logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Moja cesta: Svätá Katarína Sienská

Publikované: 29.04.2017 o 12:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred niektorými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

(Sviatok: 29. apríla)

Tridsaťtri rokov. Málo či veľa?

Toľko som dostala, aby som mohla bez nejakého výnimočného vzdelania, ba skôr žiadneho, ukázať Cirkvi a svetu môjho milovaného Boha.

Už len ten začiatok, ako sa to všetko stalo, keď som ako šesťročná videla Krista a jeho učeníkov... a pocítila som, ako veľmi ma volá k sebe... Niekto by povedal, že som mala bujarú fantáziu a bolo by dobré držať ma viac racionálne. Ale to žiadny sen nebol! Ale ja som sa mu odovzdala celá už vtedy.

Kým som bola malým dievčatkom, mama ani otec uprostred našej obrovskej rodiny, kde som ja bola v poradí dvadsiataštvrtá, nejako moju zbožnosť neriešili. Nakoniec, musela som objaviť umenie, ako sa v tom kolotoči ľudí skryť a nájsť si čas pre Boha. Horšie časy nastali, keď sa moja mama rozhodla, že svoju krásnu, milovanú, šikovnú dcérenku, teda mňa, vydá, ako sa patrilo v slušnej rodine. Viem, že mi chcela dobre podľa svojho najlepšieho svedomia – a aj preto, lebo ma volali doma „potešenie“ a chcela tento dar dopriať aj inému.

Narazila však na môj odpor. Nie mami, nevydám sa! Ja vážne chcem patriť iba Bohu! Mama na to mala iný názor, ja som nemienila ustúpiť. Aby si nemyslela, že je to rozmar, pomohli mi nožnice: odstrihla som si svoje dlhé, poctivo pestované vlasy, na ktoré bola mama taká pyšná. Zasiahol otec, videl do môjho vnútra paradoxne viac, než mama: nechajte ju!

V šestnástich ma trochu zvláštne prijali do tretieho rádu dominikánov. Tešila som sa z toho! Ale znovu mi Boh naznačil, že ma nechce zavretú v mojej cele, ale slúžiacu tým, ktorí to potrebujú. Bola som nesmelá a neistá, ale vedela som, že Boh to chce. Chorí, úbožiaci, opustení boli mojou cieľovou stanicou, slúžila som im dlho, s láskou, v modlitbe a obete.

Ach, modlitba! Čas s Bohom, v ktorom som ja objavovala Jeho a on mi zjavoval svoj plán so mnou! Nečítala som žiadne teologické traktáty, ale tento čas mi dal viac, ako všetky učené knihy o Bohu. A zistila som, že On si želá, aby som o tom rozprávala: a ja ani neviem ako, som sa našla v kruhu mojich priateľov zo Sieny, ktorí ma počúvali  a tak , ako som ja nevedela prestať nadšene hovoriť o Bohu, tak oni nevedeli odisť... Najviac toho vypočul môj spovedník Rajmund: aj som ho hrešila, že či môže spať, že ja tu hovorím o svojich zážitkoch s Bohom...!

Časy však boli neisté... zdalo sa, akoby Bohu nejako na svete prestalo záležať, ešte aj pápež nie a nie prísť do Ríma, ale sedel ktovie koľko v Avingnone, bez odvahy dodržať svoj sľub o návrate. Modlila som sa za  neho vytrvalo, pevne... a ešte vytrvalejšie som mu písala listy s výzvami a prosbami o návrat do Ríma. Už o mne vedel, o tom, čím si žijem, a zrejme mu mnohí rozprávali o tej Kataríne zo Sieny, ktorá nielenže slúži a hovorí o Bohu, ale aj radí, zmieruje, sprevádza a vyučuje...

Zvyšok článku si dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.