logo
konto fb rss email
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

FAMILY GARDEN: Nebojme sa hovoriť nahlas o peknom manželstve

Publikované: 07.01.2015 o 10:46Autor: Vlado Bishodiny Prečítate približne za 14 minút
V Bratislave už dva roky kvitne projekt pre manželov - Family Garden. O tomto projekte sa rozpráva cesta+ s koordinátorkou Poradenského centra pre rodiny, Mgr. Katarínou Baginovou.

Projekt „Family Garden“ vznikol v roku 2012 s túžbou odpovedať na problémy mladých rodín, pomáhať im riešiť ich problémy. Aké ste mali priority na úplnom začiatku?

Tento projekt vznikol z iniciatívy saleziánov, vtedajšieho provinciála dona Karola Maníka, ktorý spolu s laikmi uvažoval o tom, ako pomôcť súčasným rodinám, ako posilniť vzťah manželov, ako upevniť miesto rodiny v spoločnosti. Preto vzniklo toto rodinné poradenské centrum. Od jeho začiatku sme chceli zostať hlavne pri prevencii, ktorá je saleziánom tak blízka a na ktorú dávame v našej činnosti dôraz.

Akým konkrétnym spôsobom rodinám pomáhate?

Dvakrát do mesiaca, vždy  druhý a štvrtý pondelok sa tu pod kostolom na Miletičovej ulici stretávajú ľudia, aby si vypočuli buď odbornú prednášku, alebo svedectvo manželov na rôzne aktuálne témy. Často sme dostávali otázku, či prednášky a svedectvá zavesíme na internet, aby boli ľahko dostupné. Nerobíme tak. Všetkých záujemcov povzbudzujeme, ak je to čo len trocha možné k osobnej účasti. Jednak kvôli celkovej atmosfére v sále, kvôli tomu s kým prídem a tým vyjadrujem, ako mi na ňom záleží.

Už cestou domov vraj vznikajú veľmi zaujímavé debaty. Ale hlavne kvôli prednášajúcim a témam, o ktorých hovoria. Často tu odznievajú rôzne osobné a intímne informácie, kedy manželia, veľmi často práve muži, hovoria o svojich zlyhaniach, chybách. Je lepšie a zároveň správne, keď to všetko zostane v prednáškovej miestnosti. Zopár najdôležitejších myšlienok, schválených prednášajúcimi predsa len zverejňujeme.

Kedy ste začali organizovať prednášky?

Po takmer ročnej príprave sme s nimi začali v januári roku 2014. Doteraz sa na nich zúčastnilo takmer 3 tisíc ľudí. Osobným rozhovorom sme sa doteraz pokúsili pomôcť takmer 100 klientom, ktorým sme odporučili buď nejakého odborníka, nášho spolupracovníka, manželský pár, kňaza na osobný rozhovor, alebo kresťanského kouča. Mňa samu prekvapuje aj to, že termíny prednášok spolu s menami prednášajúcich odborníkov, či manželov máme v našom centre pokryté a presne naplánované až do konca roka 2016.

Prečo názov „Family Garden“? Môžu si u vás manželia oddýchnuť, ako v záhrade, načerpať sily?

Dlho sme premýšľali, radili sme sa. Aj s mladými. Tieto dve slová sú pre ľudí pomerne zrozumiteľné aj v angličtine. Nuž a prečo FAMILY GARDEN, v preklade rodinná záhrada? Sú to dve slová, ktoré v nás už na prvé počutie vyvolajú príjemné emócie. Záhrada ako pokojné miesto na oddych, prechádzku, posedenie pri kávičke pod stromom (podobný máme aj v našom logu :), načerpanie nových síl. Fungujúca rodina, miesto, kde ťa vždy niekto čaká, snaží sa ťa chápať takého aký si, je na teba pyšný aj napriek pochybeniam, pofúka ti boľačky spôsobené svetom... miesto, kde sa na teba nezabudne aj keď odídeš.

Kto tvorí váš „Dream team“? Bez koho by to nefungovalo?

