logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

V dokumentárnom filme o Kuffovi má prsty aj autorka večerníčka PA a PI

Publikované: 07.02.2014 o 20:01Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 7.5 minúty
Vo štvrtok 13. februára má v kine Lumiére v Bratislave premiéru dokument "Všetky moje deti" o farárovi Marošovi Kuffovi a jeho misii v rómskej osade. Cesta+ hovorila s producentkou filmu Máriou Svatavou Kabošovou, ktorá je napríklad autorkou večerníčka PA a PI. Rozprávali sme sa o skúsenostiach s natáčaním, ale aj o rómskej problematike.

ČÍTAJTE AJ: Do kín prichádza dokumentárny film o farárovi Marošovi Kuffovi

Ako ste sa dostali k filmu?

V troch rokoch, bolo to v roku 1962, som prvýkrát utiekla rodičom pred kameru. Už vtedy som vedela, že "toto" chcem robiť. Predviedla som sa tak, že pán režisér Roháč "neplánovanú zmenu scenára" aj strihol do filmu Tri kocky ľadu.

V osemnástich rokoch som spoznala študenta FAMU - Ladislava Kaboša - môjho súčasného manžela. Môj otec, vysokoškolský profesor, ale nechcel podporovať "cirkusáka," chcel, aby som vyštudovala  univerzitu a mala riadny doktorát z histórie.  Po prvom ročníku som chcela prestúpiť na FAMU, vedúcemu katedry dramaturgie a scenáristky som doniesla svoje poviedky a on ma sklamal. Povedal, že ma už nemajú čo naučiť. Jediné, čo potrebujem: kúpiť si lep, namazať si stoličku, prilepiť sa na ňu a denne napísať 10 strán ako pán Dietl (smiech).

On rozpoznal ten dar, ktorý mi dal Pán Boh do života a základom filmového remesla ma naučil neskôr môj manžel. Filmové vzdelanie mi neskôr nechýbalo, ihneď po univerzite som nastúpila do STV a stala sa mamou vtedy najdlhšieho večerníkového seriálu, ktorý možno poznáte pod názvom PA a PI.

Od roku 1988 som začala režírovať vlastné filmy. Z tých najznámejších je to: Kto je Kristína Royová alebo O čom sme mlčali (prvýkrát otvorene o problematike interupcie). V roku 1989 začínal film slovami farára: Interrupcia je vražda... Bola to celkom odvaha.

Ako si spomínate na to, keď váš muž prišiel s myšlienkou natáčať v rómskej osade s Marošom Kuffom?

My sme išli za Mariánom spoločne a spolu sme s ním boli aj v osade. Keď som to uvideli, bolo jasné, o čom má byť film.

V dokumentárnom filme Všetky moje deti ste stáli za scenárom a produkciou. Čo všetko bolo vašou úlohou?

Všetko. Producent má na starosti to najdôležitejšie: zohnať peniaze na film. Financovať dnes dokument vo vlastnej produkcii nie je ľahké. Jednak sa už aj verejnoprávne televízie tvária, že dokumenty vlastne nepotrebujú (a už vôbec nie s farárom!) - o komerčných ani nehovoriac. Kinári nechcú dokumenty uvádzať a tak sa hľadá ťažko aj distribútor. Na veľký časozberný dokument potrebujete veľké prostriedky, preto musíte presvedčiť najmenej dve televízie a uspieť v rôznych fondoch. Našťastie na Slovensku už niekoľko rokov výborne funguje Audiovizuálny fond.

My sme boli prvá slovenská filmová spoločnosť, ktorej vývoj dokumentárneho filmu podporil program MEDIA a tiež v roku 2013 jediní, kto získal podporu EURIMAGES. Pre predstavu: na EURIMAGES potrebujete asi 200 strán dokumentácie v angličtine, predzostrihnutú časť materiálu, koproducentov najmenej v 2 krajinách EÚ a stále ste medzi 400 projektami, z ktorých vyberú 10... Preto budem rada, ak kresťania využijú túto možnosť a pôjdu sa pozrieť na film do kina. Je robený pre filmové plátno so zvukom 5.1 - a to, čo zažijú v kine, nikdy nemôže sprostredkovať televízna obrazovka alebo počítač.

Za sebou už máte videoprojekciu filmu pre novinárov. Aké boli ohlasy?

