logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Moja cesta: Svätá Alžbeta Uhorská

Publikované: 17.11.2017 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 4.5 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred mnohými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

(Liturgická spomienka: 17. november)

Môj otec Ondrej ma miloval ako skutočnú princeznú. Ale aj on bol viazaný určitými dohodami a politikou a tak ma sľúbil na vydaj skôr, ako som vôbec pochopila, o čom svadba a manželstvo vôbec je. Bola som kráľovskou dcérou, ale veľa výhod mi to neprinášalo.

Domov, Bratislavu či objatie môjho ocka a mamy som si užila len do štyroch rokov – potom bol čas, aby som sa šla učiť nemeckým spôsobom a zvykom do domu môjho budúceho manžela, grófa Ľudovíta. Bol to ťažký čas... prišla som síce malinká, ale v srdci som vedela o zázraku Lásky, ktorý ma viedol celý život. Mama môjho manžela nebola zo mňa nadšená ani náhodou – v jej očiach som nebola dosť nóbl, dosť schopná a ochotná dodržiavať etiketu a kadejaké „dôležité“ veci, ktoré sa patrili osobe v mojom postavení.

Ja som však vnímala svoj život inak: Moje základné postavenie bolo milovať a dávať lásku iným rovnako, ako ju mne dával Boh. Preto mi neprišlo ťažké byť skromnou v oblečení a správaní, a nemala som zábrany prihovoriť sa a poslúžiť aj tým „obyčajným“ ľuďom, ktorí ma podľa ponímania mojej svokry mali zaujímať len ako pracovná sila a zdroj financií. Nemohla som tak, ani Boh, s ktorým som tak často hovorila aj po nociach, sa takto na nás nedíval a nedíva. A pre mňa bol Jeho pohľad dôležitejší, ako akékoľvek spoločenské či politické zvyklosti.

Ako dobre, že môj manžel Ľudovít rozumel dôležitým veciam v živote rovnako ako ja! Možno sme sa brali primladí, sotva sme mali štrnásť, ale náš vzťah bol krásny od modlitby, cez rozhovory, cez vnímanie služby aj až po život manželov, ktorí majú byť jedno telo a jedna duša. Bolo mi radosťou s ním byť a žiť, zdieľať sa a mať v ňom oporu pre svoju službu tým, ktorí žili pod hradbami nášho hradu, len kúsok od nášho dostatku. Ako by som sa mohla Bohu pozrieť do očí? Môj drahý, milovaný Ľudovít nepovedal ani slovka proti, ba v pokoji ma nechal, aby som v čase biedy otvorila aj „štátnu kasu“ a načrela do nej pre tých, ktorých kosil hlad. Ja viem, dívali sa na mňa škaredo a pripomienok bolo veľa. Ale ja som bola vďačná Bohu, že aj naše tri deti videli, čo dokáže láska, ako sa žije viera, v čom je tajomstvo dávania, kde brať silu...

Môj šľachetný manžel odišiel na križiacku výpravu a už sa nikdy nevrátil, vzal mi ho mor. Trpela som, bol polovicou mojej duše a môjho bytia a ja som mala len dvadsať. Navyše, stratila som ochrancu a podporovateľa a tak som skoro pocítila dôsledky svojej „nerozumnosti“ v očiach dvora a Henricha, ktorý nielen bez dôvodu vstúpil na trón po svojom nevlastnom bratovi, ale vzal mi všetko, aj deti...  a vyhnal ma.

Možno som mala bojovať a zvolať na pomoc armádu odinakadiaľ... ale ja som vedela, že láska takto nekoná. V pokore som odišla do Marburgu, a hoci Henrich po čase aspoň trochou odčinil tú neúctu, ja som sa už nevrátila zo svojej pokory v jednoduchosti života podľa sv. Františka, môjho milovaného svätca, z príkladu ktorého som vždy chcela žiť. Z toho, čo mi predsa len nevlastný švagor nadelil podľa spravodlivosti, som postavila nemocnicu a kláštor a svojimi rukami som ošetrovala tých, ktorých nikde nechceli, lebo nemali peniaze. Ba ani môj otec Ondrej nevládal prerušiť moje dielo – bola som takto šťastná, nič mi nechýbalo. Uprostred dávania a služby ma v 24 rokoch prišiel Boh pozvať slúžiť priamo Jemu... čo sa neodmieta.

