logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Manželia Marie Gabrielle a Emanuel Ménagerovci: Veľa ľudí si myslí, že žiadna hrozba neexistuje

Publikované: 08.09.2015 o 11:30Autor: Jana Vilmanis / Marianna Vraníkováhodiny Prečítate približne za 4.5 minúty
Konferencia Krása ženy tento rok privítala vzácnych hostí z Francúzska. Manželia Marie Gabrielle a Emanuel Ménagerovci prišli prednášať najmä o teológii tela. Roky sa venujú rodinnej problematike, pomáhajú manželom či snúbencom a ohlasujú posolstvo Cirkvi o rodine. Majú päť detí, z toho jedno adoptované. Popri svojom dvadsaťdeväťročnom manželstve už stihli mnoho aktivít, aj takých, ktoré vo Francúzsku rozhýbali milión ľudí.

Čo je vašou službou, povolaním?

Emanuel: Vždy sme mali zapálené srdce pre ohlasovanie viery a službu rodinám. Robili sme aj prípravu na sviatosť manželstva pre snúbencov, vytvorili sme školu rodiny, zúčastňovali sme sa rodinných pútí. Robíme aj manželské večery, kurzy pre manželov. Vlastne, robíme službu pre rodinu. Snažíme sa žiť pre svoju rodinu a vieru a tým aj slúžiť. Mali sme šťastie, že sme sa mohli zúčastniť veľkých akcií vo Francúzsku a vo svete. Tam sme svedčili o zázrakoch, ktoré Boh robí v našej rodine. Teraz sme boli pozvaní sem na Slovensko, pre mňa to bola krajina silne poznačená ateizmom. Ale urobila na nás veľký dojem, Slovensko je dnes krajinou prebudenia, kde majú ľudia veľkú autenticitu a posun vo viere.

Marie Gabrielle: Je veľmi zaujímavé, že vo svete, v ktorom sa chcú vymazať rozdiely medzi mužom a ženou, je skoro ako veľký zázrak, že na tomto mieste v Prešove je dvesto žien, ktoré chcú budovať vzťah s Bohom. Tieto ženy sú vo svete, ale nepochádzajú z neho. Svojou prítomnosťou na tejto konferencii svedčia o autentickosti. Je veľký dar a svedectvo, že tieto ženy sem prišli a museli o tom povedať aj svojim rodinám.

Koľkokrát ste už boli na Slovensku?

Marie Gabrielle: Emanuel tu bol prvýkrát v roku 1981. Druhýkrát sme tu boli v roku 2005, keď sme prechádzali z Krakova do Prahy. V každej cirkvi a v každom štáte sme videli rozdielnosť. Spravilo na nás veľký dojem, keď sme videli Slovákov prísť do Londýna na konferenciu s mnohými mladými kňazmi. To bol pre nás znak rodiacej sa cirkvi.

Emanuel: Náš kardinál Barbarin je veľmi citlivý na zmeny v týchto štátoch, vidí, že sa tu rodí živá cirkev.

Vidíte rozdiel v prežívaní viery Slovákov a Francúzov?

Marie Gabrielle: Asi veľmi nie. No zdá sa mi, že francúzsku cirkev spoločnosť viac udupáva. Na Slovensku je to ešte dobré, vaša cirkev zatiaľ nie je natoľko doráňaná. Ale dávajte si pozor. Vidím, že aj tu sa niečo deje. Skúste sa na to pripraviť lepšie ako my vo Francúzsku.

Čo to znamená? Ako sa máme pripraviť?

Marie Gabrielle: Buďte vernejší, ako sme boli my.

Emanuel: V slove vernosť je slovo viera. Treba zachovávať kultúru viery a vernosti.

Marie Gabrielle: Pápež pred časom o Francúzsku povedal, že je to neverná cirkev.

Veľa ľudí u nás je skôr tradične veriacich. Čo máme robiť, aby sme sa posunuli do aktívnejšieho prežívania viery a neostali len pri zvykoch a tradíciách?

Emanuel: Pred tridsiatimi rokmi to bolo takisto aj vo Francúzsku. Nezachovali sme sa tak, ako sme sa mali. Veľa mladých chodilo do kostola len tak, lebo museli. Treba mladých formovať a pracovať na ich viere. Aj u vás sa treba zamerať na to, aby sa mladí formovali. Lebo u nás sa po tých tridsiatich rokoch ukázalo, že to nebola pravá viera a ľudia prestávajú chodiť do kostola. Všade treba vnášať kresťanskú kultúru, hlavne do oblasti umenia, muziky...

Ale ako to robiť?

Marie Gabrielle: Vízia najmä v spoločenstvách (ako napríklad Marana Tha) je prorocká. Formujú kresťanov. To je základ, taký pevný kameň.