Family Garden by nefungovalo bez všetkých tých, ktorí prijali službu prednášať na odborné témy (gynekológ, právnik, psychológ, finančný poradca, špeciálny pedagóg). Tiež o manželoch, ktorí prišli svedčiť o svojom manželstve na aktuálne témy. Myslím tým taktiež všetkých laikov – saleziánov spolupracovníkov tu na Miletičovej ulici v Bratislave (je nás takmer 60), ktorým bol tento projekt zverený.  Všetkých dobrovoľníkov, ktorí nám nezištne pomáhajú napríklad pri príprave prednáškovej sály, ozvučenia.

Don Mariána Valábka, ktorý stojí pri našom centre od začiatku jeho fungovania a je prítomný na každej jednej prednáške. Elenku Štofirovú, ktorá vedie v centre kanceláriu. Pomáhajú nám dievčatá zo strediska, ktoré strážia deti, mladý tím mediálnych dobrovoľníkov nám spravuje internetovú stránku www.familygarden.sk i stránku na Facebooku, na prednáškach predávajú knihy, zapisujú najdôležitejšie myšlienky, fotia, pripravujú rôzne rozhovory, tvorivo premýšľajú, v čom sa môžeme ešte zlepšiť. Týchto mladých je spolu viac ako 35.

Nášmu centru doteraz venovali viac ako 3000 hodín svojho voľného času.... a o tomto to je.... toľko bohatstva máme tu na Slovensku, toľko schopných kresťanov v rôznom veku, ktorí majú čo ponúknuť. Občas akoby sme sa len báli ozvať, že aj my chceme a môžeme pomôcť. Myslíme si, že vždy je niekto lepší, kto by mal prednášať, predstúpiť pred ľudí a svedčiť.

Manželia a snúbenci majú možnosť zúčastniť sa odborných prednášok, môžu ich povzbudiť svedectvá manželov. Čo užitočné ešte manželom ponúkate?

Jednou z ponúk, ktorá sa v našom centre stretla s veľkým záujmom je kresťanský koučing. Koučing, kouč, koučingový rozhovor už nie sú tak úplne neznáme pojmy. Najčastejšie sa však s nimi stretávame vo svete biznisu, kariéry, úspechu.... Čo tak kresťanský koučing? Čo to vlastne je?

Tu by som rada citovala nášho priateľa pána PhDr. Mariána Kubeša, CSc., ktorý s naším centrom už od začiatku spolupracuje ako prednášajúci, ale aj ako odborník pomáhajúci vyškoľovať kresťanských koučov. Keď som mu položila otázku aký je rozdiel medzi svetským a kresťanským koučingom, odpovedal mi takto.

"V životoch kresťanov je ústredným bodom Boh, preto vnímam kresťanský koučing ako taký, ktorý túto skutočnosť chce a dokáže rešpektovať. Znamená to, že ak pomáham kresťanovi, ktorý sa ocitá v ťažkostiach (akéhokoľvek druhu), hľadá odpovede na najrôznejšie otázky, a ktorý chce svojím životom nasledovať Krista, toto nasledovanie sa stáva ústrednou hodnotou, oporný  bodom, z ktorého aj koučing vychádza. Potom aj kouč má za úlohu, počas koučovacích rozhovorov, pomôcť koučovanému vydať sa na takúto cestu alebo po nej lepšie kráčať. Toto je azda najväčší rozdiel medzi kresťanským a svetským koučingom. 

Je preto celkom prirodzené, že sa kouč za koučovanú osobu modlí, sprevádza ju modlitbou aj mimo stretnutia.  Ako má koučovaný po svojej ceste lepšie kráčať, to už objavuje on sám, najmä vďaka otázkam kouča. Kouč mu odpovede nedáva. Stane sa však, že pri hľadaní riešení vidíme, že osoba, ktorú sprevádzame, potrebuje usmernenie, poučenie, vysvetlenie, lebo žije v omyle, nesprávnej predstave, ktorá nemá oporu v evanjeliu (napr. ako by malo fungovať kresťanské manželstvo, ktoré aj on či ona chcú žiť). Vtedy kouč vystúpi z role kouča, poskytne nový - biblický - pohľad na daný problém. Samozrejme, kouč musí byť v tomto smere vzdelaný a dobre nielen poznať ale aj žiť posolstvo evanjelia.