Nakoniec, čakal ma tam okrem môjho Boha aj môj milovaný Ľudovít... ten, s ktorým nás spájal zázrak lásky...

 


 

 Zázrak lásky (Divadelná hra Alžbeta Uhorská - Príbeh veľkej lásky), spev: Alžbeta Cvičelová, Ján Moják, autori: sr. Lýdia Miklošová RPM

 


 

Rada do života:  Záleží na tom, čo dostávame a čo dávame. A je jedno, aký je čas, doba, aký dátum sa píše a aká politická garnitúra je pri moci. Ja som vkladala som svojho srdca množstvo času s Bohom a tak som mohla robiť ľudí okolo seba šťastnými. Bolo pre mňa radosťou hľadať spôsob, čo by iných potešilo a urobilo im deň krajším. Zázrak lásky je nákazlivý – skús... Pamätáš si vôbec, kedy si niečo urobil len tak, počnúc nebadaným položením obľúbenej čokolády neobľúbenej kolegyni na stôl až po vynesenie smetí, hoci to nikdy nerobíš? Je čas, aby si aj ty robil ľudí okolo teba šťastnými – rovnako, ako teba robí šťastným denne Boh cez množstvo darov.  

_ _ _

Pod čiarou

Sv. Alžbeta Uhorská sa narodila v roku 1207 pravdepodobne v Bratislave ako dcéra kráľa Ondreja II. Ako malinkú ju jej otec z politických dôvodov sľúbil za nevestu grófovi Ľudovítovi a od štyroch rokov sa ocitla na hrade Wartburg, aby sa učila nemeckým zvykom. V štrnástich rokoch sa  vydala za Ľudovíta napriek tomu, že ho odhovárala jeho matka Žofia, ktorej sa skromný a obetavý život Alžbety vôbec nepozdával. Manželstvo bolo veľmi šťastné, obaja manželia mali rovnaký pohľad na vieru a život, mali spolu tri deti. Ľudovít však umrel roku 1227 na mor pri krížovej výprave a Alžbeta ostala bez ochrany a podpory pri službe chudobným, ktorú v ňom mala.

Dvor a nevlastný brat Henrich Raspe, jej obetavosť a rozdávanie almužny „spočítali“ – vyhnali ju z hradu, vzali jej deti aj všetky privilégiá. Alžbeta v pokore odchádza do Marburgu, kde žije jednoduchým životom podľa svojho vzoru, sv. Františka z Asissi. Po čase Henrich Alžbetu predsa len odškodnil, ale ona sa už nevzdala života v kláštore a v nemocnici, kde slúžila až do svojej smrti v roku 1231. O štyri roky bola pápežom  Gregorom IX. vyhlásená za svätú a je považovaná za jednu z najväčších svätíc Európy. Je patrónkou žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov a čipkárov. Je zobrazovaná s košíkom chleba alebo ruží alebo pri umývaní nôh chorým.

 

...

Fotografia: Divadelná hra Alžbeta Uhorská - Príbeh veľkej lásky, Gymnázium sv. Cyrila a Metoda v Nitre

http://www.gcm.sk/www/alzbeta_uhorska/fotky/index.php 

DISKUSIA (2)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
2
|
-
0
17.11.2017 10:21
Renátka
Veľmi pekne napísané. Inšpiratívne. Ďakujem.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
17.11.2017 20:33
Ludmila
dnes na sv omsi som bola trochu prekvapena, ked nas knaz povedal, ze o evanjeliu na dnesny den si povieme niekedy inokedy a budeme sa venovat svatici Alzbete Uhorskej....ale dakujem, ze si som jej svaty zivot mohla vypocut presne tak krasne a putavo ako tento tu...dakujem
REAGOVAŤ