logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

(PO)VOLANÍ (1): Misionárky za mrežami, ktoré sú nonstop na kolenách

Publikované: 23.02.2015 o 11:01Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 8.5 minúty
Mreže. Celý život za nimi. Stratený čas. Smutné tváre. S takýmito predsudkami sa na klauzúrne sestry, zamknuté za mrežami, pozerajú mnohí. Priznávame, aj my sme čiastočne nainfikovaní, cestovali do Nitry pod Zoborom, kde majú svoj kláštor ružové sestry. Celým menom: Služobnice Ducha Svätého večnej poklony. Ich ružový habit je symbolom Ducha Svätého a radosti. A my sme sa veľmi skoro po príchode presvedčili, že je tam, za mrežami, veľmi veselo a radostne úprimne. Počas našej návštevy sa až veľmi často ozýval smiech.

Ujíma sa nás sestra Stella Mária (Mária je druhé meno každej sestry). Kladiem netaktnú otázku. "Považujú vás za smutné, utrápené, uväznené. Viete nám povedať nejaký dobrý vtip?" Sestra sa usmeje, na predsudky sú sestry zvyknuté: "Tí, čo nás spoznajú, ich veľmi rýchlo stratia." Nad vtipom rozmýšľa počas naše celej návštevy, hovorí, že si vtipy veľmi nepamätá, no medzi sestrami si ich rozprávajú. Neskôr nám jeden aktuálny (zimný) prezradí:  Nemecký inštitút skúma cesty na Slovensku a v Nemecku. Po analýze príde k výsledku, že cesty na Slovensku sú "na jedničku". No niekedy je možné použiť aj dvojku. Všetci sa srdečne smejeme.

Sestra Stella Mária je v reholi od roku 1992. Spočítať si to máme sami, matematiku už dávno nepoužívala, vysvetľuje. "Odmalička som hlboko prežívala dar Eucharistie. Nechápala som prečo, veľmi silno ma priťahovala. Kedykoľvek a kdekoľvek, nevedeli ma dostať z kostola. Najprv som vstúpila do činnej rehole, pretože vtedy iná možnosť nebola.“ Až spovedník, ktorý bol verbista (obe rehole majú rovnakého zakladateľa), ju nasmeroval a ona bola očarená, že niečo takéto existuje.

Ďalšia podpichovačná otázka: Nemali ste problém s ružovou farbou? Niektoré ženy ju nemajú radi. "Nebrala som to na veľkú váhu. Ružová je u nás symbolom Ducha Svätého a radosti služby k Eucharistii." Ružové sestry majú nonstop poklonu pred Eucharistiou, no v nitrianskom kláštore (vo svete je ich iba 22) to nie je možné fyzicky. "V kláštore sú štyri sestry: jedna postulantka, jedna juniorka a dve sestry s večnými sľubmi. Poklonu tak mávajú tri krát do týždňa v noci: z utorka na stredu, zo štvrtka na piatok a zo soboty na nedeľu. Do polnoci nám pomáha jedna pani, po polnoci sa striedame."

Dlhšiu adoráciu (7 dní nonstop) mali pred referendom za rodinu, kedy im vypomáhali nitrianske farnosti. Pýtame sa, čo si myslí sestra o výsledku. "Je to veľmi bolestné, kam národ dospel. Vnímam to tak, že keď človek nežije intenzívny vzťah s Bohom, je zaslepený. Nevidí, čo je skutočne dôležité. Nemyslím si, že by ľudia boli proti rodine, je to jednoducho ľahostajnosť..."

Na referende boli tiež, opustiť kláštor môžu kvôli občianskym povinnostiam alebo keď treba za lekárom. "Do väčších kláštorov chodí raz za dva týždne lekár, u nás to nie je potrebné." Chodíte von inkognito?  Sestra sa usmeje. "Inkognito v habite. Máme šedý habit, bolo by to divoké ísť v ružovom. Takto je to nenápadnejšie," vysvetľuje.

 

PRVORADÁ JE ADORÁCIA, POTOM VŠETKO OSTATNÉ

Koľko sestier by bolo treba na neustálu adoráciu? "Asi 16, minimálne." Nad návrhom fotografa Lukáša, vytvoriť osemhodinové smeny - rannú, poobednú a nočnú, sa sestra pousmeje. "Sme radi, že stíhame domáce práce - ožehliť, variť, v kuchyni či v záhrade. Náš program je otočený naopak ako u ľudí vonku. Pre nás je adorácia neoddeliteľnou súčasťou, je základom a je prvoradá. Až potom nasledujú práce, čo sa stihne, stihne sa."