Toto je ďalší rozdiel medzi kresťanským a svetským koučingom. Službu poučenia nedokáže neveriaci kouč poskytnúť. Môže však koučovanému pomôcť prísť až k bodu, keď si tento uvedomí, že takéto poučenie potrebuje získať. Nemusí sa to však stať a ani kouč ani koučovaný takúto potrebu jednoducho nerozpoznajú. Toto je hranica po ktorú sa dokáže svetský koučing dostať, po tento bod je koučing univerzálnou (iba) technikou. Kresťan však nájde pre seba najlepšie riešenie iba ak ich dokáže rozlíšiť, pochopiť, čo mu na ceste nasledovania Krista naozaj osoží."


Väčšinou k vám chodia ľudia s konkrétnymi problémami, alebo niektorí aj predvídajú a chcú problémom predísť?

Stalo sa, že niekto zavítal na našu prednášku len preto, že uvidel plagát so zaujímavým názvom. V tomto prípade to bola žena, mysliaca si, že ich manželstvo je v hlbokej kríze, pretože sa neustále hádajú. Vidiac plagát s názvom: „Rozdiely medzi mužom a ženou“ prišla, spolu s ním. Neznamená to, že sa všetko v okamihu zlepšilo, ale obaja pochopili, že nie ona je tá zlá, alebo on, ale že sú tu nejaké prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami. Sú tu a vždy tu budú.

Krásne o tom svedčili v prvej prednáške nášho centra v januári minulého roku manželia Funtekovci. Žena rozmýšľa úplne iným spôsobom ako muž, samozrejme očakáva, že on má tie isté alebo aspoň približne rovnaké myšlienkové pochody. Veľký omyl :). Nuž a tieto rozdiely sú vo fungujúcom vzťahu veľkým dobrodružstvom na celý život. Keď to pochopíme, tak sa môžeme vyhnúť rôznym konfliktom a nepríjemnostiam. Bolo milé sledovať ženy v prednáškovej sále, ako sa usmievajú pri zistení, že nie sú jediné na svete, ktorej muž neustále nevie niečo nájsť, najradšej je vo svojej „the box of nothing“, v rozhovore vypína a neodpovedá na kontrolné otázky...

Viacero mužov pochopilo, že ich manželka nemá vôbec v úmysle provokovať, keď im predostrie nejaký svoj problém, po ktorom vôbec neočakáva návrh riešenia, iba to, aby si ju trpezlivo vypočul. Žena totiž najčastejšie rieši problémy tým, že o nich rozpráva – a niekedy aj veľmi dlho. Mali sme tu taktiež prednášku „Kríza v manželstve, ako jej predísť, ako z nej vyjsť“, kde odborník radil, ako spolu vo vzťahu komunikovať, aby nevznikla okamžite hádka. Dokonca odzneli praktické ukážky. Vážna téma, ale v sále bolo aj veselo. Prichádzajú mladí snúbenci, prichádzajú päťdesiatnici aj osemdesiatnici. Prichádzajú takí, ktorí problémy nemajú a chcú sa len niečo dozvedieť, ale aj páry, ktoré v problémoch práve sú a často veľmi vážnych, páry pred rozvodom, dokonca rozvedení.

Hovorili ste o prednáške „Rozdiely medzi mužom a ženou“. Aj toto bude zrejme pre Vás výzva do budúcnosti, lebo je pravdepodobné, že začnú prichádzať mladí ľudia, nazvime ich „deti rodovej rovnosti“, ktorí budú mať v hlave zmätok z toho všetkého, čo sa navonok tvári ako tolerancia a ľudské práva. Ohrozenie je v tom, že to infikuje súčasnú mladú generáciu a oni začnú experimentovať.

Presne ako vravíte, začnú experimentovať. Myslím si, že počas detstva, dospievania potrebuje každý človek, hlavne v období nejakej krízy, nepochopenia, niekoho, kto ho vypočuje, povzbudí, chvíľu ho sprevádza, myslí naňho, modlí sa zaňho... či už je to rodič, to je ten najlepší prípad, alebo blízky priateľ s názormi, hodnými nasledovania. Ak takého nikoho nemá a zároveň sa pohybuje v prostredí, ktoré ho denne masíruje názormi o rodovej rovnosti, tolerancii, práve na čokoľvek akokoľvek a kdekoľvek, začne to, čo ste povedali - experimentovanie. Ale čo potom?

