logo
konto fb rss email
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Moja cesta: Svätý Ján z Mathy

Publikované: 17.12.2017 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred mnohými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

(Liturgická spomienka - 17. december)

Ten kríž mi neschádzal z mysle ani z videní, ktoré prichádzali po mojej primičnej omši. Aj preň som sa utiahol do pustovne v Cerfroide uprostred hôr, aby som v modlitbe a v tichu spoznal, či toto znamenie červeno-modrého kríža je od Boha alebo...

Ešte dobre, že som mal poblízku Felixa z Valois. Tento staručký, no skúsený kňaz mal už dar rozlišovania a bol mi sprievodcom v mnohom. Koľkokrát sme sa rozprávali o tom obraze Najsvätejšej Trojice, ktorý som videl po primičnej omši: ten kríž a po jeho stranách biely a čierny otrok. Je to volanie, aby som v týchto časoch, takých rušných pre boje Európy a mohamedánskej Afriky, znovu cez spoločnosť rovnako zmýšľajúcich bratov vracal tak kresťanským, ako aj moslimským zajatcom dôstojnosť a nádej na život?

 

Po troch rokoch rozjímaní som znovu videl obraz: jeleň uprostred týchto hôr, ktoré sa volali práve „U slobodného jeleňa“, mal v paroží presne ten istý kríž z mojich videní. Nebolo o čom viac premýšľať – s Felixom sme v pokore napísali pravidlá a vybrali sa do Ríma za pápežom  Inocentom III. On sám videl, aké potrebné je toto dielo a požehnal mu pod menom trinitári.

Bolo rozhodnuté: Felix ostal v Cerfroide, kde sme založili prvý kláštor a ja som sa vybral tam, kde som videl potrebu: do Španielska a do Afriky, priamo do Tunisu, vyzbrojený len vierou v Pána, odvahou darovať novú dôstojnosť a poverením pápeža. Čo všetko som zažil s mojimi druhmi, by bolo aj teraz na drámu. Najviac vtedy, keď ma pri vyslobodzovaní zajatcov zbili do bezvedomia, až kým ma potajomky kresťania neodniesli na loď, aby som mnou odplávala. Ani to sme nestihli: lebo aj tu zasiahla ruka neprajníkov a plachty boli na franforce, z kormidla triesky. S posmechom nás vypustili na to vysnívané more, nech skapeme kdesi v papuli rýb. Mali sme len vieru a svoje plášte – a môj kríž. Plášte poputovali na poplátanie plachiet... a môj kríž som držal na prove lode miesto kormidla vysoko, kým sme nedoplávali za neutíchajúcich modlitieb do Ostie. Stále som však pri pohľade na vracajúcich sa zajatcov, padajúcich do objatia svojich rodín, tak kresťanov, ako mohamedánov, bol presvedčený, že toto je dielo, ktoré Boh potrebuje.

Rovnako, ako potreboval domovy pre tých, čo sa po zajatí museli pozbierať... pre tých, ktorí boli príliš chudobní a chorí... pre tých, ktorí putovali a nemali peňazí nazvyš, aby si mohli dovoliť zaplatiť hostinec a aké-také jedlo. Každý z nich svojím spôsobom neslobodný a plný potreby, ktorú bolo treba naplniť s Kristovou láskou.

Domy milosrdenstva som mohol šíriť len preto, lebo Pán sa  neuveriteľne staral o ďalších mojich spolubratov, a cítil som, že je to odpoveď na moje otázky, či toto dielo má pretrvať.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.