logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Tebe, ktorá kričíš na naše dieťa... a si moja manželka

Publikované: 28.05.2016 o 01:26Autor: Tvoj manželhodiny Prečítate približne za 1.5 minúty
Reakcia manžela, ktorého manželka kričí na jeho syna Jakuba.

Ad: Tebe, ktorá kričíš na svoje deti

...

Som síce chlap, ale i ja som čítal článok o tebe, ktorá kričíš na svoje deti. Máme jedného syna, Jakuba, a aj ja poznám ten krik. Krik mojej manželky, teba, ktorá kričíš po našom synovi.

Nemám to rád, keď po ňom kričíš. Má tri roky a so strachom pozerá, čo od neho chceš, lebo on to tak nemyslel, nedomyslel, nechcel... Ja potom kričím na teba a prekrikujeme sa po celom byte. Veľmi by som chcel, aby tvoja výchova bola pokojnejšia a tvoj prístup láskavejší, lepší. Niekedy sa hnevám na to, že to nezvládaš. A kričím, že ja by som to zvládal lepšie. Omnoho lepšie.

No... začnem premýšľať: A vidím mnohé veci, ktoré tomu nahrávajú. Moja svokra ti bola pomôcť pred pár mesiacmi, lebo... inak sa vraj nedá. Posledné noci Kubo nespal a ty si nespala s ním. Mne si spánok dopriala, aby som mohol v pokoji pracovať, ešte si mi s kruhmi pod očami pripravila raňajky. A potom zasa celý deň s nervóznym Kubom.

Hej, snažím sa ti pomôcť, ale po dvoch hodinách vyzerám ako po prehratej tridsaťročnej vojne a som porazený. Dom je ako prvá línia, všade hračky, veci, neporiadok ako po zemetrasení. Povedzme si otvorenie, mať ho na krku celý deň, asi by som ho - samozrejme, nie naozaj - zabil!

Vždy, keď ťa budem počuť kričať, nech je to pre mňa signál, čo by sa dalo ešte urobiť, aby si kričať nemusela. Viac oddychu, času pre teba - nič špeciálne a veľkolepé to byť nemusí - možno len horúca vaňa s penou, do ktorej ti žiadny Kubo nebude liezť, alebo možnosť zdriemnuť si v nedeľu poobede. A ja ho zoberiem na vojnovú výpravu a budem sa snažiť túto vojnu vyhrať. :)

Obdivujem ťa, ako to zvládaš a ďakujem ti za to! Tvoj krik budem vnímať inak. A pokúsim sa, aby ho bolo menej a menej. Budem s Kubom viac a viac, preto prosím, daj mi nejaký ten rok, keby sa mi chcelo kričať.

Nepodpisujem sa, ale ty vieš, kto som. A vy ostatní chlapi, keď začujete kričať svoje manželky, vyhrňte si rukávy a hor sa do výchovy!

S láskou

Tvoj manžel

...

Každý deň vám prinášame hodnotné články, nezmeškajte ich na našom facebooku:)

...

Snímka: Flickr.com (CC licencia)