Už teraz sa psychológovia vo svete zaoberajú prípadmi detí, teraz dospelých ľudí, ktorí boli vychovávaní v rodinách dvoma mamami, alebo otcami. Je to problém identity. Deti by mali vidieť vzory.  Zrejme nikto nevymyslí nič výchovnejšie ako keď chlapec vidí svojho otca pri práci, modliť sa na kolenách, ako vidí, ako sa denne správa ku svojej manželke, jeho matke, ako denne bojuje s nástrahami tohto sveta. Ako možno niekedy padá, ale vstane, ak pochybí, vie poprosiť o odpustenie, neustále sa snaží nájsť si čas pre svoju rodinu. Ak vidí dievča svoju mamu ako tú, ktorá sa v dobrom zmysle slova obetuje pre svoju rodinu, zostáva niekedy aj viac rokov doma s deťmi, napriek vysokoškolskému diplomu, niekedy aj dvom, oddychujúcim v šuplíku :).

A napriek všetkému sa obaja majú radi, ľúbia sa, rešpektujú sa, povzbudzujú, docenia, ale aj nezhodnú a udobria.... a to všetko často pred vlastnými deťmi. Tie nás pozorujú najčastejšie vtedy, keď o tom ani netušíme. Niekde som čítala, že najviac vychovávame vtedy, keď nevychovávame, keď iba žijeme svoj život pred očami našich detí. Je na nás rodičoch, aby sme na to pamätali.

To je práve to „diabolské“, že ľudia, ktorí nezažili v rodine lásku alebo vzory, tak začnú spochybňovať tradičnú rodinu. Podľa nich nie je problém v konkrétnom človeku, ale v modeli rodiny. A ak sa človek pozitívne vyjadrí o tradičnej rodine, okamžite je nálepkovaný ako fanatik, nemoderný, patriaci do stredoveku.

Rada by som vyzvala hlavne mužov okolo 35-40 rokov. Takýto muž má doma zvyčajne manželku,  deti, možno krásnu usporiadanú, veriacu rodinu. Často to je aj úspešný podnikateľ, manažér, používajúci oblek ako pracovný odev :). Má však akosi tendenciu o tom nehovoriť. Možno zo strachu, že bude považovaný za toho ako hovoríte – fanatika, patriaceho do stredoveku. Viac a hlasnejšie hovoria tí, ktorí žijú inak.

V neusporiadaných, často meniacich sa vzťahoch, ktorí uprednostňujú najlepšie každovíkendové teambuildingové akcie, rozhovory o najnovšom aute, mobile... ako to ide vo firme, atď. Ak by sa však takýto muži, vyznávajúci tradičné hodnoty nebáli a prehovorili, boli odvážni zmeniť tému pri stole, cestou v aute na „služobku“.... aj proti prúdu, tak som presvedčená, že by ich niektorí mladší kolegovia počúvali. Aby sa ich ľudia mohli opýtať – ako to, že sa často usmievaš, bývaš nekonfliktný, nepridávaš sa k trápnym, vulgárnym vtipom, dokonca sa ponáhľaš domov, za manželkou a deťmi?

Vidno to aj na sociálnych sieťach, kde trávi čas mnoho mladých, ale zapájajú sa len do niektorých aktivít.

Naša mladšia generácia akoby sa neozývala, bála sa komentovať, čo je citlivé. Preto je fajn, že cesta+ sa vybrala aj cestou Facebooku, kde je hlavne tých mladších neúrekom. Len sa netreba báť niektoré články lajknúť, komentovať, zdieľať na svoj profil. Bez strachu, čo povedia kamoši, známi... bez strachu ako hovoríte z onálepkovania za fanatika. Strach je zlý radca.

 

Problém je ten, že v diskusiách pod takýmito článkami je 90 percent „hejterov“, ktorí neváhajú slovne ubiť napr. zástancu tradičnej rodiny alebo Pochodu za život. Do diskusií sa zapája málo kresťanov. Na to asi treba mať „hrošiu kožu“ napísať svoj názor.

