logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Moja cesta: Ján Kapistránsky

Publikované: 23.10.2016 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred niektorými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

(Liturgická spomienka: 23. októbra)

Ležal som v kláštore v Iloku pri Dunaji a pred očami som mal celý svoj život. Predkladal som ho Bohu, lebo môj čas sa neoblomne napĺňal a mne bolo jasné, že z tohto sveta odchádzam.

Kým som vyrastal v dome svojich rodičov, všetko sa zdalo také jednoduché. V horskom prostredí som sa naučil mnohému od domáceho učiteľa aj od svojich rodičov, viac som dostal ale na štúdiách rímskeho a cirkevného práva v Perugii na univerzite.  Ostal som tam a moja kariéra začala mať oslnivý výstup: stal som sa  sudcom jednej mestskej časti Perugie, čo nebola každodenná vec. Spravodlivosť som bral veľmi vážne a citlivo:  a tak bolo jasné, že som mal svojich zástancov, obdivovateľov aj odporcov – podľa toho, ako títo cítili spravodlivosť a tiež aj pravdu voči sebe samým v prvom rade.  Nebol to zlý život – ani profesijne, ani finančne, ani podľa svedomia, ani podľa rodinného zázemia.  Lenže časy boli neisté a vojny medzi mestami či obsadenia vzbúrencami vedeli všetko v okamihu zmeniť. Stalo sa to aj mne – a obratom som sa z pozície sudcu dostal do väzenia príchodom Braccia de Montone. Bol to neuveriteľne dlhý čas, pridlhý pre sudcu, ktorý mohol urobiť toľko rozsudkov! Ale bol to zároveň veľmi dobrý čas, aby som mohol veľa premýšľať a aby Boh mohol vo mne konať.  Čo všetko mi prešlo v tom čase hlavou, vie len On – a možno ešte František z Assisi, ktorý sa mi jednej noci vo sne prihovoril s pozvaním stať sa františkánom. Isté je, že som sa na svoj život začal dívať inak a začal cítiť iné poslanie a povolanie žiť.

Nemal som málo majetku, no výsledok bol po všetkých týchto zásahoch bol jasný: vykúpil som sa z väzenia a bolo mi jedno, čo to stálo. Potom ma čakal rozhovor s mojou manželkou, aby som jej v pokoji a pravde povedal, čo všetko som vo väzení v hlave a vo svedomí prešiel – a len vďaka jej povoleniu a porozumeniu môjho vnútra som mohol odísť z manželstva a vstúpiť podľa pozvania sv. Františka do rehole.

Od okamihu, kedy ma vysvätili za kňaza, som doslova a do písmena nemal domov. Bol som stále na cestách s poslaním kázať a spovedať v prvom rade – a časom sa stávalo, že ani obrovské katedrály neboli dosť veľké pre tých, čo prišli počúvať a čo potrebovali pomoc môjho ucha. Ešte dobre, že námestia boli také rozľahlé a polia okolo miest ešte viac. Boh mi dal zvláštny dar prinášať pokoj tam, kde dlho nebol a nevedeli ho nájsť – a tak som bol vladármi aj pápežom posielaný ako uzmierovateľ do rodín, miest, štátov...  a tak sa stávalo, že po dlhých rokoch do mnohých sŕdc miesto meča a ohňa, miesto hnevu a zlých slov prišlo zmierenie, odpustenie, prijatie a láska.

Popri tom všetkom som ešte písal pre tých, ktorí nemali šancu prísť, počuť, zažiť – aby mohli aj oni žiť s Bohom cez slová, ktoré som im posielal. Týkalo sa to aj mojej milovanej františkánskej rehole, ktorá tiež potrebovala zmenu a usmernenie, rovnako, ako aj morálka, manželstvo, viera či právo. Nakoniec prišlo špeciálne poverenie: mal som spolu s Huňadym  a kardinálom Carvajalom zastaviť Turkov, ktorí vnikali do Európy. Nevedel som bojovať a ani som na to nemal chuť. Vedel som len dodať síl cez kázne, oduševniť a naplniť nadšením – a pri Belehrade to bolo veľmi dôležité. Vyhrali sme. Len ja som ostal v tom Iloku. Mor robil, čo vedel. Ja som však bol pokojný. Dal som Bohu všetko, čo som vedel a slúžil som  mu naplno.

Rada do života: Prinášaj pokoj! Vieš sám, ako veľmi je potrebný aj teraz, vo vašich časoch. Delíte sa: podľa politického názoru, podľa pohľadu na kňaza vo farnosti, podľa toho, či máte jedno alebo päť detí, či máte dom či byt... vieš sám, z akých hlúpostí vznikajú spory, predsudky, nevraživosť a nepokoj medzi vami. Netreba teraz ani ten oheň a meč naživo – a predsa sú vzťahy a situácie ťažké a bolia. Prinášaj teda pokoj! Hľadaj v každom človeku a situácii dobro, ktoré tam Boh naisto vložil, žehnaj im a hľadaj možnosť, ako v bez predsudkov a v láske komunikovať.  A uvidíš, koľko dobra tým prinesieš...

_ _ _

Pod čiarou

Sv. Ján Kapistránsky sa narodil v strednom Taliansku v mestečku Capestrana r. 1386. Študoval právo v Perugii, bol vynikajúcim sudcom. Po zmene situácie v meste sa stal väzňom, v dlhotrvajúcom väzení však zažil vnútorné obrátenie a videnie sv. Františka z Assisi, ktorý ho volal do svojej rehole.  Ján sa vykúpil obrovskou sumou z väzenia, po súhlase manželsky vstúpil k františkánom a stal sa vynikajúcim a vyhľadávaným spovedníkom, kazateľom a hlavne zmierovateľom.  Dostával poverenia od panovníkov, rodín aj od pápeža, jeho život sprevádzali početné zázraky a tiež veľká úcta. Životnou úlohou bolo sprevádzanie vojska proti Turkom, aj jeho pričinením a strhnutím vojska cez jeho slová bitku pri Belehrade kresťanské vojsko vyhralo. Ján však zakrátko zomrel na mor v kláštore v Iloku v Uhorsku.  Za svätého bol vyhlásený r. 1690 pápežom Alexandrom VIII. Je patrónom  Viedne, Brna, právnikov a vojenských kaplánov. Je zobrazovaný ako veľmi chudý františkán s knihou a krížom, často aj s vlajkou s iniciálkami ISH.

 

Ilustračná snímka: en.wikipedia.org

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.