logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Farár Kuffa ušiel pred premiérou filmu. Nechcel potlesk pre seba, ale pre Boha

Publikované: 05.04.2014 o 20:28Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 7 minút
Film o Kuffovi je najúspešnejším dokumentom na Slovensku. Cesta+ rozprávala s producentkou dokumentu Máriou Svatavou Kabošovou o tom, čo sa deje v osade teraz, ako sa darí filmu a aké reakcie vyvolal.

Za vami je niekoľko týždňov premietania filmu Všetky moje deti. Aké sú výsledky v číslach?

Nádherné. Pre kinárov aj distribútorov prekvapujúce a pre veľa ľudí nepochopiteľné. Veď už viac ako 21 000 divákov na Slovensku si prišlo film pozrieť do kín a tento počet stále narastá, pretože kinári na žiadosť divákov zaraďujú nové predstavenia. Počas apríla bude film opätovne premietaný po celej SR. Dokonca aj multikiná sa rozhodli ešte pre jedno premietanie v rámci ART - CINEMAX pre tých, čo si film ešte nestihli pozrieť.

Film Všetky moje deti sa stal podľa štatistík divácky najúspešnejším dokumentárnym filmom slovenskej kinematografie! Prekonal Slepé lásky aj dlhoročný rekord Hanákovho filmu Papierové hlavy (17 500). Vyvrátili sme mýtus, že dokumenty sú žáner, o ktorý ľudia nemajú záujem a do kín už vonkoncom nepatria... Ukazuje sa, že diváci vedia oceniť dlhú a trpezlivú prácu filmárov. Dáva nám to veľkú silu do ďalšieho filmu!

Na jednom alebo viacerých premietaniach mal byť aj farár Maroš Kuffa, aké sú jeho bezprostredné pocity? Kedy videl film po prvý raz?

Ale kdeže! Pána farára sme do kina nedostali ani v jeho rodnom Kežmarku! Prišli sme kvôli tomu špeciálne o deň skôr. Hovorila som si, prekvapím ho na fare v Žakovciach – a  presvedčím ho. Lenže on pre istotu „ušiel“ o dva dni skôr do Čiech. Keď sme sa potom stretli v Prahe, nasmiali sme sa: priznal, že vedel, že by som ho uhovorila.

Vysvetlil, prečo sa rád stretne s divákmi filmu, ale nie v kine pri premietaní. Chápem ho. Plné sály a potlesk ľudí je veľké pokušenie pre ego každého človeka. Chce, aby tie potlesky nepatrili jemu, ale Tomu, komu zasvätil svoj život. Z filmu videl iba ukážky, keď sme ho dokončovali v lete. Priviezli sme mu ukázať do Žakoviec niektoré sekvencie. Celý film doteraz nevidel. On dôveruje Lacovi (režisérovi), pretože videl jeho predchádzajúce tri filmy a je presvedčený, že sme film urobili s Božou pomocou a je taký, aký má byť.

Aké boli ohlasy divákov? Zachytili ste aj negatívne?

To je práve to zvláštne. Za celú dobu len jeden jediný agresívny e-mail, ktorý odporúčal nech si Kuffa všetkých Cigánov odsťahuje do Žakoviec. Čakali sme vášne aj na besedách. Keď sa začala jedna projekcia v Kežmarku a Róm Zdeno vzdychne s plačom: "Čo mám robiť, keď robotu nemám?", akýsi muž zreval na celé kino: "tak si uprac ty h..." Hovorila som si: Aj, tu to bude ostré. Lenže po 10 minútach komentáre utíchli.

A po ďalšej projekcii, na ktorej boli aj naši účinkujúci z osady, mali mnohí Kežmarčania potrebu na nich počkať pred kinom a podať im ruky. Mnohí hovorili, že vedeli, že bieda v osadách je veľká, ale nevedeli si predstaviť, že je to až taká hrôza... Jeden divák mi povedal: "Vtedy, keď horelo v Huncovciach, viete, všelijaké myšlienky sme mali... ako že aspoň ich bude menej, viete, ja sa teraz za tie myšlienky strašne hanbím, veď oni sú to ľudia..."

