logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

KOMENTÁR: Kotleba ako prostriedok v boji proti Cirkvi

Publikované: 15.03.2016 o 20:38Autor: Samuel Brečkahodiny Prečítate približne za 4.5 minúty
Neutíchajúce výzvy vymedziť sa voči Kotlebovi adresované Konferencii biskupov Slovenska, pokračujúce aj po zverejnených vyhláseniach, naznačujú, že sú iba súčasťou boja proti Katolíckej cirkvi na Slovensku.

Vymedziť sa voči Kotlebovi alebo nevymedziť? Túto dilemu ako prvé riešili médiá už v roku 2013 po voľbách do vyšších územných celkov. Marian Kotleba vtedy vyhral súboj o pozíciu šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja a novinári ho odvtedy poctivo ignorovali. Prišiel však 5. marec 2016 a tentoraz to boli voľby do parlamentu, ktoré šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko posunuli vyššie. Novinári nečakane otáčajú o 180 stupňov a div, že sa nepredbiehajú v tom, kto mu dá pred ústa mikrofón ako prvý.

Otázka vymedzenia sa voči Marianovi Kotlebovi napriek tomu stále žije. Pomyselný štafetový kolík po novinároch prebral prezident Andrej Kiska tým, že Kotlebu nepozval na povolebné stretnutie do Prezidentského paláca. Zrejme vtedy ani len netušil, akú polemiku rozpúta. Mnohí sa pýtajú: Čo je lepšie? Ignorovať či neignorovať? Ak nie, akým spôsobom informovať, aby sme mu tým nerobili PR, vlastne len ďalšiu reklamu? Čo robiť s Kotlebom? Ako zastaviť to, čo zosobňuje?

Hystéria, ktorá sa rozpútala v súvislosti s parlamentnou ĽSNS a jej predsedom, naberá veľké rozmery. Tá ďalšia, ktorá sa točí okolo zostavenia vlády, nedôveryhodného a môžeme povedať aj zábavného Rada Procházku či frustrovaného KDH, je proti tomu len slabý odvar. Lebo je to práve Marian Kotleba, kto po vstupe do najvyššej politiky priniesol najväčšie emócie. Niektorí ľudia zostali zaskočení, iní sú zdesení a majú dokonca strach. V tejto chvíli možno iba sám Kotleba vie, nakoľko je táto obava opodstatnená. Povolebnú situáciu niektorí aj zneužívajú. Chcú nám vnútiť pocit, že po republike pobehuje toľko fašistov, ako ešte nikdy od konca vojny. Akoby slová opäť raz nemali váhu. Frekventovanými sa zrazu stávajú názvy ako klérofašizmus či ľudáctvo... Len sa to tak hemží výrazmi, ktorými nás strašili a najmä radi používali komunisti v boji proti Cirkvi.

V posledných dňoch sa do pozície mravokárcov postavili signatári Otvoreného listu predstaviteľom cirkví na Slovensku. Niekoľko bývalých katolíkov, tiež suspendovaných kňazov, protestantskí teológovia či liberálni novinári... Viacerí z nich s nadšením bojovali aj proti referendu o rodine či proti Národnému pochodu za život. Človek až žasne, za čo všetko je podľa nich zodpovedná naša biskupská konferencia. Na chýbajúcu logiku ich morálneho apelu upozornila TK KBS vo svojom stanovisku „K diskusii o postojoch Cirkvi a výsledkoch volieb“, v ktorom okrem iného uvádza:

„...položme si otázku, odkiaľ sa vzalo presvedčenie, že frontálne použitie sily náboženskej autority voči danej strane by zdecimovalo jej prívržencov? Otázka je o to zaujímavejšia, keď sa za použitie danej autority vyslovujú takí, ktorí ju v iných prípadoch vôbec nerešpektujú, dokonca ňou verejne pohŕdajú a z cirkevných "indexov" sa len smejú. Nedovoľte radikálom, aby vás priahali do vlastného vozíka! My vám ukážeme, ktorý vozík máte ťahať...“

