logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Páter Leopold Jablonský: Diabol ma nefascinuje, fascinuje ma Božia moc, ktorú som zažil

Publikované: 31.12.2015 o 21:54Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 10.5 minúty
Bol exorcistom, v súčasnosti sa venuje modlitbám za uzdravenie, s konaním Zlého a jeho dôsledkami sa stretáva pravidelne. Pre magazín cestaplus.sk hovorí o dôležitých životných medzníkoch; o tom, o čo okráda ľudí Zlý, aké zranenia nám môže spôsobiť a ako ich možno vyliečiť. Páter Leopold J. Jablonský (37).

Prvým dôležitým medzníkom vo vašom živote bol rok 1994. Prečo?

Spomínam si presne aj na konkrétny deň, 8. januára 1994, keď som sa prvýkrát stretol so smrťou, pretože v ten deň zomrel môj starý otec. Bol to muž, ktorý mal v dedine veľkú vážnosť a autoritu a keďže bol katolík, videl som prvýkrát aj živého katolíckeho kňaza.

Truhlu s telom starého otca priviezli ku nám domov, ako to už na dedine býva, a ja som sa ako pätnásťročný na neho díval a videl som, akoby to ani nebol on. Ten človek, ktorý v živote veľa vybudoval, odovzdal nám hodnoty, zrazu zhnije a bude koniec. Nedokázal som to pochopiť. Prišlo mi to ako dosť mrzutá vízia života.

Čo bolo ďalej?

V triede sme mali spolužiaka, ktorý bol jediný praktizujúci katolík. Oslovil som ho, že sa s ním chcem porozprávať. Bol som vodcovský typ, ktorého sa inštinktívne bál, azda aj pre moje bitkárstvo a myslel si, že idem do neho rýpať. Povedal som mu: „Nie, Jaro, myslím to vážne!“ Dal mi prvú Bibliu - Nový zákon, doteraz ho pri sebe nosím.

Rozumeli ste, čo je tam napísané?

Veľmi nie, prečítal som dve, tri strany a oslovila ma jedna veta. No stačila mi, aby ma posunula ďalej. Až neskôr som si uvedomil, že je to forma modlitby, lebo som sa o tej jednej vete rozprával s Bohom.

Jaro ma potom pozval do spoločenstva v Martine a bol to silný zážitok. Chodili tam mladí obrátení ľudia, ktorí žili vieru autenticky a mali osobný vzťah s Bohom. Tam som sa rozhodol, že chcem žiť rovnako a že sa chcem úplne zasvätiť Bohu. Boh postupne do môjho života vstupoval, no trvalo to niekoľko rokov.

Oslovil vás svätý František z Assisi. Čím?

Bolo to rok po mojom obrátení, knihu o ňom mi daroval Jaro. O mníšskom živote som mal pochmúrne predstavy a u Františka mi učarovala sloboda. Spoločenstvo bratov, ktoré založil, sa nedalo nazývať rehoľa, ale evanjelizačné hnutie. Veľmi dynamické, veľmi vášnivé, vo vášnivom vzťahu s Bohom. Bez vysokej teológie, založené na Božom slove, na evanjelizácii a na putovnom spôsobe života. František hovoril, že naším kláštorom je svet. Nedával žiadne návody na život, žiadne reguly, iba povedal, že jeho bratia majú jednoducho žiť evanjelium Pána Ježiša Krista. Hoci počas dejín získali františkáni mierne monastickú formu, stále je u nás prítomná sloboda, dynamika a evanjelizácia.

Čiže túto voľbu dnes neľutujete?

Nie, nie, nie (rozhodne). Páči sa mi, že u františkánov to nie sú len nariadenia predstaveného, ale riadime sa odkazom svätého Františka. Keď zomieral, bratia sa ho pýtali, čo majú napísať do reguly, čo treba robiť a ako žiť. Povedal, že robil to, čo od neho chcel Duch Svätý a oni majú robiť rovnako. Dal im priestor slobody.

 

EXORCIZMY PREŽÍVAME AKO MODLITBU CHVÁL

Druhý životný medzník prišiel v roku 2004, keď ste sa stretli s diablom. Ako si na to spomínate?

Bol to najprv veľmi živý a dynamický sen, ktorý ma veľmi vystrašil. Figuroval v ňom diabol. O nejaký čas ma pozval môj profesor, aby som robil modlitebníka pri exorcizme, čo bol pre mňa skutočne silný, intenzívny zážitok a stretnutie so Zlým. Vtedy som sa prestal báť Zlého. Hovorím, že tá skúsenosť mi vyoperovala strach.

Exorcizmus je v predstave ľudí predovšetkým o strachu.

