logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Moja cesta: Margita Mária Alacoque, rehoľníčka a mystička

Publikované: 16.10.2016 o 17:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 3 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred mnohými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

Dívala som sa na to srdce a to moje šlo roztrhnúť od prívalu lásky. Pritom som ľudsky kľačala v našom kláštornom kostole pred Eucharistiou... a zrazu to prebodnuté, tŕňmi dopichané srdce.

Nebola som vtedy žiadna naivná novicka, ba život sa dovtedy ani so mnou nemaznal. Pamätám si, ako zomrel ocko, keď som mala len osem rokov. Mama, sama chorá a slabá, ma poslala do kláštora svätej Kláry. V Charolles bolo výborne... len som chorela, zvláštne ochorela. Nik nevedel, čo s dievčaťom, ktoré schudlo na kosť a kožu a nebolo schopné pohybu. Ja som vedela len toľko, že vyzdraviem po zasvätení sa Panne Márii. Po štyroch rokoch sa tak stalo.

Nik nevedel, že v tej situácii som sa sľúbila Bohu. Kým som sa doma potichu zotavovala, mojím lôžkom bola zem, miesto parádnych šiat drapľavé rúcho kajúcnika a jedlo len nevyhnutné. Pôst, modlitba, rozjímanie. A potom aj bičovanie sa, čo mama ťažko niesla. Rovnako ťažko ako to správanie našich slúžok a starej mamy... boli sme pre ne s mamou vzduch... netrápili sa, čo budeme jesť a či máme, či sme vo vreci alebo v čom... ja som to brala ako cvik pokory do cieľa, po ktorom som túžila, ale moja úbohá, chorá mama! Ako som vládala, starala som sa o ňu sama.

Možno práve preto po čase prestala trvať na tom, aby som sa vydala, ba nerozprávala už ani o mojom čudnom živote v takej prísnosti. V dvadsiatich štyroch som konečne prekročila prah kláštora Navštívenia Panny Márie. Aká som len bola vďačná za čas, ktorý som mohla stráviť na kolenách pred Eucharistiou! Ani jedlo, ani nič iné nemalo pre mňa dôležitosť pred týmto.

Tak to bolo aj v tej vianočnej oktáve roku Pána 1673. 

To srdce bolo viditeľne trpiace a predsa šírilo toľko lásky! A počula som, ako mi Boh hovorí: Rozšír úctu k môjmu srdcu, hovor o ňom, aby ho ľudia viac poznali a milovali! Zjavenia srdca prišli ešte niekoľkokrát, aj s presnými usmerneniami k uctievaniu Ježišovho srdca. Boli neskutočne lukratívne pre všetkých: toľko požehnania pre každého, od horlivých po zatvrdlivých baranov, len za úctu k jeho srdcu...!

Šla som za predstavenou, ale tá si myslela, že si vymýšľam. Ani moje spolusestry nemali ochotu uveriť, a tak som zas bola odstrčená. Prijala som to v tichu, bez urážky, tak, ako som videla na Jeho srdci. Iba: už ma neopustila tá hrozná ťarcha úzkostí, ten pocit blížiacej sa smrti vždy v noci zo štvrtku na piatok, rovnaký, aký prežíval Ježiš vo vedomí, že jeho pozemský čas sa kráti. Nerozumela som, prečo si Boh vybral práve mňa, aby som to zažívala a hovorila svetu. Kto som? Malá Margita... malé Božie nič... Iba môj spovedník, otec Klaudius, rozumel, čoho sa mi dostalo, a stál pri mne celý čas.

Dni šli ďalej, všetko sa akoby zvonku upokojilo. Ja som dostala v kláštore svoje úlohy pri novickách. Ale znovu sa prihlásil Boh: dal mi poznať čas mojej smrti a podľa toho mi neostávalo veľa dní. Prosila som teda predstavenú, aby som sa mohla stiahnuť a pripraviť na príchod smrti. Čudovala sa – veď mi nič nebolo, žiadna stopa po tom, že sa blíži môj koniec. Ale súhlasila. S krížom na hrudi som zrazu ležala v zimnici, hoci lekár tvrdil, že to nič nie je a umrieť sa na to nedá. No ja som si predsa len 17. októbra 1690 hneď zrána pýtala kňaza – potrebovala som sa pred tou cestou vyspovedať. V ten istý deň sa Boží prísľub o mne naplnil. Možno to bol čas, aby mi uverili a predsa len pobožnosť k Ježišovmu milujúcemu prebodnutému srdcu rozniesli do celého sveta.

Moja rada:

To milujúce srdce čaká aj na teba: a to nielen pred bohostánkom, kde by si mal minimálne v prvý piatok kľačať a chváliť Boha za tú neuveriteľnú lásku. Ono chce prísť až za tebou domov... zmeniť ovzdušie v tvojej rodine... obmäkčiť srdcia, ktoré sa zdajú byť z kameňa a nič na ne neplatí... Nestojí za to znovu si zavesiť obraz Jeho srdca do domu a vyskúšať silu Jeho milosrdnej lásky zasvätením sa?

Pod čiarou

Margita Mária Alacoque sa narodila 22. júla 1647 v Lhautecour v Burgundsku ako piata zo siedmich detí. Meno Mária dostala pri birmovke, ako osemročná stráca otca. Pri výchove v kláštore ťažko ochorie a zveruje sa pod ochranu Panny Márie so sľubom vstúpiť do rehole. Po vyzdravení a ťažkom neprijatí vo vlastnom dome vstupuje ako dvadsaťštyriročná do kláštora Navštívenia Panny Márie v Paray-le-Monial. Tu sa jej pred Eucharistiou niekoľkokrát zjavuje Božské srdce a žiada rozšírenie úcty k nemu, a Margita od neho dostáva aj zoznam prisľúbení pre všetkých, ktorí ho budú vzývať. Hoci Margita toto poslanie poslušne oznámila predstavenej, úcta k Božskému srdcu sa rozšírila až po jej nečakanej smrti 17. októbra 1690. Pozostatky jej mozgu našli po rokoch neporušené, v roku 1920 bola vyhlásená za svätú. Je zobrazovaná s palmou.

 

...

Snímka: www.katakombe.net 

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.