V Košiciach, keď sme na začiatku pozývali priateľov, známych, otvorene hovorili, že „Rómov nemusia“. Na Kuffu by išli, ale Rómov majú dosť a vedia o nich všetko. Hovorila som kresťanom, keď  chcete chrániť život dieťaťa od počatia, tak aký je rozdiel medzi dieťaťom v lone matky a dvojročným dieťaťom v osade? Ono nepotrebuje našu pomoc? Potom Laco prišiel do Košíc na besedu s divákmi a Košičania sa „pochlapili“- v multikine Ster Century sme boli niekoľko týždňov v top filmoch, dva týždne na 2. mieste a týždeň dokonca na prvom mieste v návštevnosti.

Po projekcii v Banskej Bystrici mi jeden divák napísal, že žije v blízkej dedine, kde majú viac ako polovicu Rómov a sú s nimi veľké problémy. Jeho synovca Rómovia prepadli večer v Bystrici, ale on  teraz vo filme uvidel tú Marošovu cestu a chce oblepiť všetky fary na okolí plagátmi na náš film, pretože každý ho musí vidieť a musí pochopiť, že domobrana, múry nič nevyriešia. A preto mi posiela na odsúhlasenie plagátik, ktorý samostatne ešte v noci vyrobil... Ľudia píšu aj zaujímavé blogy, uverejňujeme postupne ohlasy na www.vsetkymojedeti.sk v sekcii „Napísali nám“.

Povedali ste, že nejde o úspech filmu, ale o úspech Slovákov. Ako ste to mysleli?

Predovšetkým Slováci ukázali, že ich zaujímajú filmy s posolstvom, že sa ešte nestali vyprázdneným nekultúrnym národom, ktorý chce iba bezduché komerčné zlátaniny, akými nás sýtia komerčné televízne stanice. Že vedia a chcú rozmýšľať. Že majú srdce, cit a sú schopní obrovskej sebereflexie.

Len malé percento divákov nepochopilo, že film má veľa rovín – a predovšetkým, že podáva autentický obraz skutočnosti, v ktorom ego režiséra, „jeho názor“  nemá svoje miesto. Že sme nič sme nevymýšľali, neinscenovali, nenahrávali Naším cieľom bolo zblížiť sa s Rómami natoľko, aby boli maximálne prirodzení. Aj scéna, keď príde policajt s predvolankou k Beáte je autentická. Práve sme u nej boli na návšteve so Stanom, ktosi zaklopkal na dvere... Keď niekto napíše, že mu vadilo množstvo nahrávaných scén, tak je to len svedectvom toho, že si nechce vo svojom svedomí pripustiť, že je to naozaj tak. 

Film nie len príbehom rómskej osady, nie je to len film o výnimočnej láske výnimočného farára. Myslíme si a diváci to potvrdzujú, že je to film, ktorý má aj osobitú filmovú poetiku a „hovorí s dušou“. Preto sme chceli, aby ho videli diváci v kine, v plnej koncentrácii, obkolesení obrazom  a zvukom, aby mohli naplno prežiť rómske tragédie, ale  aj scény s úsmevnými hláškami Rómov, s humornými komentármi aj pozoruhodnými myšlienkami farára.

Farár Kuffa sa snaží vrátiť ľudskú dôstojnosť Rómom, ale cez filmové plátno vracia ľudskú dôstojnosť, ľudský rozmer a milosrdenstvo aj divákom. Film vyvoláva množstvo naliehavých otázok a núti človeka, aby na ne hľadal odpovede. Provokuje aj inšpiruje. Ponúka – a každý sa rozhoduje sám za seba, akou cestou pôjde. Tá cesta na konci je výzva. Hodená rukavica... Tisíce divákov si to uvedomili – a zodvihli ju.  

Osadníkov ste predstavili aj divákom na premiére v pražskej Lucerne. Ako ich Pražáci prijali?

Rómovia z osady  si podmanili takmer 350 divákov kina Lucerna. My sme priviezli kapelu, čo nám hrá vo filme a rodinu Stana Čonku. Boli to náročné „manévre“ a bolo to napínavé. Dva dni pred premiérou sa im rozpadla harmonika. Tú sa nám podarilo požičať. Kontrabas nemal futrál a tak som tŕpla, ako ho v autobuse z Popradu prevezú. Žltý express Student Agency nám ho povolil prepraviť v batožinovom priestore. Rómska kapela vítala prichádzajúcich divákov a vytvorila neopakovateľnú atmosféru.