Samozrejme nás zaujímajú aj praktické veci okolo kuchyne. "Varí jedna sestra, niekde to funguje aj tak, že sa sestry striedajú po pol roku, aby si vyskúšali všetky oblasti práce." A ako riešia nákupy, keď ich od sveta delí mreža? "Kedysi nám pomáhali bratia verbisti alebo laici, odkedy istý hypermarket ponúka dovoz domov, veľmi často to využívame," hovorí nadšene sestra Stella Mária. Veríme, že manažment známeho hypermarketu s dovozom bude tento článok čítať.

Záujemkyne o ich štýl života musia mať dobrý zdravotný stav (aby zvládali nočné poklony), život viery, mať ochotu zasvätiť svoj život Pánovi a ochotu žiť v klauzúre.  Na internete je kontakt, mailová adresa, či telefón, stačí sa ozvať. Ak má niekto vážny záujem, nasleduje ročná kandidatúra. Ak je záujemkyňa zblízka, chodí ku nám raz mesačne na jeden deň (stále je za mrežou), ak zďaleka, je možnosť písať si listy alebo vymieňať e-maily. Neskôr, keď už je na prahu vstupu do rehole, môže s nami stráviť dievča alebo žena 1-3 mesiace priamo v kláštore. Po vstupe do klauzúry nasledujú dva roky postulátu, dva roky noviciátu a potom päť rokov dočasných sľubov, obnovovaných každý rok, potom nasledujú večné sľuby.

"Mnohí si myslia, že sestry sú tu uväznené, nič nemôžu robiť, len sa modliť, no náš život taký nie je. Veď to vidíte aj na našich fotkách." Počas rozhovoru nám sestra ukazuje fotografie na notebooku, ktorý sklopený dostala za mreže na našu stranu, myš ovláda z tej svojej. Na fotkách sú koledníci (kňazi nitrianskych farností), s ktorými je vždy veselo, ako dodáva. Alebo Mikuláš, ktorý sa za mreže tiež nedostane. Výnimku majú len kňazi, ktorí prídu slúžiť bohoslužbu alebo majú prednášku. Snažia sa aj takto vzdelávať a prednášky majú pravidelné.

Ich zakladateľ Arnold Janssen (tiež zakladateľ rehole verbistov a misijných sestier Služobníc Ducha Svätého) mal vo veľkej úcte svätých, celý november majú sestry vystavené rôzne relikvie: napríklad Faustínu, Jána Pavla II., Zdenku, ich zakladateľa, či blahoslavenú Matku Máriu Virgo... V prvý novembrový deň si môže jedného svätca zobrať sestra aj na izbu.

 

UČÍME SA TEŠIŤ AKO MALÉ DIEŤA

Stella Mária sa vracia k myšlienkam o mrežiach. "Mnohí vnímajú mreže odstrašujúco, hrozne. Je to pre nich asi niečo tajomné, keďže sa dnu nedostanú a to tajomné človeka priťahuje, provokuje. Ľuďom hovorím: My nie sme za mrežami, vy ste za mrežami. Ja, keby som chcela, môžem ísť na druhú stranu, vy nie."

Čomu sa naučila sestra v kláštore? "Radosti, ktorá je vnútorná. Človek sa tu teší úžasu dieťaťa, prežíva radosť z maličkostí, napríklad vtáčika na dvore. Máme z neho úprimnú a krásnu radosť  a to mnohým ľuďom v uponáhľanom svete chýba. Vnímame tu intenzívnejšie mnohé veci."

Život s Bohom je podľa sestry v kláštore omnoho intenzívnejší a hlbší. "Postupne sa ma tento kontakt s Bohom dotýka mimoriadnym spôsobom, inak sa pozerám na mnohé veci. Našou špecializáciou je uctievanie Najsvätejšej Trojice a sme takto vťahovaní do prúdu lásky. Denno-denné prežívanie týchto vecí náš vzťah prehlbuje."

Inak, zabudli sme predstaviť ešte jedného člena kláštora, psa Zardana. Sestra nám ukazuje fotografiu, na ktorej hrá na klavíri, s labkami na klávesoch. "Viete, ako sa to robí? Tuto vyššie, kde to nevidieť na fotke, držíme jeho obľúbenú loptičku, preto je v tejto polohe..." prezrádza tajný recept. V závere si chceme Zardana vyfotiť, dostáva sa do návštevnej miestnosti a zapózuje.

 

AK MÁTE NIEKOHO RADI, VŠETKO OSTATNÉ IDE BOKOM

Sú misionárkami, aj keď žijú celý život za mrežami. Každý rok dostávajú misijné určenie ako ich spolusestry či spolubratia vo svete, modlia sa však v skrytosti kláštora. "Nás bolo päť, čiže sme si rozdelili kontinenty." Sestra Stella dostala Austráliu a Oceániu. Lístky s kontinentom si našli v jasličkách na Zjavenie Pána. "Za túto krajinu sa potom celý rok modlím."

