logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Moja cesta: Tomáš Becket

Publikované: 29.12.2016 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 4.5 minúty
Dávame priestor ľuďom, ktorí žili dávno, niektorí pred niektorými rokmi. Voláme ich svätci. Sú tými, ktorí kráčali svojou životnou cestou. Predstavia vám ju a ukážu, v čom sa od nich môžete inšpirovať.

(Liturgická spomienka - 29. decembra)

S kráľmi nikdy nie sú žarty. To som zistil za živa, i po smrti. Obaja Henrichovia, obaja s hnevom, ktorý zastrel rozum aj súdnosť. Jeden sa prepočítal, druhý o pár storočí neskôr dotiahol to, čo chcel: odstrihol Angliu od Ríma a moje meno mu príliš prekážalo až natoľko, že rozmetal môj hrob a zatrel maľby, kdekoľvek našiel moju tvár.

Zvláštne, kým som bol len dobre vyštudovaný diakon a obľúbenec arcibiskupa Teobalda, kým som bol odporučený ako schopný, výrečný, vzdelaný a zásadový muž na pozíciu kancelára Jeho Veliičenstva Henricha II., všetko bolo v poriadku. Svoju prácu som mal rád a robil som ju s nasadením a vášňou, ako sa patrilo na lásku ku kráľovstvu a kráľovi. Napokon, spájalo nás priateľstvo a nekonečné rozhovory, v ktorých som objavoval ja jeho a on mňa. Zdalo sa, že nie je nič, čo by náš vzťah mohlo ohroziť a postaviť nás proti sebe.

Iste, boli veci, ktoré až neskôr v mojich očiach nabrali iný zmysel: od bláznivých poľovačiek a ešte bláznivejších, bujarých hostín, ktoré som ako kancelár musel mať pod palcom, cez možno podivné riešenia v prospech kráľa a Anglie – lebo politika ma brala celého.

Uvedomil som si to veľmi dobre, keď Teobald, arcibiskup z Canteburry, zomrel a môj kráľ mal utkvelú predstavu, že na jeho stolec posadí mňa. Necítil som sa na to – nebol som ani kňazom, ba necítil som sa na to ani duchovne vyzretý. Bránil som sa a jasne som kráľovi povedal, že sa v tomto špekulantskom kroku prepočíta a príde o naše priateľstvo. Neveril, a urobil si po svojom, napriek prekročeniu svätosti mnohých mníchov a kňazov, ktorí boli hodnejší ako ja prijať tento úrad a službu.

Stalo sa. Prijal som kňazskú aj biskupskú vysviacku a do svojho sídla som odchádzal s rozhodnutím slúžiť v prvom rade Cirkvi, svojmu Bohu, Jeho kráľovstvu, ktorého hranice, zákon a láska ďaleko presahovali všetko, čo som dovtedy pre svoju milovanú Angliu urobil.

Už som nepotreboval veľa: stačil mi drsný spodný odev a jednoduchý habit mnícha spolu s jedinou skromnou izbičkou, ktorú som obýval v ozrutnom paláci v Canteburry. 

Viac som potreboval sa modliť a vstával som skoro pred svitaním, aby som mal dosť múdrosti, dosť lásky, dosť usmernení od Pána, ako viesť svoju diecézu a ako ustáť problémy s kráľom, ktoré – ako som tušil – čoskoro prišli.

