logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Salezián Karol Maník: Žneme ovocie bratov, ktorí boli prenasledovaní a mučení

Publikované: 16.08.2015 o 21:11Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 10 minút
Keď sme ho požiadali o rozhovor, povedal, že už nie je provinciálom a máme sa obrátiť na toho aktuálneho. Keďže sme však chceli hodnotiť 90 rokov saleziánov na Slovensku a on bol ako provinciál 6 rokov súčasťou tejto histórie (2008-2014), nakoniec súhlasil. Prezradil nám, ako sa dostal k saleziánom, prečo to bol pre neho šok, keď prišla po prevrate sloboda a ktoré výzvy stoja pred slovenskými saleziánmi. Salezián a bývalý provinciál don Karol Maník (46).

Čím vás oslovil don Bosco a kedy?

Bolo to dávno. Počas môjho dospievania, keď som bol na strednej škole a bola ešte totalita, som zažil osobné obrátenie. Nepoznal som vtedy nikoho, ani saleziánov, neminištroval som, do kostola som chodil iba preto, lebo chodili aj rodičia. Po obrátení som začal chodievať v soboty na brigády ku kostolu. Vyhlásili, že bude brigáda, prihlásil som sa a spoznal som tak mladých ľudí. A tam to začalo.

Pozvali ma na prvé stretko, na výlet. Bolo to niečo nové a postupne som sa tomu otvoril. K don Boscovi a saleziánom ma pritiahlo to, že rovnako ako som ja našiel zmysel svojho života, on bol ten, kto pomáhal nájsť zmysel života mladým. To mi imponovalo, že im pomohol zorientovať sa vo svete.

Súčasťou vtedajšej doby boli tajné stretká. Ako si na ne spomínate?

Bolo to už na konci totality, roky 1986-1988. Skončil som strednú školu a išiel na vysokú. Mnohí porovnávajú, že vtedy to bolo takto a dnes je to inak. Neviem, či je to správne. Tajné stretká mali svoje čaro, možno práve preto, lebo boli tajné. Museli sme si dávať pozor, bol v tom kúsok dobrodružstva, nebezpečenstva a bolo to pre mladých lákavé.

Mne sa páčilo, že na takýchto stretkách boli iba ľudia, ktorí to mysleli s Pánom Bohom vážne. Prišli tam iba tí, ktorí mali záujem o duchovné veci, nebolo v tom nič iné. Riskovali. Stálo im to za tú cenu, že môžu byť prenasledovaní, vypočúvaní, no i tak prišli. Takže to už nebolo len dobrodružstvo, ale myslím, že to môžem takto nazvať, bola to viera. Viera živá, reálna.

Pán Boh nám dal zažiť spoločenstvo, ktoré bolo v niečom silnejšie, ako tie dnešné. Dnes sú zasa iné veľké možnosti - nemusíme sa ukrývať, nemusíme sa báť. Sú veľké technické a mediálne možnosti. Sú nové formy ako spoznávať Boha a ohlasovať ho.

Či je to lepšie alebo horšie? Nechcem to porovnávať, každé obdobie má svoj význam, svoju hodnotu a krásu, pozitíva i negatíva. Každé obdobie môže byť pre človeka výzvou.

 

DON BOSCO BOL GENIÁLNY ORGANIZÁTOR

Aké sú dnešné výzvy pre súčasných slovenských saleziánov?

Zdá sa mi, že dnešná doba nám prináša nové podnety na uvažovanie a prehodnocovanie.  Počas mojej krátkej skúsenosti, keď som mal možnosť spoznať realitu saleziánov na Slovensku, vnímam, že prichádza obdobie,  kedy budeme musieť trochu prehodnotiť čo robíme, ako to robíme a prečo to robíme. Je to výzva dovnútra. Musíme prosiť Ducha Svätého, aby nám ukázal svetlo.

Akým oblastiam sa saleziáni venujú dnes? Známi sú mladými.

Naším poslaním sú mladí ľudia a snaha vychovať z nich dobrých kresťanov a statočných občanov. Toto poslanie realizujeme v štyroch oblastiach: farnosť, mládežnícke stredisko, škola a diela pre mladých v ťažkostiach. Každá provincia by mala mať diela z každého typu. Na Slovensku vnímame, že farnosti máme, máme veľa mládežníckych stredísk, s tými sme v deväťdesiatich rokoch začínali, no máme málo škôl. Máme aj niekoľko diel pre mladých v ťažkostiach - venujeme sa napríklad Rómom.

Zdá sa mi teda, že najväčšou výzvou pre nás sú školy. Mohli by sme ísť viac do škôl. Možno ani nie v zmysle, že byť zriaďovateľmi, ale ponúkať duchovnú správu a saleziánsky preventívny výchovný systém. Otvoriť sa viac tomuto rozmeru. Práci s učiteľmi a žiakmi, duchovnému vedeniu.  Máme dve zastabilizované školy: v Žiline Stredná odborná škola sv. Jozefa Robotníka a v Bardejove Spojená rómska materská škola so základnou školou bl. Zefyrína. Po totalite sme nemali žiadne školy, ani skúsenosti s nimi. Myslím, že sme sa trošku báli.