Snaží sa viac spoznať svoju misiu?" Keď sa dá, snažím. Napríklad teraz tu bola jedna sestra z Austrálie, rozprávala nám o svojich zážitkoch. Keď sa vrátia bratia verbisti domov na dovolenku, zastavia sa tiež s prednáškami z celého sveta." Snažíte sa tiež kontaktovať miestnych obyvateľov svojej misie?  Zamyslí sa. "Náš apoštolát je, že kontaktujeme toho Hore."

"Mnohí sa ma pýtajú, či nie som pri adorácii roztržitá, či nemám problém sústrediť sa. Odpovedám: Nemám, lebo ak stretnete niekoho, koho máte radi, všetko ostatné ide bokom. Venujem sa len jemu. Keď vidím Krista prítomného v Eucharistii, všetko ide do úzadia, sme jednoducho spolu a rozprávam mu o tom, čím žijem." Ak niekto prosí o modlitby, sestra Stella Mária ich prednesie, modlí sa tiež za misionárov, aby prešla naša duchovná pomoc cez múry kláštora.

"Pre mňa to nie je nikdy dlho! Ja mám v noci službu dve hodiny a prejde to rýchlo. Je to krátko," vysvetľuje. Na otázku, či si môže nadrobiť, hovorí: "Máme hodinu voľného času, dá sa ísť na poklonu vtedy, v nedeľu a cez sviatky aj častejšie." Denne strávia sestry 7-8 hodín pred oltárom.  Začínajú ráno o 5.15 rannými chválami, nasleduje meditácia, sv. omša a modlitba breviára (tercia) potom sú na rade raňajky a denná práca. O 11.30 sa sestry stretnú na modlitbe posvätného čítania a sexty. O 15.00 sa modlia korunku k Božiemu Milosrdenstvu a nónu. Vešpery začínajú o 18.00. Po večeri majú sestry rekreáciu (hodinku na spoločný oddych a zábavu). Deň uzatvárajú o 19.45 kompletóriom. Deň však tvoria aj ďalšie činnosti.

OBJAŤ SA DÁ AJ CEZ MREŽE

Čo Vám najviac chýba zo sveta? Stella Mária sa zamyslí. "Asi nič... práve včera bol žalm Pán je môj pastier, nič mi nechýba... Nechýba mi nič z toho, čo som mala vonku a mám všetko, čo mi vonku chýbalo. Môžem len neustále ďakovať za úžasnú milosť povolania." Rodina ich môže navštíviť 3x do roka.  "Objatie vám nechýba?," pýtame sa. "Dá sa objať aj cez mreže!" hovorí pohotovo sestra, "môj brat prišiel aj na to, kde sa dá prestrčiť hlava." "To preto sú tie mreže také poohýbané," pridáva sa do diskusie fotograf Lukáš. Stella Mária dodáva: "Je to o zvyku. Náš kontakt je cez modlitbu, modlíme sa za nich a sme si možno takto ešte bližšie..."

Na záver opúšťame návštevnú miestnosť a odchádzame do kostola. Jeho stredom znova mreža. Zaujímavý pocit, ale o to viac podčiarkuje to, o čom sme sa rozprávali. Sú výhradne zasvätené Bohu. Adorácia Krista je najdôležitejšia, ostatné veci počkajú. V nitrianskom kláštore sa ešte neadoruje nonstop, no sestry veria, že Boh pošle povolania, a naplnia aj túto svoju charizmu. Stíšime sa aj my a snažíme sa načerpať. Aby sme sa vrátili viac vnímaví. Možno aj na tie sýkorky, ktoré uzimené hľadajú vo svete omrvinky. A mali z nich radosť. Rovnako ako z ich Stvoriteľa. 

 

WEBSTRÁNKA RUŽOVÝCH SESTIER

Autor: Martin Ližičiar
Fotografie: Lukáš Ronec, http://foto.ronec.sk/ 
© Copyright cesta+ (2015)

...

 

Seriál (PO)VOLANÍ vznikol vďaka mediálnemu grantu Konferencie biskupov Slovenska.

...

FOTOGRAFIE Z KLAZÚRY Z FOTOALBUMU SESTIER:

Fotografie: Archív sestier

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (7)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
5
|
-
0
23.02.2015 12:15
Paľo
:D Škoda, že som muž.
REAGOVAŤ
+
5
|
-
0
23.02.2015 12:33
Viki
dakujem za krasny clanok, z fotiek sestier naozaj vidiet radost, uprimnu radost v srdci od Pana...pozehnanie +
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
23.02.2015 14:28
bambulka
neda sa tam ist tak na 3 mesiace si oddychnut?:))
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
23.02.2015 14:56
Peter
Dakujeme, ze Vas mame ... :-)
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
24.02.2015 09:21
Marta
Vďaka za modlitby...
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
24.02.2015 21:36
?
Mt 25,41.46
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
28.07.2016 14:44
Luba
vďaka za modlidby za ktoré vás prosím
REAGOVAŤ
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.