Diabol je zlodej radosti, ak upadnem do nejakého hriechu, strácam radosť. Ak vstupuje diabol do života človeka s nejakou zviazanosťou a slabosťou, tiež mu kradne radosť. A naopak, radosť je Božím znakom, znakom Ducha Svätého.

Ja som exorcizmy prežíval veľmi radostne, boli to pre mňa modlitby chvál, nikdy sme to nedramatizovali a nesústredili sa na Zlého, ktorý tam bol prítomný. Vždy to bola oslava Ježiša, ktorý je stredom všetkého. Verili sme, že človeka oslobodí a prinesie mu novú radosť a slobodu zo života. Možno preto nebol priestor na strach, ale bola tu istota, že Ježiš je prvý, kto má záujem oslobodiť ľudí.

Prečo sa podľa vás ľudia boja stretnutia s diablom?

Strach pochádza z toho, že diabol môže ublížiť alebo sa pomstiť. Niekedy to aj urobí. Ak niekoho porazíte v zápase, tak si nad vami v rámci pohŕdania odpľuje. V skutočnosti však reálne nemôže urobiť nič. Koľkokrát sa mi stalo, že mi počas exorcizmu povedal: „Počkaj, čo ti prídem urobiť v noci.“ A stále nič. Aj som mu povedal, že len sľubuje a sľubuje. A veľmi sa ho to dotklo, že mu neverím. Nikdy som nemal problém so spánkom, ľahnem a do troch sekúnd spím (smiech).

Začali ste „veriť“, že diabol existuje, až po exorcizmoch?

Vždy som veril, že existuje. No zrazu som sa s ním stretol reálne, ako s bytosťou, ktorá vstupuje do tohto sveta a je počuteľná, viditeľná a dotknuteľná.

Nebol to však diabol, ktorý ma fascinoval, ale Božia moc, ktorú som zažil. Niekedy sme robili exorcizmy alebo modlitby za oslobodenie v kaplnke pred Eucharistiou. Fascinovalo ma, že ten človek, ktorý bol mimo vedomia a ktorého telo si používal diabol, si kľakol pred Eucharistiou a po hebrejsky sa predstavil Ježišovi. Vzdal mu úctu.

Keď som videl, ako sa diabol správa voči Ježišovi v Eucharistii, zmenilo to môj spôsob prežívania svätej omše. Vôbec teda neriešime diabla. Vždy učím mojich pomocníkov, aby ho ignorovali, nepočúvali, čo povie, lebo on toho narozpráva veľa a nasľubuje ešte viac.

Čo ste sa ešte počas exorcizmov naučili?

Nenechať si ukradnúť radosť. Modlitbám som venoval celé dni, bolo to množstvo rozhovorov a cítil som veľkú únavu napriek tomu, že sme zažívali víťazstvo Boha. Stretávanie so Zlým ma poznačilo rúškom smútku a únavy, býval som vážny a smutný.

Urobili sme zásadnú vec - exorcizmy sme zmenili na modlitby chvál. Odvtedy je to ovzdušie radosti, víťazstva a lásky. A najmä citlivosti voči tomu človeku, aby sa cítil prijatý.

 

DIABOL CHCE OKLAMAŤ ČLOVEKA, ŽE NEMÔŽE DÔVEROVAŤ BOHU

Veria ľudia na Slovensku, že diabol existuje?

Ťažko povedať, nemáme o tom žiadnu štúdiu ani anketu.

Ale stretávate sa predsa s mnohými ľuďmi.

Veriaci nepovažujú diabla za vymyslený svet. Skôr majú odstup. Nerozumejú tomu, rešpektujú to, no nechcú o tom nič počuť. Ľudia, ktorých nazývam kultúrni kresťania, teda tí, čo boli pokrstení a majú nejaké povedomie, sa z toho vysmievajú. Neberiem to však vážne, pretože naším cieľom nie je dokázať ľuďom, že diabol existuje.

Ste duchovným lekárom, a teda viete, že diabol používa na oklamanie ľudí rozličné finty. Ktoré najčastejšie?

 

Zvyšok článku je prístupný pre predplatiteľov. Len vďaka nim môžeme pripravovať hodnotné rozhovory a cestovať za ľuďmi. Mesačne pripravíme okolo 130 článkov, vaša podpora nám to umožní i naďalej;)

Dozviete sa tiež:
- prečo sa ako prvá pokazí pri kontakte s diablom rodina?
- aké zranenia vznikajú a sú vstupnou bránou pre Zlého?
- aké sú tri konkrétny kroky na uzdravenie zo zranení?

