logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Manažér nocľahárne Marián Gliganič: Na ulici sa môže ocitnúť každý z nás

Publikované: 05.02.2016 o 15:15Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 8.5 minúty
V januári sme sa v projekte #milosrdnacesta venovali Nocľahárni svätého Vincenta de Paul v Bratislave. Rozprávame sa s jej manažérom o tom, prečo sa ľudia ocitnú na ulici a či sa to môže stať aj nám. Tiež o tom, akí ľudia musia u nich prespávať a ktoré okamihy sú pre neho na nezaplatenie. Marián Gliganič.

Koľko ľudí pojmete do nocľahárne?

Máme kapacitu dvesto lôžok.

Ako to vyzerá počas zimy?

V zimnom období máme asi 180-190 ľudí. Číslo stúpa a klesá rôzne, podľa toho, či je výplatný termín alebo aká je vonku teplota. V lete mávame okolo stodvadsať klientov, v zime, ak teploty klesnú pod nulu, aj dvesto.

Koľko rokov funguje vaša nocľaháreň?

Od roku 2006. Práve dnes (keď robíme rozhovor – 21. decembra) je výročie vzniku.

Tak to sme tu správne. (Smiech.) Vy ste tu od začiatku?

Prišiel som v roku 2008.

Prečo vznikol tento projekt?

Zima 2005/2006 bola krutým ukazovateľom. V uliciach Bratislavy zomrelo asi dvadsať ľudí, prevažne pod vplyvom alkoholu a iných látok. Títo ľudia nemali kam ísť, pretože neexistovala nízkoprahová nocľaháreň. Vzniklo núdzové stanové mestečko, neskôr sa spojilo viacero neziskových organizácií a ľudí, ktorých táto situácia trápila, až sme v roku 2006 otvorili nocľaháreň v hornej časti našej budovy, kam sa nezmestilo veľa ľudí.

Predstava mesta bola taká, že tu môžeme ľudí nechať opitých, nech si v noci posedia na stoličkách a ráno môžu ísť preč. Táto myšlienka sa nám nepáčila a postupne sme obývali celú budovu. Dnes sa tešíme z toho, že jej polovica je už zrekonštruovaná.

Prečo je táto nocľaháreň v Bratislave jedinečná?

Sme jediní, ktorí poskytujú nízkoprahové služby. Máme na klienta minimálne požiadavky pre prijatie – môže prísť znečistený, pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok.

Prečo to robíte?

Robíme to preto, lebo to treba.

Sú za to ľudia vďační?

Vďačnosť nie je kritérium našich služieb. Nečakáme ju, mnohí sú však vďační. Niektorí to nepovedia. Niekedy to vyjadria tak, že na vás nakričia alebo úsmevom v očiach.

 

SME ZA TO, ABY VECI NEBOLI ZADARMO

Akým spôsobom financujete nocľaháreň?

Naše zariadenie financujeme z viacerých balíčkov – sú to príspevky kraja a mestských častí Bratislavy. Fungujeme a teda sme aj financovaný podľa zákona o sociálnych službách. To pokrýva asi šesťdesiat percent nákladov, ostatné peniaze sú tvorené z grantov, z jednotlivých darov a príspevkov.

Na čo použijete peniaze, ktoré sa zbierali počas januára?

Na prevádzku. Stojí nás veľa peňazí, rovnako ako platy zamestnancov. Peniaze idú do spoločného balíka, z ktorého hradíme všetko.

Vaši klienti si za nocľah platia. Prečo?

Našou filozofiou je, aby mal klient účasť na poskytovanej pomoci, aby nedostal všetko zadarmo, aby si našu službu a poskytovanú pomoc vážil. Poplatok je momentálne 0,85 EUR za noc.

Sú ľudia, ktorí si to nemôžu dovoliť?

Samozrejme. Neznamená to však, že ich pošleme za bránu. Majú u nás možnosť odrobiť nocľah – pomáhajú s upratovaním viacerých priestorov a pomáhajú tiež ráno, má nocľah zadarmo. Nemôže to však trvať večne, túto situáciu musí riešiť so sociálnym pracovníkom, ktorý mu pomáha vybaviť dávku v hmotnej núdzi, pretože každý občan tohto štátu má nárok na sociálnu podporu.

Sú aj ľudia, ktorí nechcú riešiť svoju situáciu a vyhovuje im tak, ako je?

Áno, snažíme sa to rešpektovať.

 

O ŽENY SA POSTARÁ SKÔR RODINA

Kto sú vaši klienti? Akí sú to ľudia?

V nocľahárni sa stretáva asi najširšie spektrum klientov sociálnej práce – sú to mladí ľudia z detských domovov, klienti po rozvodoch, obete nebankových subjektov. Ľudia po výkone trestu, ľudia zo sexbiznisu. Veľkú časť tvoria ľudia, ktorí sú duševne chorí.

V akom veku sú?

Máme tu ľudí od osemnásť rokov do sedemdesiat. Mali sme aj osemdesiatročných. Najčastejšie ide o klientov v rozmedzí tridsať až päťdesiat rokov.