Sú saleziáni aj mediálni?

Áno, byť v médiách je jedným z našich veľmi silných prostriedkov a je to v súlade s našou charizmou a poslaním. Netreba sa báť ísť do médií a byť všade tam, kde sú mladí. Šíriť dobro a ohlasovať Krista. Preto sa snažíme byť vždy nejakým spôsobom v médiách, hľadáme možnosti.

Ja som bol vždy za to, aby sme do médií išli, aby verejnosť vedela, čo robíme a aby sa aj takýmto spôsobom katechizovalo.

Ktorá saleziánska oblasť je vám najbližšia?

Páči sa mi, že don Bosco bol geniálny organizátor. Nikdy som nechápal, ako mohol všetko zvládnuť, toľké masy ľudí, toľké ťažkosti. Obdivujem na ňom, že sa nebál ísť do veľkých vecí, nikdy nestratil nadšenie a vnútorný zápal, iskru. Išiel naplno do všetkého a všetko robil na slávu Božiu.

 

SLOVENSKÍ SALEZIÁNI MAJÚ DOBRÉ MENO VĎAKA MISIONÁROM

Pred pár dňami ste začali ročnú oslavu 200. narodenín Don Bosca. Z jedného človeka sa dielo rozrástlo na tisíce. Ako to vnímate?

Je to pre mňa zázrak a dôkaz toho, že ide o Božie dielo. Mal som možnosť spoznať za 6 rokov saleziánsky svet i mimo Slovenska. Videl som saleziánov z celého sveta, z každej provincie, rôznych kultúr, pováh a národností. Vtedy som si uvedomil, aké veľké a pestré je saleziánske dielo a tiež to, že je pre mňa cťou byť súčasťou tohto Božieho diela. Ľudské dielo by toľko nevydržalo a nevyrástlo do takýchto rozmerov.

Ako vnímajú druhí slovenských saleziánov? Sú niečím typickí?

Slovenskí saleziáni majú dobré meno vďaka misionárom. V mnohých krajinách boli naši saleziáni ako misionári a poznali ich ako srdečných, veľmi obetavých a schopných ľudí.

Je pre nás tiež typické, že sme postkomunistická krajina, to je vo svete ojedinelé. Mnohí sa pýtajú, ako sme vôbec mohli fungovať počas totality. Je to obrovský dar, že sme to zvládli. Naša slovenská provincia patrí svojím počtom vzhľadom na také malé územie ku najväčším provinciám na svete. Ja si myslím, že je to ovocie odvahy a utrpenia našich spolubratov, ktorí boli počas komunizmu pre vieru väznení, prenasledovaní a mučení. My toto ovocie  dnes žneme. Iné zdôvodnenie som nenašiel, prečo je don Bosco a saleziánska charizma taká známa na Slovensku. Ostáva pred nami otázka, aké ovocie zanecháme po sebe my naším potomkom.

Ktoré boli najsilnejšie obdobia vášho šesťročného pôsobenia ako provinciál?      

Jeden z najsilnejších momentov bol príchod relikvií don Bosca, ktoré chodili po celom svete. Mal som možnosť ich sprevádzať po Slovensku 20 dní a videl som, aký je don Bosco známy a stále oslovujúci.

V každej časti Slovenska prichádzalo množstvo ľudí uctiť si jeho pamiatku,  jeho myšlienku a odkaz. Zhruba sme to narátali na stotisíc ľudí. Nemohli to byť len „naši“ ľudia, lebo toľko ich nemáme. Absolútne som nečakal takéto čísla.

Keď sme sa rozprávali s organizátormi, ktorí chodili s relikviou po celom svete, povedali nám:  "Stačí, aby tomu veril len jeden človek a don Bosco sa o všetko ostatné postará". A bola to pravda.  Pozvali sme médiá a čakali všeličo ako budú reagovať. No keď prišla relikvia a objavila sa na ukrajinsko-slovenských  hraniciach, akoby sa zastavil život. Odvtedy to išlo všetko veľmi hladko a ľahko. Don Bosco sa naozaj o všetko dokonale postaral. 

Osobne som vtedy vnímal svätosť don Bosca - ako sa prihovára a pôsobí aj dnes. Mnohí mi hovorili príbehy, čo všetko si u don Bosca vyprosili. Boli to veľmi osobné veci a boli veľmi silné.

A ďalšie okamihy spomedzi rokov 2008 - 2014?

Za tých 6 rokov sme opravili veľmi veľa domov, zrekonštruovali a postavili nové. Otvorili sme napríklad dom v Košiciach na jednom sídlisku, ale aj na Luníku IX. ako odpoveď na výzvu košického arcibiskupa. Zrekonštruovali sme dom noviciátu v Poprade, ktorý každý rok nepretržite od roku 1990 mal novicov. Začali sme pôsobiť aj na Katolíckej univerzite v Ružomberku na poli vzdelávania. Myslím, že môžem kľudne povedať, že diela sa zastabilizovali, niektoré sa opravili a niektoré sa postavili. Bola tu aj dobrá snaha ísť do médií. Vstúpili sme do TV LUX, ale po krátkom čase sme spoluprácu ukončili. Aj toto je súčasť toho obdobia a našej histórie.

