logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

O pápežovom posolstve k Svetovému dňu masmédií: Nezabudnime na „svätú trpezlivosť“ na oboch stranách komunikácie

Publikované: 05.02.2016 o 10:52Autor: Zuzana Vandákováhodiny Prečítate približne za 5 minút
„Komunikácia a milosrdenstvo = plodné stretnutie“, tak znie hlavné motto posolstva k päťdesiatemu Svetovému dňu masmédií, ktoré bolo zverejnené na sviatok svätého Františka Saleského, patróna novinárov. Viac o odkaze Roku milosrdenstva, ktoré je adresované aj médiám, hovorí Martin Kramara, hovorca KBS.

Čo vás najviac zaujalo na tohtoročnom posolstve pápeža Františka k Svetovému dňu médií?

Blízkosť. Práve v nej vníma pápež silu i cieľ komunikácie. Zaujalo ma to, lebo je to také samozrejmé, až na to dokážeme zabudnúť. Komunikácia vytvára, sprostredkuje blízkosť. Ľudia, ktorí by si inak boli vzdialení, prostredníctvom komunikácie vstupujú do kontaktu. Médiá nám približujú veci, udalosti, s ktorými sa bežne nestretávame. Dostávame pred oči veci, ktoré sa dejú priam na opačnej strane sveta. Napriek tomu je tu stále riziko chladného odstupu, povrchného posúdenia či odsúdenia toho, čo sme sa dozvedeli. Pápež pozýva ku komunikačnej blízkosti, k ozajstnému záujmu o človeka, o jeho problémy.

Zdôrazňuje dve veci: komunikáciu a milosrdenstvo. Ako môžu byť vzájomne prepojené?

Práve prejavenie milosrdenstva povyšuje komunikáciu na blízkosť. Prijatá informácia môže zostať „klebetou“, ktorú vpustím do svojho života tak ďaleko, ako mi vyhovuje, a otočím do takej polohy, ako mi „pasuje“ – alebo k nej môžem zaujať iný postoj – postoj opravdivého počúvania, ku ktorému Svätý Otec pozýva. Jedna vec je vypočuť, druhá vec naozaj počúvať. To znamená vyjsť z pohodlia konzumenta nejakej informácie a priblížiť sa k človeku, k jeho otázkam, pochybnostiam, zápasom... Vykročiť po jeho boku a konfrontovať sa so situáciou, v ktorej sa nachádza, o ktorej som prijal určitú informáciu. Prejaviť milosrdenstvo v komunikácii.



MILOSRDNÝ ŽURNALISTA?


Akú úlohu majú médiá v mimoriadnom Roku milosrdenstva?

Sprostredkovať informácie takým spôsobom, aby umožňovali spomínané počúvanie. Aby sa komunikácia mohla stávať symetrickou – aby to nebolo len jednosmerné šírenie „rečí“, ale prinášanie informácií, ktoré chystá pôdu pre vytvorenie vzájomnej blízkosti. Taká komunikácia, ktorá umožní čitateľovi, poslucháčovi, divákovi urobiť krok k druhému, vnímať ho plnohodnotne. Vnímať ho s náležitým rešpektom – ako človeka, môjho blížneho – a to aj vtedy, keď pochybil, možno dokonca vážne pochybil.

Ako žijú médiá v praxi evanjelium milosrdenstva?

Poslabšie. :) Žiaľ, stretávame sa skôr s vyhľadávaním konfliktov, s vytváraním sporových rámcov, vypichovaním zlyhaní... To je však len jeden problém. Vážnejší sa týka hľadania pravdy. Občas sa nemilosrdne, dopredu stanoví záver, určí sa, čo je „pravda“, a potom sa už len hľadajú spôsoby, ako veci poskladať tak, aby sedeli do rovnice. Poctivé, trpezlivé hľadanie pravdy a snaha o porozumenie rozdielneho pohľadu akoby presahovali sily mediálneho priestoru. Keď chýbajú sily, to sa ešte dá pochopiť. Horšie je, keď chýba samotná snaha. Naopak, tí žurnalisti, ktorí úprimne zápasia o objektívnosť pri informovaní, podľa mňa chvályhodným spôsobom prejavujú milosrdenstvo. Čo sa týka chýb a zlyhaní: Svätý Otec hovorí, že ich treba jasne pomenovať a odsúdiť. To zároveň nemusí znamenať „odstrihnutie“ človeka a vyblokovanie komunikácie s ním.

Ako by mal podľa vás vyzerať prototyp milosrdného žurnalistu?