DISKUSIA (10)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
5
|
-
11
28.05.2016 16:11
Názor
Hodnotný postreh tej druhej,mužskej strany na vec. A potvrdzujú sa známe sociologické a psychologické fakty, že všeobecne žiaľ väčšina rodičov nemá poňatie o psychickom vývine detí a nerešpektuje ho. "Má tri roky a so strachom pozerá, čo od neho chceš, lebo on to tak nemyslel,..."- presne takéto situácie zažívam v okolí veľakrát-smutný ukážkový prípad, kedy mama nedostala prirodzenú schopnosť zanalyzovať situáciu a určiť si,do akej miery by ju mohlo dieťa pri nevyzretosti jeho mozgovej kôry-ktorá sa len začína vyvíjať- vlastne rozumieť. K trojročnému sa predsa automaticky správame inak ako k patnásťročnému, a použijeme aj iný, oveľa jednoduchší jazyk. Svoj dospelácky rozum nikto nemá od narodenia, ale je bežné, že dospelý zabudne na vlastný vývin.Odporučila by som kúpiť základy vývinovej psychológie a navrhnúť večer manželke spoločné čítanie. Pred dieťaťom nikdy nebojovať - to mu ubližuje, radšej odísť. Porozprávať sa v súkromí neskôr. Skúsiť ísť na manželku vľúdnosťou, nie výčitkami.
REAGOVAŤ
+
12
|
-
3
28.05.2016 19:38
Linda
Manzelka nepotrebuje spolocne citanie ale vedomie ze ju milujes a akceptujes a zboznujes aj vtedy ked nema dost sil a nervov na to aby dokazala rozmyslat ako sa v danej situacii co najdokonalejsie zachovat. A utvrdenie o tom ze to co robi robi dobre a spravne.
+
14
|
-
1
28.05.2016 20:11
Janka
Suhlasim s Lindou - mne keby niekto navrhol citanie vyvinovej psychologie, ked je najhorsie a s detmi siju vsetck certi, tak ho niekam poslem - pekne po slovensky. Zena potrebuje podporu, pochopenie a konkretnu pomoc. Otec ne ten, co ma s maminou drzat spolu, ona ma mat pocit, ze nie je na deti sama. Byt 24/7 stale trpezliva a vysmiata, to je heroicky vykon, kto dokaze byt stale usmiaty a pozitivny a nikdy nezakopne, tak toho by som chcela naozaj vidiet! Som presvedcena, ze neexistuje. Dnes je akurat den blbec, starsie dieta mi odmietalo spat na obed a robilo vsetko napriek, skusalo hranice, mladsie nespi, len mrnci cely den, nakoniec vecer uz vrieska unavou a uz neviem, ako ho uspat. Do toho ma priserne boli chrbat a hlava a o chvilu sa mi zacne obracat zaludok. A to som u rodicov a na deti sme traja a totalne zniceni...a toto sa opakuje takmer kazdy den. A v noci budem kazdu polhodinu vstavat a kolisat, podavat dudlik a kojit a rano o poatej sme hore a pistanie cely den.
+
17
|
-
1
28.05.2016 23:39
Majka
Unavené a od zúfalstva kričiace maminky potrebujú objať, povzbudiť a pomôcť a mať aspoň kratulinkú chvíľku denne na to, čo by im samým urobilo radosť - možno chvíľu počúvať chvály, kľaknúť na kolená a ďakovať, ísť sa prejsť do lesa - hoci len na 5 minút a ponoriť sa do krásy stvorenstva alebo 5-minútovka s kvetmi v záhrade..... a zase mám z čoho dávať, s radosťou varím pre svojich, pečiem, žehlím, obetujem sa až... kým večer unavená nezaspím. Vývinovú psychológiu pri 4 deťoch nie je možné študovať - aspoň nie v mojom prípade. Ak sa v určitej "predinfarktovej" chvíli zhlboka nadýchnem a poprosím Pána o jeho pohľad na celú situáciu, dokážem zachovať pokoj. Ale keďže som slabá, kričím a v poslednom čase často od zúfalstva a vyčerpania, ktoré moji drahí nechcú vidieť ...
+
1
|
-
1
13.06.2016 09:36
Dušan
Toto musel písať človek (podpísaný ako "Názor"), ktorý nemá deti... Alebo možno má jedno a ešte malé a ako rodičia to zatiaľ zvládajú bez zvýšeného hlasu (klobúk dole!). Podľa mňa 99% rodičov totiž veľmi dobre vie, či už inštinktívne alebo to má aj naštudované, že k dieťaťu sa nemôže správať ako k "malému dospelému"... My máme 3 deti (6, 4 a 2 roky). Keď sme mali jedno a malo tak do roka, bola situácia ideálna - prišiel som domov z práce, manželka ma vítala úsmevom a bozkom, všetko bolo upratané, bol navarené, išli sme na spoločnú prechádzku a užívali sme si to... Dnes je to úplne iné a hoci vnútorne svoju manželku obdivujem a stojím pri nej, niekedy sa na ňu "utrhnem" alebo som k nej kritický, keď kričí na deti, a potom si to vyčítam... Niekedy na ne kričím aj ja... Neverím, že niekto, kto má 2 a viac detí nepozná stavy, o ktorých sa tu píše... Klobúk dole pred každou mamou a manželkou, ktorá toto prežíva... A hlavne pred tou "mojou"...
+
6
|
-
0
29.05.2016 10:49
majdus
To akoby som citala najprv o sebe a teraz myslienky mojho manzela. sila....je nas naozaj viac podobnych...drzim palce, aby sa nam viac darilo zvladat nas hnev.....aby sme vzdy mali motivaciu!!! vdaka za vas, manzelov, ktori tak velmi pomahate a snazite sa pochopit, poradit, pomoct...a odpustte, ked aj tak to urobime zase zle....zajtra pride novy den. a to vravim ja, ktora dalsi novy den prehrava opat a opat...ale po dlhej dobe hovorim, pride novy den.... vdaka vam, manzelom za vase svedectvo.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
6
29.05.2016 10:50
Lenka
Mila maminka. Odhod nohavice, oblec suknu a miesto pisania psychologickych, emotivnych pribehov sa venuj detom.
REAGOVAŤ
+
16
|
-
2
29.05.2016 13:03
Mária
Jeden psychológ raz povedal:Voľakedy som nemal deti ale mal som 5 teórii o tom ako vychovávať deti. Teraz mám päť detí a nemám ani jednu teóriu ako ich vychovávať......No máme to ťažké. :-)
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
30.05.2016 14:26
Oli
A čo ak na svoje deti kričí otec? Napíše niektorá zo žien ?
REAGOVAŤ
+
7
|
-
0
30.05.2016 22:29
Mamka
Ja dakujem velmi pekne za tento prispevok, za toto pohladnie. Viem, ze ho nepisal moj manzel (hoci tiez mame synceka jakubka a hoci by som si priala, aby toto pohladenie bolo od neho), ale ... aj tak dakujem. Za nazor, za pochopenie, za podporu, ktora z toho dycha.
REAGOVAŤ