Bolo to ešte silnejšie ako v bratislavskom Lumièri práve v tom kontraste secesnej noblesnej Lucerny. No „naši chlapci“ sa tu cítili ako doma. Podaktorí Prahu už poznali, robili na stavbách. Mali obrovský aplaus. Keď som po premietaní filmu predstavila medzi členmi kapely aj prvého vysokoškoláka Milana ozvala sa ďalšia vlna potlesku. Prišiel ich pozdraviť a povzbudiť aj generálny riaditeľ Českej televízie Petr Dvořák.

Pražáci vymysleli kapele aj názov a navrhli, aby sa volali „NAŠE DETI“ a objavili sa aj prvé ponuky, aby prišli zahrať. Len im chýba mikrobus, aby sa mohli dopravovať aj s nástrojmi sami. Tak rozmýšľame nad zbierkou, ako im pomôcť. Najsilnejšie bolo ráno. O ôsmej som ich mala vyzdvihnúť na hoteli, aby sme stihli ranný rýchlik. Myslela som, že ich budem budiť, veď premiéra sa skončila o druhej  ráno.  Ale všetci stáli vzorne nastúpení. Vraj celú noc aj tak nespali. A čo ste robili? opýtala som sa. „Sprchovali sme sa“, prezradili...

Sledujete, ako sa vyvíja život vašich hlavných hrdinov teraz po ukončení filmovania?

Áno. Stano nás pravidelne informuje. Vo Veľkej Lomnici sa veci dávajú do pohybu. Jeden tamojší lekár im začal veľmi intenzívne pomáhať, angažuje sa, aby sa vybudovala umyváreň. Z osady miznú odpadky, starosta Veľkej Lomnice im poskytol kontajnery a osada sa pomaly upratuje. Do osady sa chystajú aj pracovníci arcidiecéznej Charity z Prahy, boli na pražskej premiére... V Prahe sa dá vyzbierať mnoho vecí, ktoré by pre osadníkov boli hotovým pokladom.

S riaditeľom Charity a jeho spolupracovníkmi sme hovorili aj o myšlienke „adopcie detí na blízko“, o tom, že by mohli farári a učitelia dať tipy na mimoriadne talentované deti, ktoré by potom „adoptívni rodičia – kmotri“ podporili pri štúdiu. Akonáhle skončí naše „turné“ po kinosálach, všetci sa stretneme a budeme rozmýšľať, ako by sa to mohlo prakticky zrealizovať. Zdvihla sa vlna solidarity a tá samozrejme nesmeruje len do osád, kde sme točili... Je dôkazom, že diváci aj vďaka nášmu filmu skutočne pootvorili svoje srdce problémom druhých – a nielen Rómom.

Za vsetkych divakov odcitujem z blogu Marka Strapka (stojí za to si ho prečítať celý tu) : "Ak ak by sa aj niekto zamyslel, že čo ako teraz. Že či akože má nasadnúť na vlak a valiť do tých "smradľavých" osád!?! Nie, to určite nemusíš, a vonkoncom na to nemá hocikto predpoklady.

Stačí, aby si konal dobro hocikde, kde práve teraz si, v práci, škole, na ulici, v obchodnom centre. Nemusiš pomáhať zrovna bezdomovcom, Cigánom alebo kriminálnikom...vo svete chodí toľko ľudí, ktorí potrebujú našu a tvoju pomoc. Stačí len otvoriť oči a v neposlednom rade svoje sdrce."

Všetky aktuálne projekcie filmu Všetky moje deti nájdete tu.

Snímky: MEDIA FILM

DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
07.04.2014 19:33
adamt
o filme: http://www.mojakomunita.sk/web/admtakac/blog/-/blogs/vsetky-jeho-deti?p_p_auth=G2SgYgs9 rozhovor s M. Kuffom: http://www.mojakomunita.sk/web/admtakac/blog/-/blogs/hovorit-s-kuffom?p_p_auth=QapRxRF8
REAGOVAŤ