Prvýkrát sme predviedli film na filmovom plátne. Náročnému publiku, ktoré nedáva city veľmi najavo. Napriek tomu sa im pri niektorých scénach objavili v očiach slzy a v iných sa smiali - vo filme sú aj scény s láskavým humorom. Odmenili nás potleskom, čo nie je vôbec obvyklé. Súhlasili so mnou, že kto uvidí tento film v kine a má len kúsok srdca, z kina vyjde ako iný človek. Všetkých to veľmi zasiahlo, ešte na druhý deň mi kolegovia z RTVS volali, že ich to veľmi zasiahlo a ešte stále o ňom rozprávajú.

Najviac si vážim uznania od spravodajcov, ktorí sami v osadách nakrúcali - jedna redaktorka mi povedala, že po tomto filme zmenila názor: že už "ten problém" nebude vytesňovať ako niečo, čo sa jej netýka, čo má vyriešiť vláda alebo niekto iný, že sa už nepozerá na všetkých Rómov jednou optikou, ale chápe, že je tu šanca - a nádej. Mnohí si mysleli, že sme „len vbehli do osady a nakrútili niečo otrasne exotického“ – a zrazu na plátne uvideli niečo iné, čo nečakali...

Povedali ste, že Maroš Kuffa vytvára láskyplnú náruč pre všetkých. Ako ste ho vnímali priamo v osade- nie je unavený v tomto boji?

On hovorí úprimne: Keď robíš dobro, niekomu pomáhaš, tak zvyčajne máš z toho aspoň dobrý pocit. Ale keď robíš s Rómami, aj ten dobrý pocit ti zoberú! Je to samozrejme ťažké a vyčerpávajúce s nimi robiť – a my to aj vo filme vidíme, je tam naznačený aj vnútorný zápas Mariána. A práve tým je to ešte zaujímavejšie. Samozrejme ho to veľmi vyčerpáva a zažíva rôzne sklamania, ale nevzdáva to – a tým je pre nás všetkých veľkým príkladom.

A vidíme, že aj keď to ide pomaly, veľmi pomaly – ide to!

Film mal obsahovať omnoho viac materiálu, no museli ste ho skrátiť na 90 minút. Koľko materiálu ste mali k dispozícii?

Veľa. Desiatky hodín. Nedá sa to presne určiť, pretože dnes pracujeme v digitálnych technológiách, máme na diskoch uložené množstvo dát a tie čísla by nikomu nič konkrétne nepovedali. Sú to ale aj obrovské nervy pre producenta i režiséra.  Záznam už nie je na filme či kazete, ale na hardiskoch, ktoré síce stále zálohujete, ale nikdy neviete, kedy Vám ktorý disk povie, že nie je možné materiál „prečítať“. Vy ste podpísali zmluvy, že dodáte film alebo vrátite peniaze, ale do konca neviete, ako to dopadne...  to je dobrá motivácia k modlitbe!

Sú scény, ktoré museli ísť preč a máte ich pred očami?

Silné scény... keby som bola režisér, tak všetkých presvedčím, že ten film má mať 6 hodín – a nech si  diváci príbehy užijú! Určite veľa nádherných výpovedí zostalo na strihacom stole. Teraz robíme 10 minútovú „pozvánku do kina“  pre TV NOE, kde budú napríklad zábery z tzv. rómskych dní z Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach a výpovede farára, ktoré vo filme vôbec nie sú. Keď skončí distribúcia, chceme pripraviť DVD s bonusmi –  nekrátenými výpoveďami Mariána Kuffu. Aké to budú, o tom rozhodnú sami diváci – budeme chodiť na projekcie, ale aj diskutovať na webových stránkach projektu www.vsetkymojedeti.eu

Koho z hlavných protagonistov ste si najviac obľúbili?

Všetkých! Ja to neviem oddeliť. Keď s niekým nakrúcate dlhšiu dobu dokument, vždy vstúpi nejakým spôsobom do vášho srdca. Obdivovala som Editu, ktorá sa vzorne starala o všetkých 10 detí a mala v domčeku vždy poriadok. Stana, ktorý vie opraviť všetko – od auta až po televízor. Zdena, ktorý až dojemne ľúbi svoju chorú ženu...

Mladý saxofonista, na konci filmu, je prvým vysokoškolákom v osade. Vnímate na základe jeho príbehu, že sa dokážu veci meniť k lepšiemu?

Milan už študuje 4. ročník, spolu s bratom a piesňami o Bohu evanjelizujú aj Rómov v osadách na okolí. Do nášho filmu sa ich vystúpenie nedostalo, ale pánu farárovi Kuffovi, keď ich počul v rámci programu, ktorý pripravili Rómovia pre Žakovce (a diváci z neho fragmenty uvidia) sa zaligotali na tvári slzy. