logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Moja cesta: Ján Zlatoústy

Publikované: 13.09.2017 o 10:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 3 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred niektorými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

(Liturgická spomienka: 13. september)

Žil som pre teba možno príliš dávno. Ale to nie je teraz podstatné. Určite viem, že ti príde moje meno zvláštne a že sa nad tým pousmievaš. Možno máš predstavu, že mám kdesi na starej ikone tým zlatom namaľované ústa.

Nie. O zlato mne nikdy nešlo. Mal som s ním a s tými, ktorých očarilo, iba značné opletačky, a bolo jedno, či šlo o cisárovnú alebo o kolegov v službe Bohu, čo aj stáli vyššie ako ja. Ja som v prvom rade žil to, čomu som uveril, a chudoba, pravda, a láska k iným pre mňa boli viac, ako všetky politické hrátky, mocenské praktiky a to nešťastné zlato.

V mojej biskupskej rezidencii neostalo po mojom príchode nič, čo by nemohol používať aj ten najobyčajnejší človek: všetok drahý nábytok šiel na predaj. Neusporadúval som žiadne lukratívne hostiny či zábavy, a peniaze, čo akokoľvek ku mne prišli, šli pre tých, ktorí ich najviac potrebovali. Hovorili mi, že zle skončím: chcel som, aby kňazi žili inak, ako som to videl a nebál som sa pomenovať zlo ani na cisárskom dvore, ani lakomosť a pýchu cisárovnej. Nakoniec, môj jasný postoj v týchto veciach ma stál niekoľkonásobný exil, stále čím dlhšie a čím ďalej od miesta mojej milovanej diecézy v Konštantinopole, ktorú mi Boh zveril, aj keď som sa zdráhal – či som toho hodný, či to zvládnem.

Boh mi dal iné zlato: a to dar hovoriť o Ňom tak, že mi nielen rozumeli mnohí, ale že ich slovo o Bohu priťahovalo. Písal som to, čo som potreboval aj iným odovzdať ako pravdu o Bohu. Veľmi vďačím svojej mame, že mi umožnila študovať literatúru a rečníctvo, aj keď plánované štúdium práva sa mi po nazretí za jeho oponu a prax zhnusilo. Ešte že tu bol môj priateľ Bazil – jeho podnet čítať Písmo bol neoceniteľný! Objavovanie Boha ma tak pohltilo, že som šesť rokov žil ako pustovník hlboko v lesoch. Bol to nádherný čas, kedy sme tam boli len moji bratia – spoločníci v pustovni, ja a Boh. Poznanie Slova ma stále inšpirovalo hovoriť o ňom v kázňach a tiež podľa neho žiť.

K tomuto času som sa vrátil, keď som z posledných síl putoval do ďalšieho exilu. Aj odtiaľto som písal listy mojim zvereným dušiam diecézy, ako vždy z ktoréhokoľvek miesta exilu – aby žila a aby cítila, že jej pastier je s ňou. Znovu som počúval ľudí, keď prichádzali a znovu som im hovoril o Bohu. Znovu som chválil Boha za všetko, až do poslednej chvíle.

Rada do života:  Možno niečomu z môjho života rozumieš, možno nie, ale chcem ti povedať slovo pre teba. Tam, kde stojíš, hovor pravdu v duchu Slova, ktoré máš povinnosť poznať. Nie je to pohodlné, ja viem, hlavne pri ťahaniciach s mocnosťami, teraz to voláte parlament, vláda, premiér či prezident, niekedy stačí aj starosta. Si povolaný podľa toho, čo vnímaš ako pravdu zjavenú Bohom v Písme, hovoriť o tom, čo je správne a čo nie. Neskrývaj sa. Nekľučkuj. Nehraj sa na diplomata ani nestrkaj hlavu do piesku. Nefrfli len doma pri pive. Nehovor, že nemáš na to, aby si zmenil veci. Boh ťa vie použiť a vie cez teba hovoriť. Ostaň v pokore, v láske, v jednoduchosti života – a háj Pravdu všade tam, kde treba.

_ _ _  

Pod čiarou: Sv. Ján Zlatoústy  sa narodil  okolo r. 347 v Antiochii v dnešnom Turecku. Po štúdiu rétoriky sa pod vplyvom sv. Bazila obracia plným srdcom k Bohu, žije ako pustovník a študuje Písmo. Stáva sa z neho vynikajúci kazateľ, neskôr biskup Carihradu. Hoci to bol politický ťah, Ján aj ako biskup ostal verný svojmu kazateľskému poslaniu a charitatívnemu cíteniu, pričom v pravde pomenovával zlo okolo seba.

Záležalo mu na obnove a následnej prirodzenej úcte kňazského stavu, čo sa nestretlo s porozumením. Jeho priamy postoj a jednoduchý život ho stáli niekoľkonásobné vyhnanstvo mimo svojej diecézy, až nakoniec vysilený umiera 14. septembra 407. Pre jeho plný život, vzorný príklad a obdivuhodnú kazateľskú a spisovateľskú činnosť ho porovnávajú so sv. Augustínom a nazývajú ho stĺpom východnej Cirkvi. Je patrónom kazateľov, rečníkov a je tiež vzývaný ako pomocník pri epilepsii. Jeho atribútmi sú anjeli, biskup, holubice, kniha alebo úľ. Jeho sviatok sa slávi 13. septembra.

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.