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (9)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
8
|
-
1
01.01.2016 10:58
Alana
Super rozhovor. Príťažlivý mladý človek, je fajn, že predstavujete aj menej známe osobnosti, nielen tie najpopulárnejšie "celebrity", o ktorých človek číta prakticky všade ...
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
01.01.2016 16:20
Adriana
Presne viem o čom ten článok je, prežila som to isté,až na exorcizmus....
REAGOVAŤ
+
3
|
-
1
01.01.2016 22:16
Marek
Vážená Adriano, byla by jste ochotná se o váš příběh podělit? Pokud by jste chtěla svou zkušenost předat, napište mi prosím na email m.venuta@seznam.cz Děkuji a jsem s pozdravem Bůh Vám žehnej!
+
12
|
-
0
01.01.2016 19:25
Mia
Vďaka za tento článok a za všetkých takýchto kňazov, ktorí sa modlia položením rúk...Zažila som pokus Zlého o rozbitie našej rodiny, stalo sa to potom, ako ma známa zavliekla na nejaké čudné spoločenstvo, dnes s odstupom viem, že okultisti. Začala som mať fyzické a psychické problémy, uzdravovanie začalo až na charizmatickej konferencii na Skalke, kde sa kňaz nado mnou modlil...manžel sa takto uzdravil zo závislosti...som veľmi vďačná za tieto zázraky, ktoré nám zmenili život. Vďaka Ti, trojjediný Bože
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
08.01.2016 00:21
marek
hodně lidí ovládá dábel ... škoda ,že se tady musí za radu platit, snad by se Bůh postaral i o tu trochu nafty.
REAGOVAŤ
+
2
|
-
1
13.01.2016 13:00
Jaro
Marek, ďakujeme, naša reč... robiť z tohto obchod je nevkusné. Prosím administrátora, aby sa zamyslel nad tým, čo tu kritizujeme. Ozaj, ten kňaz, ktorý poskytol rozhovor, vie o tom, že sa s jeho rozhovorom takto obchoduje??? Naozaj si myslím, že by sa Boh postaral a aj ja by som prispel, ale dobrovoľne, nie takýmto spôsobom. Myslím, že článok,kde kňaz dáva veľmi vážne ponaučenia by mal byť prístupný, pretože zadarmo ste ho dostali a zadarmo by ste ho aj mali dávať ďalej, nám čitateľom. Iné články nech sú spoplatnené. jaro
+
1
|
-
2
13.01.2016 13:35
Jozo
Jaro, triafaš mimo. Minule som čítal v Katolíckych novinách hodnotný článok a musel som si ich kúpiť. Hanba im, že to nerozdávajú zadarmo, veď by sme im všetci s láskou prispeli! (Myslím, že do mesiaca by skrachovali a najmä na Slovensku!)
+
1
|
-
0
13.01.2016 18:05
Pete
Ja tiez nie som predplatitelom. Tiez ma zaujal tento clanok no nemohol som ho docitat lebo je spoplatneny. Ale reagujem skor na vas vydieracov. Chcem citat dalej tak si to zaplatim a bodka! Ten redaktor zrejme musel sa tomu knazovy ohlasit (asi telefonicky) potom sa nejako k nemu dopravit (mobilita je tiez vo svete super zdanena) aj ten tablet/comp nieco stoji. Ludia sa zobudte. Poviem vam jednu prihodu, cca pred 15 rokmi som zil v Holandsku, ked som chodil na sv. omsu tak mali tam pravidlo ze kazdy musel dat 0,50 €. Bolo to vtedy v prepocte cca 19 kotun a pripadalo mi to veelmi vela (doma sa hadzalo 2 az 5 sk). Vtedy ma tam poriadne zahanbyl jedenneveriaci holandan. Vysvetlil mi ze tu malu komunitu katolikov je to velmi dolezite aby sa vobec mohla sv. omsa konat. A pritom ze ked idem do krcmi na pivo tak kupujem si alkohol tu pliagu ludstva a este necham aj tringelt. Na tolko zbytocnosti clovek mina a ze 0,5€ je vela! Hanbil som sa. Mozte sa aj vy, a skuste podnikat!
+
0
|
-
0
28.01.2016 22:43
Juraj
Je to tragikomické, keď sa furt ľudia sťažujú, že musia platiť – v tomto prípade za sprístupnenie kvalitných informácii. A koľkí z nich si kupujú inú tlač, alkohol, cigarety, platia za televíziu... ! To im nie je ľúto? Tým priekupníkom dajú zarobiť, a redaktori tohto magazínu majú žiť zo vzduchu? Rád si priplatím za kvalitné mäso, mlieko a chlieb pre moje telo. O čo radšej si priplatím za kvalitný chlieb pre moju dušu? Vďaka Jozo, Pete za komentár, a hlavne ďakujem redakcii a tiež pátrovi Jablonskému za článok! Zasiahol ma. Má to zmysel!
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.