Znie to tak trochu ako oxymoron. V žurnalistike sa tradične hovorí, že „good news is no news“ – „dobré správy nie sú správy“, to ľudí nezaujíma... Žurnalisti teda musia byť skôr „nemilosrdní“ – v ich DNA má byť klásť nepríjemné otázky, vystopovať, čo je zlé, skritizovať nedostatky. To je v zásade v poriadku – ak sa však nepríjemné otázky kladú obom stranám, ak sa úprimne hľadá pravda, ak sa emócie vyvažujú racionalitou, ak sa nezabúda na zodpovednosť, spoločné dobro, na morálne princípy, prirodzený zákon. Keď sa k tomu pridá čnosť trpezlivosti a miernosti, teda dodržanie primeranosti spôsobu informovania vzhľadom na konkrétnu situáciu, myslím, že tam niekde sa môže rodiť ideál milosrdného žurnalistu.

SÚSTREĎME SA NA TVRDENIA, NEZNEVAŽUJME ICH AUTOROV

Pápež František hovorí o mostoch, ktoré možno vytvárať aj v digitálnej oblasti. Čo ich buduje a čo, naopak, ničí?

Všetci súhlasia, že mosty treba budovať. Avšak pri ich stavbe musíme pamätať aj na dilatácie. Skúsenosť hovorí, že keď sa spájajú dva brehy, zvykne nastať pnutie. Vieme, že teplom sa konštrukcie rozpínajú, chladom sťahujú, a k tomu sa pridávajú mnohé ďalšie vplyvy. Ak sa nenechá priestor pre dilatáciu, dielo sa môže zničiť, snaha vyjde naprázdno. To by si mali uvedomiť obe strany, ktoré sa pokúšajú komunikovať, aby to nakoniec „neschytal“ ten, kto komunikáciu sprostredkuje. Samozrejme, aj pri dilatáciách platí zásada primeranosti. Nesmie nimi prepadnúť to, čo chceme cez most prepraviť.

Ako môžeme „nanovo objaviť moc milosrdenstva“ v digitálnom priestore?
Nahradením povýšeneckej anonymity „nicku“, ktorý šíri sebavedomý chlad, „hrejivým“ prístupom pokory konkrétneho človeka z mäsa a kostí. Tiež trpezlivosťou, ktorá, samozrejme, neznamená popretie dynamiky či dochvíľnosti komunikácie. Možno komunikovať svižne, ale s trpezlivosťou, príťažlivo a zároveň slušne, bez zbytočných rečí, avšak ľudsky: jedným slovom... láskavo.

Ako môžeme aplikovať pápežovo posolstvo na Slovensko? Ako realizovať jeho slová v našich pomeroch?
Neraz sa stretávam s tým, že v médiách sa „rieši“ človek, ktorého si spájame s nejakým problémom, namiesto toho, aby sa riešil problém samotný. Tento prešľap sa opakovane robí v diskusiách, v komentároch, dokonca v spravodajstve. Výborným krokom smerom k milosrdenstvu v komunikácii je podľa mňa pamätať na známe pravidlo: „attack the argument, not the author“ – sústreďme sa na tvrdenia; neznevažujme ich autorov. A nezabudnime na „svätú trpezlivosť“. Na oboch stranách komunikácie.

...

Pápež František k Svetovému dňu médií: Komunikácia a milosrdenstvo

Na záver posolstva k päťdesiatemu Svetovému dňu masmédií, ktorý bude 8. mája 2016, dodáva:

„Aj email, SMS, sociálne siete, chat môžu byť formami plne ľudskej komunikácie. Nie technológia určuje, či je komunikácia autentická, alebo nie, ale srdce človeka a jeho schopnosť dobre používať prostriedky, ktoré má k dispozícii. Sociálne siete sú schopné podporovať vzťahy a propagovať dobro spoločnosti, no môžu tiež viesť k ďalšej polarizácii a rozdeleniu osôb a skupín. Digitálne prostredie je námestím, miestom stretávania, kde možno pohladiť či zraniť, mať osožnú diskusiu či morálne lynčovanie.

Prosím o to, aby nás Jubilejný rok prežívaný v milosrdenstve „viac otvoril pre dialóg, aby sme sa lepšie poznali a chápali; aby odstránil každú formu uzavretosti a pohŕdania a tiež každú formu násilia a diskriminácie“ (Misericordiae vultus, 23). Aj na internetovej sieti sa vytvára skutočné občianstvo. Vstupovanie do digitálnych sietí zahŕňa zodpovednosť za druhého, ktorého nevidíme, ale je skutočný, má svoju dôstojnosť, ktorá si zasluhuje úctu. Internet môže byť dobre využitý pre rozvoj spoločnosti, ktorá je zdravá a otvorená k deleniu sa.“

...

Snímky: Mária Jakušová / cestaplus.sk

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
NEWSLETTER cesta+
Prihláste sa na odber :)
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.