logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

„Videl si ho? To musí byť kresťan!“

Publikované: 17.05.2017 o 12:23Autor: Alžbeta Ondrejkováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Osobne som tieto slová nikdy nepočula. Ale prečo? A ako vlastne má byť zjavné, že som kresťan?

Chodím pomedzi ľudí a pozerám sa do ich tvárí. Stretávam sa s mnohými národnosťami a etnickými skupinami. Pozerám sa im do očí a usmievam sa. Mnoho z nich nevie, ako sa má v tom momente tváriť. Vidím ich zmätené pohľady, zdvihnuté obočie, nesmelé úsmevy. Veď aký blázon sa len tak bez príčiny usmieva na cudzích ľudí? Ibaže ja viem, že mám vždy dôvod na radosť.

Kto má väčší dôvod radovať sa ako kresťan? Veď sme dostali prístup k nekonečnej milosti úplne zadarmo! My sme ospravodlivení len vďaka viere a viera je ďalší dar, ktorý sme dostali. V tomto svete, kde všetko niečo stojí, Boh ponúka všetko a zadarmo. V čom je háčik?

Kríž. Nechceme ho. Odhadzujeme ho, bránime sa mu, šomreme, vyčítame Bohu utrpenie. On je predsa všemohúci, nie? Prečo je teda nutné trpieť? Ak aj kríž prijímame, málokedy ho prijímame s láskou. To je ten bod, keď máme šancu odlíšiť sa – dať si na čelo nálepku „kresťan“. Svojím životom hovoriť svetu: „Ja som milované Božie dieťa, ktoré bolo vykúpené krvou Ježiša Krista.“

Máš pocit, že svoje vykúpenie si musíš „zarobiť“? Nie si sám. Mnohí kresťania napĺňajú život zarábaním si na svoje vykúpenie. Postia sa, veľa sa modlia, dávajú peniaze na charitu, pomáhajú druhým. Ak sa im zdá, že nerobia dosť dobrých skutkov, cítia sa previnilo, prípadne sa boja. Takpovediac sa rozhodli byť obetným baránkom. Lenže Baránok je len jeden a ten už zaplatil tú nekonečnú cenu za teba.

Ak si to ešte neprijal, teraz je čas. Ak si dokážeš uvedomiť aspoň zlomok tejto nekonečnej lásky, zmení to tvoj život okamžite. Začneš konať skutky lásky nie z povinnosti ani zo snahy zaslúžiť si nebo. Tvoj život bude jeden veľký obraz vďačnosti. Začneš žiť bláznivý život kresťana, ktorý dáva veľa proti rozumu tohto sveta a napriek tomu mu nič nechýba. Vlastne dostaneš oveľa viac, ako dáš. To je Božia logika. A ty si Boží.

Toto bláznovstvo však zahŕňa aj niečo iné – objať svoj kríž. Znamená to plne si uvedomiť, že miesto, na ktorom si, je miestom, kde ťa Boh pozýva svedčiť o ňom – o jeho láske. Nemusíš kričať na uliciach; tvoj život musí kričať, aj keď nič nehovoríš. Tvoj život musí kričať, že ty už nie si otrok, ale spoludedič Ježiša Krista a dedič Boha!

Už nepodliehaš tomuto svetu, lebo sám všemohúci Boh ťa drží za ruku a dláždi ti cestu, kamkoľvek ideš. Akékoľvek utrpenie prežívaš, on ťa predchádza. Nie je nič, čo by si musel zakúsiť sám. Nikdy neskúša nad naše sily, ale so skúškou dá aj silu vytrvať. A s tými, čo ho milujú, spolupracuje vo všetkom pre ich dobro, nie preto, aby ich zničil alebo ponížil.

Predstav si svoj kríž. Predstav si ľudí a situácie, ktoré ťa ničia. Možno je to tvoja práca, tvoj nadriadený, ktorý ti nedovolí vidieť tú hodnotu Božieho dieťaťa, možno je to tvoj manžel, manželka alebo deti, pre ktorých nie si dosť dobrý. A možno sú to ľudia, ktorí nie sú dosť dobrí pre teba. Ale sú nekonečne milovaní rovnako ako ty, avšak práve teba si Boh vyvolil, aby si sa naučil milovať až za hranicu ľudských síl.

„Podľa toho všetci spoznajú, že ste mojimi učeníkmi, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35).

Daj toľko lásky, koľko vládzeš. Ty nemôžeš nikoho zmeniť ani presvedčiť ho veriť v Boha, ale môžeš milovať. A táto láska voči niekomu, kto ti ubližuje, ktorá je bláznovstvom pre tento svet, tá bude svedectvom o Bohu, lebo Boh sám je láska. Takúto lásku si nemôže dať človek sám.