Je úžasné, že ste boli aktívni na obrovských akciách, kde sa obhajovala rodina. Ako prebiehali manifestácie za tradičnú rodinu? Prinieslo to výsledky?

Marie Gabrielle: Bolo to bláznivé obdobie. Hlavne pre tých ľudí, čo v tom boli najviac zaangažovaní. Emanuel ma podporoval v tom, aby som zastávala dôležité úlohy. Obidvaja sme v tom mali účasť. Pracovali sme cez deň aj v noci. Výsledkom je, že došlo k prebudeniu, mnohí si začali viac uvedomovať vážnosť situácie. Veľa ľudí sa zobudilo. Zistili sme, že môžeme niečo spraviť, môžeme do ulíc dostať milión ľudí. Odvtedy pribudli tisícky ľudí, ktorí sa angažujú v politike ako zástancovia tradičnej rodiny, dostali sa na vysoké posty. Mnohí sa angažujú vo firmách, aby zmenili mentalitu práce. Predtým sa to nedialo.

Lenže na Slovensku mnohí tvrdia, že v oblasti tradičnej rodiny a výchovy nám nič nehrozí, lebo len na západe sa kazí morálka a menia zákony. Preto mnohí ani neprišli hlasovať v referende, ktoré bolo vo februári. Čo treba robiť proti ľahostajnosti či nevedomosti ľudí v otázke tradičnej rodiny?

Emanuel: Treba o tom veľmi veľa rozprávať. Mnoho ľudí z našich manifestácií nebolo presvedčených o tejto pravde. Keď boli v uliciach a ľudia im kládli otázky, zrazu nevedeli, čo povedať. Boli presvedčení o pravde, ale nevedeli na všetko odpovedať. Preto je dôležité formovať sa, aby sme vedeli, čo máme hovoriť. Treba sa posúvať. Je to veľmi podstatné, je základ, aby sa ľudia formovali, vzdelávali.

Marie Gabrielle: Do škôl sa chystá sexuálna výchova. V knihách sú hrozné obrázky. Keď to vidím, chce sa mi plakať. Sú to obrázky holých malých detí. Určite to vedie k pedofílii. A to všetko vychádza z Európskej únie. Keď to vidím, chce sa mi kričať, je to nebezpečenstvo, ako keď vidíte požiar a kričíte: Pozor! Horí!

Emanuel: Veľa ľudí si myslí, že žiadna hrozba neexistuje. A dieťa zrazu príde domov a povie, že sa o tom v škole rozprávalo. Vtedy už bude neskoro.

Marie Gabrielle: Ľudia sa musia informovať. Keby videli tie obrázky, čo chystá Európska únia, hneď by niečo robili, povedali.

Emanuel: Vidím, že rokmi sa stráca obraz muža a ženy, lebo rodičia s deťmi o týchto témach často nediskutujú. V školách sa to preberá, ale doma akoby sa hanbili.

Marie Gabrielle: V materských školách sa predávajú takéto knižky – Lango a dvaja rodičia (rovnakého pohlavia; pozn. red.), Ocko nosí šaty... Doma sme v tomto čase mali ísť na svadbu a oslavu, ale nie sme tam, lebo sme tu. Obetujeme tie udalosti aj únavu, aby sme mohli ľuďom hovoriť o týchto veciach. Lebo vo Francúzsku a v Bruseli sa veľa ľudí snaží presadiť tú zvrátenú ideológiu, preto o tom musíme hovoriť vždy, keď sa naskytne príležitosť. Nemôžeme mať strach, to je prvotné, to je základ, ktorý musíme budovať.

V čase referenda i pred ním u nás úplne zlyhala komunikácia medzi ľuďmi, národ sa rozhádal. Poraďte, ako o tom hovoriť na úrovni a bez zbytočných emócií? Táto téma sa totiž určite ešte neuzavrela...

Marie Gabrielle: Treba nechať pôsobiť Ducha Svätého. Čím viac sa vzdelávame, tým viac máme chuť rozprávať o tom.

Emanuel: Treba to hovoriť tak, ako keď objavíme pravdu, ktorú treba rozvíjať. Ak niekto povie, že rodinu tvoria dve ženy alebo dvaja muži, máme mu povedať: Nie, rodina je muž a žena, a bodka. Edukáciou máme pozdvihnúť inteligenciu človeka a nie znižovať ju. O to sa máme snažiť, aj keď o tom hovoríme svojim deťom. Musíme hovoriť o spoločnom dobre. Vložiť do toho všetku energiu, aby sme vybudovali niečo dobré.

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
09.09.2015 15:03
edia
súhlasím sú to správne názory na tento svet a do budúcnosti,aby sa niečo konečne zmenilo a posunulo na správne miesto v našich životoch ,,,,
REAGOVAŤ
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.