„V tejto chvíli postačí zdôraznenie, že Cirkev si veľmi dobre uvedomuje svoje miesto v spoločnosti i svoju spoluzodpovednosť za to, ako táto spoločnosť vyzerá aj z hľadiska jej vážnych problémov. Je vždy vďačná za pripomenutie tejto spoluzodpovednosti – aj od tých, ktorí o vlastnom podiele na nej z akýchkoľvek dôvodov zostávajú mlčať. Bez nevyhnutnosti poukazovať na druhých treba povedať, že Cirkev bola, je a bude proti všetkým prejavom extrémizmu, násilia a rasovej či náboženskej neznášanlivosti – a jej hlas v tomto smere mlčať určite nezostane.“

Ale ani takéto jednoznačné vymedzenie sa voči prejavom extrémizmu, násiliu či neznášanlivosti, teda voči hriechu, niektorým ľuďom nestačí. Žiadajú odsúdiť konkrétneho človeka. Lebo inak sú vraj oprávnení sa domnievať, že Cirkev sa s ním stotožňuje. „Ochrancovia morálky“ nás presviedčajú, že je niečo iné, keď dá novinár Kotlebovi pred ústa mikrofón, kladie mu otázky, zhovára sa s ním, ako keď si s ním politik podá ruku alebo sa s ním nebodaj niekto odfotí. No a presne takýto „hriech“ si dovolili spáchať pred vyše rokom traja bosí karmelitáni. Predseda BBSK Marian Kotleba sa vtedy stretol vo svojom úrade s predstaveným Krakovskej provincie rádu bosých karmelitánov Tadeuszom Florkom, hlavným ekonómom Jarosławom Janochom a správcom farnosti Staré Hory Stanisławom Miernikom. Pozval ich pri príležitosti ich vizitácie na Starých Horách a v Banskej Bystrici. Na stretnutí mali hľadať možnosti, ako pomôcť pútnickému miestu Staré Hory.

Z fotografie, z ktorej si traja bosí karmelitáni ťažkú hlavu zrejme nerobili, lebo doteraz k nej nepotrebovali zaujať žiadne stanovisko, bolela asi najviac hlava iného zasväteného brata. Spoza rieky Moravy nám ponúkol špekuláciu, či sa Katolícka cirkev na Slovensku náhodou nesfarbuje dohneda. Iste, zo skupinových fotografií sa dá vyčítať naozaj čokoľvek. Tento rehoľník, alebo skôr novinár, svojho času na základe fotografií z Vatikánu dedukoval rehabilitáciu emeritného biskupa, ktorá sa však nekonala. Keby sa snažil byť aspoň trochu objektívny a nie tak veľmi zaujatý voči slovenskej cirkvi, vedel by, že fotografia zďaleka nevypovedá všetko o ľuďoch, ktorí sú na nej zobrazení. Nehovorí o tom, aký majú vzájomný vzťah, respektíve o čom na stretnutí spolu hovorili. Tiež by vedel, že napríklad aj pápeži sa často na svojich pastoračných cestách stretávajú a fotia s onakvejšími hriešnikmi. Áno, často aj s diktátormi. Napríklad s takým Fidelom Castrom majú foto až traja: svätý Ján Pavol II., Benedikt XVI., ale aj súčasný pápež František.

„Milovníci“ Katolíckej cirkvi sú naštartovaní. Opäť raz majú svoju tému, ktorá sa dá použiť proti nepriateľovi. Marian Kotleba ako prostriedok boja proti Cirkvi. Úplne stačí, že spomína Boha, že sa odfotil s tromi poľskými rehoľníkmi a že ho ďalší traja podporili vo voľbách. V predchádzajúcom komentári na Ceste+ Jozef Sedláček podrobil analýze úprimnosť Kotlebovho vzťahu ku kresťanstvu. A keďže je taký, aký je, podľa kritikov Cirkvi by sa mala KBS čo najskôr voči nemu vymedziť. Ale otázka potom stojí: Prečo iba voči nemu? Prečo nie aj voči niektorým pobirmovaným politikom, alebo aj niektorým tiežvysväteným kňazom, ktorí Cirkev neustále opľúvajú? Ale vari toto je riešenie? Dosť bolo kameňovania, Šavlovia, je čas vydať sa na cestu do Damasku!

...

Snímka: Facebook

 

...

DISKUSIU sme pre mnohonásobné nenávistné a vulgárne komentáre zatvorili.

INZERCIA
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.