Možno ani nie hrošiu kožu, ale veľa prosieb o pokoj a o zbavenie sa strachu vyznať svoj postoj. Inak by sme sa z takého útoku zbláznili. Mám však pocit, že nám predsa len dorastá generácia, ktorá sa bojí vyjadriť dnes menej ako včera a zajtra sa bude báť menej ako dnes. Verím, že dorastá kresťanská inteligencia, ktorá vie hovoriť,  argumentovať a ktorá „nezožerie“ všetko, čo sa jej „salámovou metódou“ ponúkne. Asi už dnes nestačí keď si  iba doma spravodlivo pofrfleme pri správach, pri tom čo čítame na internete, čo sme počuli niekde v debate v práci, ale nič nespravíme, neozveme sa. Slovensko je akoby posledným ostrovčekom v strede Európy kde sa zdá, že ešte zdravý rozum víťazí.  Je na nás, či si tú šancu premárnime. A v najbližších týždňoch dvojnásobne.

Pojem „tradičná rodina“ médiá umelo posúvajú do tej roviny, že je to niečo prežité a nemoderné. V čom vidíte príčinu, že „tradičná rodina“ má zrazu toľko odporcov?

Mne sa tak vidí, že tými ktorí „kričia“ sú najviac práve tí, ktorí tú obyčajnú tradičnú rodinu nikdy nemali a v skrytosti po nej určite túžili. Pripomína mi to chlapca na pieskovisku, ktorý túži po autíčku iného chlapca a ak ho nemôže mať, tak mu doňho aspoň kopne, pokúsi sa ho zničiť, rozšliapať. A ostatní rozumní dospelí sa iba prizerajú.

Aké sú Vaše skúsenosti, čo ohrozuje tradičnú rodinu v dnešnej dobe najviac?

Tradičná rodina, to je otec, mama, deti a prípadne aj starí rodičia, ak spolu s nimi žijú.  Aj na túto tému v našom centre odznelo svedectvo. Ako žiť v domácnosti, kde žije ďalšia generácia, čo  tiež nie je jednoduché. Dnešná doba nám často podsúva, že zmyslom života nie je byť, ale mať. Mať, mať veľa a ešte pri tom aj dokonale vyzerať. Dnešné rodiny určite ohrozuje aj  neustály chronický stres, pracovná preťaženosť najčastejšie oboch rodičov, niekedy ich prehnané ambície, alebo naopak to, že si prácu dlho neúspešne hľadajú.

Zdá sa mi, že sa v našich rodinách vytráca schopnosť obety, pokory a vzájomného rešpektu. Komunikácia sa často zužuje na prevádzkové rozhovory jej členov ohľadne nákupov, logistiky školy a krúžkov po nej. Máme toho všetci veľmi veľa a na aj tie najmenšie pozornosti nám nezostáva čas. Prestávame mať čas aj na vlastné deti, nuž a tie si potom hľadajú nejakého iného poslucháča.

Dnes nachádzame na webe aj články, ako byť úspešný. Sú to príbehy boháčov alebo biznismanov, ktorí tvrdia, že si úspech vydreli (ale napr. zamlčali obrovské dedičstvo), že vždy makali viac ako iní, aj 20 hodín denne. Ale toľko možno pracuje aj robotník niekde v Michalovciach a jeho rodina ledva prežíva finančne z mesiaca na mesiac. Prichádzajú k vám muži, ktorí majú pocit, že v živote zlyhali, lebo nie sú ako tie médiami predkladané vzory?

Ako dopadne úspešný riaditeľ firmy, ktorý dosiahol dôchodkový vek? Všetci mu ďakujú, zorganizuje sa rozlúčka, ale už o 3 dni ho nahradí niekto mladší, flexibilnejší. Ak sa  tento bývalý riaditeľ  vráti domov, do svojej rodiny, kde dlhé roky chýbal, tak ho napriek  finančnej hojnosti zrejme čaká smutná staroba. Ale ten Vami spomínaný robotník, hoci málo zarobil ale vždy to bol „rovný chlap, manžel, otec“, príde domov a bude si vychutnávať starobu vo fungujúcej rodine.