V našom dávnejšom rozhovore ste spomínali, že za to, že človek sa ocitne na ulici, môže nefunkčná rodina.

Áno, nefunkčné vzťahy.

Viete nám povedať aj konkrétny prípad?

Mali sme tu muža pochádzajúceho z východu, s manželkou bývali v Bratislave. Rozviedli sa, žena zostala s deťmi v byte. Človek sa nikdy nedostane na ulicu len kvôli rozvodu, je tam viacero problémov, no neskúmame to. U neho to bola aj závislosť na alkohole. Z pohľadu spoločnosti je to chlap, ktorý sa nestará o rodinu, ktorý pije a ktorý by mal po rozvode odísť. Tento človek často skončí na ulici, nevie sa o seba sám postarať. Ešte k tomu má finančné problémy. U žien je to jednoduchšie, o ženu sa rodina postará skôr ako o chlapa.

Prečo sa na ulici ocitnú mladí ľudia?

Najčastejšie preto, že sú to odchovanci detských domovov a musia z nich odísť. Tiež sú to mladí, ktorí bojujú so závislosťou a sú vyhodení z rodiny, pošlú ich preč.

To znie dosť nemilosrdne, vyhodiť vlastné dieťa na ulicu.

Niekedy je to nutné a chápem tú rodinu, ktorá má napríklad viac detí. Niekedy je potrebné, aby človek padol až na úplné dno.

Pomôže to?

Niekedy to pomôže, niekedy nie.

 

BOLÍ MA, KEĎ SA LEKÁRI SPRÁVAJÚ NEĽUDSKY

Ako vyzerá denný, respektíve nočný program vo vašej nocľahárni?

O siedmej sa začína registrácia. Klienti môžu prichádzať už o šiestej, čakajú v čakárni. Majú možnosť rozprávať sa so sociálnym pracovníkom, môže im sem chodiť pošta. Počas noci si u nás môžu uschovať doklady, mobily, peňaženky.

O siedmej púšťame prvých klientov, prvé sú ženy, potom muži. Registrujeme od siedmej do desiatej, každý klient absolvuje dychovú skúšku, prehliadku osobných vecí. Po zaregistrovaní má možnosť osobnej hygieny, trikrát do týždňa vydávame šatstvo, robíme ošetrenia, ktoré vieme poskytnúť. O deviatej je večera, o desiatej nočný pokoj.

Ako funguje šatník?

Pri šatstve máme symbolické ceny, klienti platia od piatich do desiatich centov, je to motivačné. Zo začiatku sme dávali veci zdarma, no nevážili si ich a končili v kontajneri. Klienti majú možnosť oprať si u nás veci, do rána ich usušíme.

Čo vás táto práca naučila?

Učí ma pokore, učí ma nepozerať sa na veci len z jedného uhla, ale pozerať sa  „poza“. Učí má, že každý človek má svoju dôstojnosť a že aj za tým najnevľúdnejším zovnajškom sa skrýva krásna bytosť. Učí ma objavovať to krásne a dobré v ľuďoch a to nielen v klientoch. Táto práca je  pre mňa dar a nekončiaci proces. Učí ma stále.

Kedy ste pri nej smutný?

Bolí ma, keď sa k ľuďom správame neľudsky, to má dokáže najviac mrzieť. Keď sa ku klientom neľudsky správajú lekári.

Teší?

Stále tu zažívame krásne momenty. Nocľaháreň vnímam ako miesto, kde sa dejú zázraky. Dochádza tu k premenám našich klientov – človek prestane piť, dokáže sa pozviechať, premeny vzhľadu – ostrihaní klienti. Dochádza tu aj k premenám zamestnancov, dobrovoľníkov, našich darcov, ľudí, ktorí nás navštívia. Zrazu sa pozerajú na svet inými očami. Je to miesto stretu s ľudskosťou.

 

KAŽDÝ SA MÔŽE OCITNÚŤ NA ULICI

Dá sa povedať, koľko ľudí sa ocitne na ulici vlastnou vinou a koľkí za to nemôžu?

Na túto otázku vám neodpoviem, lebo je mi jedno, či si za to klient môže sám, alebo nemôže. Pred našu bránu príde človek, ktorý potrebuje pomoc. Nikdy nebudem vedieť posúdiť všetky okolnosti, prečo je na ulici. Snažíme sa riešiť daný stav. Máme tu aj ľudí, ktorí sedeli za vraždu, možno by niekto povedal, že je to ich vina. Určitým spôsobom áno, iným nie.

Keď hovoríme o aktuálnom Roku milosrdenstva, náš patrón, svätý Vincent, vychádza z toho, že najdôležitejšie sú osobné skutky milosrdenstva. Od toho sa odvíja všetko. Základ je Matúšovo evanjelium: Čokoľvek ste urobili môjmu najmenšiemu, mne ste urobili.

Nemyslel som to ako filter, ale skôr pohľad ľudí zvonku: Mne sa nemôže stať, že by som sa ocitol na ulici.

Môže sa to stať každému.

Aké sú najväčšie predsudky ľudí voči vašim klientom?