V každom človeku je ukrytá túžba po Bohu a my sme tí, ktorí ho môžu sprostredkovať mnohým. Ja som odmalička vedela, že Boh ma posiela ohlasovať. Povedal mi to veľakrát. Väčšinou úplne priamo. Prirodzene som však počítala so svojimi silami, schopnosťami a vedomosťami a tak som mala strach – ako, kedy, kde.

Až neskôr som sa odovzdala do jeho rúk so slovami: „Pane, som tu. Chcem svedčiť svojím životom. Ak ty chceš, aby som bola tvojimi ústami, pripravíš mi situácie a sám mi vložíš do úst slová.“ A Boh dokazuje, že je veľký, a skutočne pripravuje situácie a otvára srdcia tých, ktorí počúvajú. Byť súčasťou Božieho plánu je tá najkrajšia a najradostnejšia vec. S ním to ide všetko tak nejako ľahšie.

„Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (Flp 4, 4-7).

...

Snímka: pexels.com

DISKUSIA (10)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
17.05.2017 22:03
PHk
Obávam sa,že tento článok je určený zasväteným osobám,na ktoré až tak nedolieha realita súčasného života.Nie som si istý,či"kríž"prezentovaný ako symbol utrpenia a až následne spásy,je prekážkou pre radosť kresťana.Veď každá nedeľa (omša)je oslavou víťazstva Ježiša Krista nad najväčším nepriateľom života ľudí,smrťou.Skôr si myslím,že súčasný životný trend "ži a uži si",je príčinou nezmyselného životného zhonu dosiahnuť materiálne hodnoty ako tzv."vyvolení",ktoré sú predkladané médiami a reklamnými agentúrami.A toto je dôvod,prečo nenachádzajú čas pre cieľ,ktorý sa im zdá tak vzdialený a je založený len na viere v pravdy evanjelia,ako radostnej zvesti.Okrem Krista sa nikto nevrátil po smrti Predsa najmä starí ľudia znášajú utrpenie("kríž")bez veľkého reptania,ani nie tak s vierou,ako preto,že pri súčasnej úrovni geriatrickej starostlivosti,nič iné im nezostáva a zostávajú uväznení medzi 4 stenami vo svojej samote.Napriek tomu viera vo večný život je ich svetlom v tomto ich postavení.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
17.05.2017 23:23
valéria
Tento článok je úžasný..pri slovách radujte sa .. mi príde na um nebojte sa J. P. II. Jemu Boh dal i zobral všetko "uväznil" ho vo Vatikáne hoci miloval hory a slobodu, "zobral" zdravie, hlas a predsa sa stal svedkom Jeho lásky .On zobral kríž utrpenia, aby sa stal pre Neho nástrojom spásy. On svojim utrpením, trpezlivosťou ukázal hodnotu človeka, hodnotu toho, že aj utrpenie medi 4 stenami je spásou pre mnohých.. ved si len prečítajte časopis Rodiny Nepoškvrnenej koľko milostí dokážu vyprosiť ľudia, ktorí s láskou objímu kríž utrpenia, pre koľkých ľúdí sa ich utrpenie stalo spásou a koľko duší bolo zachránených. Akj ked sa to oveľa ľahšie píše ako prežíva .. aj Ty môžeš byť svetlom pre starých ľudí "uväznených " medzi 4 stenami ak o nich vieš neboj sa vykročiť.. neboj sa usmiať sa ...či len tak v tichosti drž niekoho za ruku a povedz mu som tu s Tebou .. tu v tvojo utrpení.. nie si sám..
+
0
|
-
0
18.05.2017 08:28
PHk
Asi nebol pochopený môj komentár, ktorým som vyslovil pochybnosť, či utrpenie je prekážkou radosti kresťana. Asi by rovnako znela moja reakcia na Vás, ak by som podľa Vás tvrdil, že obeta,sebadarovanie a láska je vezením. Som však rád, že konečne súčasťou článkov je aj diskusia, takže predsa má tento portál čitateľov.
+
0
|
-
0
21.05.2017 19:43
Lenka
Určite to nie je pre článok primárne určený zasväteným osobám. Ako píšete životný štýl "ži a uži si" vynecháva ten kríž, ľudia sa chcú vyhnúť utrpeniu. Žijeme v takej dobe, že ľudia spohodlneli a radšej si vyberajú svetskú radosť, ktorá však neprináša trvalý pokoj. Taký pokoj dáva Boh skrze Ducha Svätého, ktorý je pôvodcom radosti. Radosti, po ktorej naša duša túži. No a realita,ktorá na nás dolieha nie je nič strašné keď si uvedomujeme, že sme Božie deti(ako sa píše v článku). Lebo s tým vedomím, s tým pokojom a s tou radosťou dokážeme(my laici) s láskou prijímať kríž tejto našej reality a ohlasovať -slovom a životom- evanjelium.