Bude si pri svojich deťoch žať to, čo predtým dlhé roky zasieval. Jeho syn sa ho bude pýtať na názor, jeho dcéra si bude podľa neho hľadať manžela. Často sa stáva, že ženy, ktoré sa ponáhľajú po pôrode do práce, to neskôr ľutujú. Nepoznám ani jednu ženu, ktorá sa zostala doma venovať deťom, aby tento čas ľutovala. Ale späť k Vašej otázke, áno, prichádzajú aj takí. Tým, ale aj ďalším odporúčam prísť a vypočuť si svedectvá manželov, kde viacerí z nich hovoria aj o takýchto skúškach života.

Istý reportér sa spýtal manželov: "Ako to, že ste dokázali spolu vydržať 65 rokov? Žena odpovedala: " Narodili sme sa v časoch, v ktorých keď sa niečo pokazilo, snažili sme sa to opraviť, a nie vyhodiť preč...". Budú sa snažiť aj slovenské rodiny opraviť, čo sa pokazilo a nie vyhodiť?

Aj ja som tento príklad už počula a naozaj sa to dá použiť na riešenie problémov v manželstve. Čo znamená učiť sa správnej komunikácii medzi manželmi, naplňovaniu potrieb, rešpektovaniu a úcte jedného voči druhému? Čo znamená učiť sa zdržanlivosti? Spoločnosť nám hovorí: „Ak niečo chceš, zober si to teraz a hneď, treba si užiť!“  Takmer všade sme tým masírovaní. Ak ale sa v manželstve objaví na pohľad neriešiteľný problém, je ešte stále možnosť vyriešiť ho, alebo sa aspoň o to zo všetkých síl pokúsiť.

Ak sa  budú obaja viac počúvať a komunikovať, možno sa im podarí vrátiť sa niekam na začiatok, spomenúť si  prečo sa brali, čo bolo to jedinečné prečo chceli a plánovali spolu zostarnúť. Nesmieme zabudnúť aká nesmierne dôležitá je spoločná manželská modlitba. Ak sa do manželstva prizve ako tretí Boh, tak si nemyslím, že by sa čokoľvek nedalo opraviť. Pán Boh tu snahu vidí a určite pomôže.

Ďakujem za rozhovor. Čo by ste odkázali čitateľom na záver?

Nebojme sa hovoriť nahlas o peknom manželstve. Muži, nebojte sa aj v práci hovoriť o svojom manželstve, nikdy neviete, kto vás počúva. Impertinentných narážok, alebo vtipov o svokrách je všade veľa. Žite tak, aby sa vás ľudia okolo pýtali.  A my ženy, matky spoliehajme sa viac na náš materinský „sedliacky“ rozum a rady našich mám, ako na množstvo zaručených výchovných odporúčaní z rôznych „pseudostránok“.

Viac sa s deťmi hrajme a ešte viac sa za ne modlime. Modlime sa za rodičov, ktorí teraz niekde vychovávajú naše budúce nevesty a ženíchov. Niekto mi nedávno povedal - jedna z najväčších bolestí je pozerať sa na nešťastné manželstvo vlastných detí. Žime tak, aby sme sa tešili na starobu. Na čas keď odídu deti a my spoločne pokojne prežijeme zvyšok nášho života....ako tá pani z rozhovoru v rozhlase :)

Pozývam vás na našu webstránku www.familygarden.sk, vyberte si. Už teraz máme prednášky naplánované do konca roku 2016. Prídu k nám vzácni ľudia z odborného sveta. Prídu manželia svedčiť o svojich životoch.

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (3)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
1
|
-
0
07.01.2015 20:31
Palo Rehak
Ahoj Katka - vďaka za pekny rozhovor a svedectvo!
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
07.01.2015 23:27
Maruška
Nádhera, Kati! Ďakujem... a.. môj muž takto svedčí o nás, mne, našej rodine stále v práci už dávno... a tí mladí ho "žerú" aj s topánkami... a má neskonalú úctu a rešpekt...
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
10.01.2015 02:44
michaela b.
Nadherne napisane skvela inspiracia:-)
REAGOVAŤ
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.