Veľa ľudí si myslí, že nechcú pracovať, že si za to môžu sami, že sú špinaví, pijú a podobne. Zoberme si ako príklad človeka, ktorý sa ocitne na ulici v Bratislave. Aby prišiel k nám do nocľahárne, na okraj mesta, potrebuje pricestovať mestskou hromadnou dopravou. Ak nemá peniaze, lebo tie lístky stoja veľa (od 0,70-1,20 EUR), stretne ho revízor a dá mu pokutu. Ak ju nezaplatí, postúpi vec exekútorovi. Dlhy rastú. To je iba cestovný lístok.

Človek, ktorý sa ocitne na ulici a nepracuje, nemá zamestnávateľa, ktorý za neho platí zdravotné odvody. Mesačne to môže byť zhruba 60 EUR, za rok sa to nazbiera na celkom veľkú sumu. Niektorí ľudia sa pokúsia riešiť svoje problémy nebankovými spoločnosťami s neskutočnými úrokmi, znova hovoríme o veľkých dlhoch. Ak je človek na ulici niekoľko mesiacov a neplatí si zdravotné poistenie, nemá nárok na zdravotnú starostlivosť. Ošetria ho až v akútnom ohrození života.

Ak sa tento človek chce zamestnať, môže mať nazbierané dlhy za päťtisíc eur. Existuje taká priama úmera, že ako dlho je človek na ulici, tak dlho trvá cesta späť do normálneho života. Ak si aj nájde legálne zamestnanie, zamestnávateľ ho prihlási do sociálnej poisťovne, kde si ho ľahko nájdu exekútori. Keďže zamestnávateľ je povinný vyplácať časť mzdy exekútorovi, tomuto človeku zostane životné minimum.

Ak hovoríme o sume 500 EUR, ktorú zarobí, veľkú časť mu zoberie exekútor. Ostane mu životné minimum vo výške 198,09 EUR, v Bratislave si zaplatí zhruba 30 EUR za električenku, najlacnejšie ubytovanie stojí okolo 150 EUR a už sme na sume  takmer 180 EUR. Zo zvyšných 20 EUR musí prežiť, musí si kúpiť jedlo a existovať. Aká je potom motivácia robiť? Neviem sám, či by som išiel pri takýchto podmienkach pracovať. Dá sa síce dohodnúť s exekútorom na splátkach, ale je to veľmi ťažké. Títo ľudia sú nútení robiť načierno, aby ich exekútori nenašli, je to problematické nájsť si normálnu prácu.

Kto všetko môže skončiť na ulici?

Rôzni ľudia, prespáva nám tu dokonca vyštudovaný lekár. Veľa ľudí si o našich klientoch myslí, že sú to darmožráči, ktorí nepracujú. Keď si toto všetko zrátame, je jednoduchšie dostať 61,60 EUR mesačne ako dávku v hmotnej núdzi a nič nerobiť, nechodiť do práce.

Koľko u vás stojí mesačný nocľah?

Je to 25,50 EUR, klienti si platia osemdesiatpäť centov za noc.

Ak by ste mohli v okamihu zmeniť tri veci, ktoré by to boli?

V prvom rade by som zatvoril nocľaháreň, pretože by neboli ľudia, ktorí by ju potrebovali. Najzákladnejšie je, aby sa medzi nami prebudila láska k týmto ľuďom. Mnohí si to nevedia predstaviť, ale stačí jediná vec – láska. Láska, ktorá je vzťahom. Nič iné netreba.

Spomínali ste narušené vzťahy klientov s blízkymi. Sú situácie, keď sa napravia?

Nemonitorujeme všetkých klientov, ako sa im darí, keď od nás odídu. Za tie roky nám bránou prešlo viac ako päťtisíc ľudí. Cez sociálnych pracovníkov však vieme, že sa to občas podarí. Mali sme tu chlapíka, ktorý chodieval každý večer opitý, pocikaný. Dnes žije so svojou rodinou, u svojej dcéry, pomáhajú si. U ďalšieho klienta som bol doma na káve. Žije so svojou sestrou a neterou, robí strážnika v SBS službe. Sú to pre mňa neskutočné momenty, keď mi otvoril slovami: „Vitaj u mňa doma! Tu je moja posteľ. Sadni si!“ Bolo to neskutočne silné.

 

...

AKO PODPORIŤ NOCĽAHÁREŇ SV. VINCENTA DE PAUL?

Forma zbierky: Peniaze, ktoré sa použijú na prevádzku nocľahárne (vyúčtovanie vo februári)
Účet: SK02 1100 0000 0026 2152 1983 (TATRA BANKA)
Účet patrí neziskovej organizácii DEPAUL SLOVENSKO, ktorá prevádzkuje nocľaháreň, je potrebné uviesť do poznámky dar cestaplus“, aby sme vedeli našu aktivitu #milosrdnacesta vyhodnotiť a počas týždňa vždy v pondelok a štvrtok aktualizovať nazbieranú sumu.

...

ČÍTAJTE AJ: #milosrdnacesta_nocľaháreň pre bezdomovcov: Prijímame všetkých, lebo je to potrebné!

...

Snímky: Alžbeta Hrušovská / cestaplus.sk

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
NEWSLETTER cesta+
Prihláste sa na odber :)
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.