Veľmi silná bola návšteva dnes už bývalého celosvetového predstaveného don Pascuala Cháveza, ktorý bol na Slovensku tri krát. Tiež sme rozšírili svoje misie. Patria k našej charizme, aj keď tým možno nie sme známi. Aj don Bosco chcel ísť na misie, ale mu to nedovolili, a tak si povedal:  „Ak nie ja, tak moji synovia pôjdu" a on sám si vždy zachoval veľkú citlivosť pre chudobných a opustených a zmysel pre evanjelizáciu. Pod našu správu patrí misijná prítomnosť v Azerbajdžane, kde v celej krajine je katolícka Cirkev zatiaľ prítomná iba cez saleziánov a Sestry Matky Terezy. Pod našu správu sme dostali dve komunity na Sibíri. Sme však aj v iných krajinách, ktoré nepatria pod našu provinciu.

 

JE TO BOŽIA MILOSŤ, ŽE SA NAŠA CHARIZMA TAK ZAKORENILA

Saleziáni prišli na Slovensko pred 90 rokmi. Ako to vtedy vyzeralo? Don Bosco ešte žil?

Už nie. Viacerí chlapci študovali v Taliansku, bolo niekoľko saleziánov Slovákov v zahraničí. Keď ich počet narástol, poprosili predstavených, či by sa nemohli vrátiť na Slovensko a založiť provinciu. Vtedajší hlavný predstavený don Filip Rinaldi súhlasil a prví saleziáni prišli do Šaštína na pozvanie trnavského arcibiskupa Pavla Jantauscha.

V kronikách sa hovorí, že sa čítal dokonca pastiersky list vo všetkých kostoloch, že prídu saleziáni a chceli by otvoriť saleziánsky dom v každej diecéze.

Áno, bola to vtedy iniciatíva biskupov, oni pozývali saleziánov. Prišli sme 8. septembra, na sviatok Panny Márie. Don Bosco ju vždy mal v úcte.

Ďalších 26 rokov, pokiaľ nezatvorili kláštory, bol neuveriteľný rozmach saleziánskeho diela na Slovensku. Začiatkom roku 1950 sme mali takmer 290 bratov.  Toto číslo sa už nikdy nezopakovalo. Obdivujem ich, ako to organizačne zvládli z pohľadu mojej 6-ročnej skúsenosti.  Bola vojna, no i tak stavali a budovali. Je to Božia milosť, že sa saleziánska charizma tak zakorenila, že počas komunizmu nezanikla. A to ešte mnohí išli na misie, slovenskí saleziáni misionári sú dodnes veľmi známi.

S príchodom do Šaštína sa spomína príbeh so štyrmi stoličkami, kedy k prvým saleziánom prišli na návštevu traja biskupi a dvaja preláti a oni mali iba štyri stoličky. Jeden prelát si musel sadnúť na kufor, saleziáni ostali stáť...

To ani poriadne neviem. Napíš, že nevedel (smiech).

Čomu vďačíte za taký rýchly rozmach rehole?

To, že naša rehoľa funguje dodnes, bolo aj vďaka tomu, že sme neprestali počas komunizmu pracovať, ako to bolo v iných krajinách. Mali sme mnoho jednotlivcov, ktorí sa nezľakli a pokračovali v činnosti. Preto pribúdali aj povolania, ich prísun neskončil.

Ja som tiež ročník, ktorý sa pripravoval počas totality. Prvé sľuby som však skladal po prevrate. V iných krajinách niektorí ušli, iní sa zaradili do života. U nás sa mnohí, aj keď sa zaradili do života, neprestali venovať mladým, mali stretká, pracovali s mladými a rehoľa rástla.

Vy ste sa tiež pripravovali na to, že budete slúžiť v tajnosti? Bol to pre vás šok, keď sa situácia zmenila?

Bol to pre mňa šok. Bola to moja prvá veľká kríza, pretože som skladal sľuby v januári 1990. Nevedel som, či je to vôbec to, čo chcem. Nechcel som byť verejne známy, byť na očiach, slúžiť  v kostole. Chcel som tajne popri zamestnaní pracovať s mládežou. Viesť stretká, robiť duchovné cvičenia, spovedať. Na toto som sa chystal, to som poznal. Vedel som, že vo svete to je inak, ale takto mi to doma vyhovovalo. Potom som si to musel s Pánom Bohom vyjasniť (smiech).

S takýmito túžbami ste to dosiahli ďaleko, ako provinciál... (smiech).

Reakciu sa dočítate v zamknutie časti rozhovoru. Ďakujeme, že nás podporujete sumou 1,50 EUR. Dočítate sa tiež, o tom, ako sa stal don Maník provinciálom na Ukrajine, či je na Slovensku ideálny počet saleziánov, alebo by ho bolo treba zmeniť. A ktorá rehoľa je na Slovensku najväčšia.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
INZERCIA
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
NEWSLETTER cesta+
Prihláste sa na odber :)
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.