logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Moja cesta: Júda Tadeáš

Publikované: 28.10.2017 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 3 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred niektorými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

(Liturgická spomienka: 28. októbra)

Nie, nebol to žiadny rodinný podnik, to, že som bol medzi Ježišovými učeníkmi. Mohlo to tak vyzerať: moja mama bola v rodine s Ježišovou matkou Máriou, s tou skvelou ženou, ktorú som aj ja vnímal zblízka, rovnako, ako ich skromný život v Nazarete s Jozefom.

Ježiš ma uchvátil inak, ako povinnou jazdou v štýle „patrí sa podporiť rodinu“. Nebola to pre mňa povinnosť, stáť mu po boku medzi dvanástimi. Nakoniec: ja som nikde – to vidíte aj sami – netrčal. Bol som z tých, ktorí síce stáli blízko, ale ako poctivci, ktorí v tichu odslúžili všetko, čo im bolo zverené.

Drinu som poznal už zo svojho poľa – kým všetko vzišlo a kým prišla úroda, stálo to veľa tichej, namáhavej práce a o úrode som si nebol istý ani vtedy, keď už vzklíčili prvé lístky pšenice. Až po žatve som mohol ďakovať a chváliť Pána s istotou a radosťou – dovtedy moja istota bola vložená v dôvere v Neho, že sa stará. Potreboval som ju, tú dôveru: živil som veľkú rodinu a mal som za ňu zodpovednosť.

Odísť s Ježišom preto pre mňa nebolo vecou slávy, ani rodinných väzieb, ani profitu. V jednoduchosti a pote roľníka som pochopil srdcom, kam ma volá. Aj vtedy, keď som putoval so Šimonom Horlivcom po Perzii, Mezopotámii a všade, kam nás Duch viedol, aby sme hlásali evanjelium. A sám som sa aj pred kyjom, ktorý na mňa v poslednej hodine padal, cítil ako zrno, vkladané do zeme: ak by nezomrelo, nemohlo dať život. Tak nás to Ježiš učil a veľmi dobre som tomu rozumel.

Nakoniec, možno by som zapadol prachom v skupinovej sláve dvanástich apoštolov, nebyť môjho nešťastného „kolegu z tímu“, Judáša Iškariotského.  Na dlhý čas si nás ľudia nevedeli rozlíšiť a tak... radšej neprosili ani mňa o nič, aby sa pre istotu nepomýlili a nepýtali niečo od toho môjho brata v počúvaní a putovaní s Ježišom,  obeseného zo zúfalstva.  Ba ani kostol mi pre istotu z tých istých dôvodov nepostavili a nezasvätili. Ale mne to neprekážalo, nežil som a netúžil ani po posmrtnej sláve.  Len ma mrzelo, že patrocíniom, ktoré mi bolo zverené, nemôžem slúžiť vám tu na zemi. Až neskôr, kdesi 19. storočí po našom putovaní s Ježišom, ktosi pochopil, že Iškariotský a Tadeáš nie je jeden a ten istý: a odvážil sa prosiť.

Dobre urobil. Rád som pomohol. A som tu dodnes pre všetkých, ktorí vyčerpali všetky možnosti, sily, a už nevedia, kam sa obrátiť. Ja, Júda Tadeáš, chcem vám byť blízko práve v týchto okamihoch a vyprosiť, čo je potrebné.

Rada do života:  Ľudí, ktorí sú v ťažkých situáciách, máš okolo seba aj ty. Nie všetci potrebujú prosiť o pomoc mňa, či trebárs moju kolegyňu vo fachu sv. Ritu. Mnohí z tých, čo sú trápení, potrebujú len pomoc otvoreného srdca, ucha, zložených dlaní, ale hlavne: tvoje ochotné ruky slúžiť a byť blízko tam, kde vidíš potrebu. Nečakaj, až to urobí niekto iný – keď cítiš, že tento človek je biedny, choď, podaj ruku, prevrav milé slovo, povzbuď. Ber každé stretnutie s utrápenými ako šťuchnutie odo mńa a hlavne od Pána: posielam ťa. Na zmiernenie biedy a utrpenia, ťažkých situácií často netreba Júdu Tadeáša, ale srdce plné lásky nášho Pána. Tak choď...

_ _ _

Pod čiarou

Sv. Júda Tadeáš, jeden z dvanástich apoštolov, skromný, nenápadný človek, ale veľký v službe a darovaní sa, bol obyčajným roľníkom a otcom veľkej rodiny. Jeho matka Mária Kleofášova bola príbuzná Ježišovej matke Márii. O Júdovi sa v Písme hovorí len málo, podľa tradície napísal jeden z katolíckych listov a spolu so Šimonom Horlivcom hlásal evanjelium v Perzii a Mezopotámii, v týchto končinách aj umreli mučeníckou smrťou. Je vyskúšaným a overeným  patrónom v kritických, ťažko riešiteľných, až beznádejných situáciách. Zobrazuje sa s kyjakom, halapartňou, kameňmi alebo knihou.

 

Ilustračná snímka: www.stjudechapel.org

DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
10
|
-
0
27.10.2014 20:15
romco74@gmail.com
...tu netreba diskutovať, ale z celého srdca poďakovať autorke.
REAGOVAŤ