, Poľska, nezvolia do Parlamentu takých poslancov, pre ktorých sú dôležité hodnoty ako manželstvo a ľudský život. V dôkladnej a precíznej obrane hodnotových otázok sme pani Záborská a ja dlhodobo osamelí aj v rámci slovenskej delegácie.

Niektorí občania majú potom pohrdavé poznámky na europoslancov. No vždy sa pýtam voličov, ktorí ostanú doma a k eurovoľbám ich príde len 17 percent: Prečo ste tam neposunuli dobré hodnoty? Viac ako 80 percent Slovákov má na svedomí to, že naša delegácia vyzerá tak, ako vyzerá.

Stretávame sa s výčitkami na prácu europoslancov aj osobne?

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.