A kráľ ozaj vyslovil všetky svoje špekulácie, ktoré nosil v hlave a ktorých som ja mal byť predĺženou vykonávacou rukou.  Na rovinu som kráľovi povedal, že teraz hájim záujmy Cirkvi: a tak nik nesiahne neoprávnene na majetok Cirkvi, ani nebude súdiť zasvätené osoby pred kráľom a jeho súdmi, ba odmietol som aj Henrichove snahy stiahnuť moc nad Cirkvou v Anglii do svojich rúk na úkor správy pápeža. Ani jeden „skoro“ cirkevný snem, zvolaný Henrichom, som nepodporil a nesúhlasil s jeho uzávermi. Kráľ zúril. Zradil som ho, počítal so mnou ako s bábkou, ktorá urobí, čo on chce a počítal s mojimi dobrými vzťahmi s Rímom a pápežom, že to tam vyžehlím a vyjednám. Ja som však vedel, že nemám kam cúvnúť: to, čo Henrich chcel, bolo mimo právomocí kráľa Anglie a do rúk mu nepatrilo. Kráľ začal napriek môjmu odporu najprv súdiť mňa za zradu: ale napriek tomu som svoj spor ustál a odvolal sa k pápežovi a v tme krátko nato som v mníšskom odeve opustil Angliu. Vo Francii som prosil pápeža Alexandra, aby zo mňa sňal službu arcibiskupa – veď spôsob, akým som sa dostal k stolcu, nebol pravdivý. Ale pápež chcel, aby som ostal slúžilť. Šesť dlhých rokov som teda deň i noc vysielal z Francie modlitby za kráľa a za moju diecézu, aj za Angliu – až kým sa nevyjednal zmier a bolo mi prisľúbené vrátiť sa v bezpečí.

Hoci ma varovali, šiel som. Doma som podľa pravdy exkomunikoval biskupv a kňazov, ktorí nezachovali poriadok Cirkvi – a vedel som, že toto mi kráľ neodpustí. Či kričal alebo nie, aby ho niekto zbavil odporného biskupa z Canteburry, je jedno. Našli ma v chráme, ktorý som odmietol zatvoriť, v modlitbe, odovzdaného, v pravde stojac pred mečmi, ktoré urobili, čo mali.

Kráľ sa zhrozil... a ak tento hrozný čin bol dôvodom jeho pokánia a návratu k pápežovi, stála moja smrť za to.

Rada do života: Aj ty si dostal dary a talenty, ktoré ti dal Boh. Stoj s nimi vždy v službe Bohu a Cirkvi – aj keď to nikdy nie je v línii s politikou, módou, trendom, aj keď to nie je „in“. Neboj sa! Stoj tvárou tvár v pravde tomu, čo je pred tebou a vedz, že Boh ti dá aj múdrosť, aj silu, aj pokoj a odvahu svedčiť a žiť tak, aby si tam, kde žiješ, vydal obraz o tom, komu slúžiš a čím žiješ.

_ _ _

Pod čiarou

Sv. Tomáš Becket sa narodil v Anglicku okolo roku 1117 a po úspešne zvládnutých štúdiách v zahraničí sa stal diakonom. Jeho výrečnosť, zásadovosť a rozhodnosť ho urobili nielen obľúbencom arcibiskupa Teobalda, ale na jeho odporúčanie aj kancelárom kráľa Henricha II. Čoskoro ich spájalo hlboké priateľstvo, aj keď Tomáš v pozícii kancelára robil aj rozhodnutia, ktoré neboli celkom čisté. Kráľ však po smrti Teobalda špekuloval s prepojením moci nad Cirkvou a chcel použiť na to Tomáša, ktorého navrhol za arcibiskupa. Hoci sa Tomáš bránil, nakoniec sa po vysviacke stal prímasom Canteburry. Pre Tomáša to znamenalo zmenu života v pravde voči Cirkvi v askéze, jednoduchosti, modlitbe, službe chudobným a vernosti pápežovi. Kráľ nebol nadšený touto zmenou, a postoje Tomáša, ktorý hájil pravdu, ho privádzali do zúrivosti. Tomáš musel prežiť 6 rokov v exile vo Francii, a návrat pod zámienkou zmieru s Rímom prijal vo vedomí svojej skorej smrti. Stalo sa tak čoskoro v chráme v Canteburry 29. decembra 1170. Na jeho hrobe sa čoskoro diali mnohé zázraky a miesto jeho smrti sa stalo rovnako silným pútnickým miestom ako Santiago de Compostella. Kráľ Henrich VIII. však v amoku rozmetal pozostatky Becketa z hrobu a zmazal všetky maľby s jeho zobrazením. Napriek tomu jeho úcta ostala silná po celej Európe. Býva zobrazovaný ako biskup s mečom, nožom alebo sekerou.

 

...

Snímka: en.wikipedia.org

 

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.