+
3
|
-
0
18.05.2017 08:49
Mária
Nádherné, presne cítim, že k tomuto ma pozýva Boh, a tu je to napisané čierne na bielom. Veľmi ma to povzbudilo. Ďakujem. Túžim milovať, lebo som milovaná, ale.. je to niekedy tak ťažké. Vďaka za tento článok :)
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
18.05.2017 10:30
Valéria
Utrpenie nie je prekážkou radosti, ked mu dáme zmysel a ciel, ale sme ľudia naša prirodzenosť sa bráni bolesti, utpeniu, . Ak sa nedokážeme radovať z bežných každodenných vecí ktoré nám Boh dáva z úsmevu dieťaťa , rozkvitnutej lúky a nášho zdravia ako sa potom môžme radovať v utrpení ? Zabúdame, že naša radosť spočíva V Ježišovi Kristovi, ktorý nás vykúpil a spasil na dreve na kríži a kvoli nám sa stal " väznom " láskňy v Bohostánku.
+
0
|
-
0
18.05.2017 19:36
slava
A prečo musíme vlastne trpieť, keď už za nás trpel Kristus? A teda obetovať sa, postiť sa a modliť sa nasilu nie je podľa tohoto článku dobré, ale čo ak mi to nejde s láskou? Prečo tí, čo sa majú dobre, budú nakoniec na tom tak ako my? Prečo musíme trpieť za nich- A nehovorte mi, že aj Ježiš to robil - chcel, ale prečo musím ja, keď nechcem? teraz ma napadajú otázky, typické pre neveriacich, ale je to tak trochu pravda, že napríklad, ja som sa nepýtal na tento svet, prečo musím...? A nedávajte mi tu prosím BVás tie typické katolícke odpovede(dobre to poznám robéím to aj sama, ale teraz tu píšem nanajvýš úprimne, určite, keď si dáte ruku na srdce, poznáte to aj Vy, nechcem žiadne známe frázy). Je to podľa mňa nespravodlivé.....Napr sex -blablabla....pravda je taká, že mi najviac chtí pri ovulácii, nemôžem, lebo son stará, mám veľa detí a zdravotné probklémy. Píše sa o tom, ako nie je dobré skúšať, že v manželstve to bude fungovať - nie je prabvda- fyzicky sa KU MNE MUž VôBEC NEHJODí..
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
18.05.2017 21:26
Tomáš
Prečo musíme trpieť? Lebo žijeme a sme na tomto svete. A utrpenie na tento svet nepriniesol Pán, naopak On vytvoril raj. To ľudia sa svojou vlastnou slobodnou vôľou rozhodujú pre zlo. Takže odpoveď na Vašu otázku je, že trpíme kvôli Zlu iných ľudí aj našemu vlastnému. Pán to nechce, ale slobodnú vôľu nám nezoberie, aj keď si ňou škodíme. Samozrejme kniha Jób ukazuje aj utrpenie spôsobené bez vlastného zavinenia.
+
0
|
-
0
18.05.2017 22:40
Vlado zvaný aj Voloďa :-)
Vďačnosť za všetko a v každej situácii. Dokonca ďakovať Ti, Bože, za čas, kedy si ma povoláš, za miesto, kde si ma povoláš, aj za spôsobi, akým si ma povoláš. Je to Tvoje rozhodnutie, mňa to vôbec nemusí trápiť. Radujem sa a teším, lebo viem, že každý deň je to blizsie!
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
27.05.2017 17:00
PHk
Je prirodzené pre človeka sa tešiť zo smrti ? Iba ak pre niekoho je život "skutočné slzavé údolie", ale aj ten v posledných chvíľach života by predsa radšej zostal, lebo taká je ľudská prirodzenosť. Možno však nad ňou zvíťaziť takou "vierou, možno vymytím mozgu", ako to robia súčasní teroristi, ak za tým nie je finančné pozadie pre zostávajúcu rodinu. Je však možné "hrozbu smrti" vymeniť za radosť, že to druhému zachráni život a nie preto, že skôr príde do večnej radosti cez milosrdného Boha( neviem o tom, kto vlastní vstupenku do "neba" so zárukou ?). Príklad obety života: bl.sestra Zdenka.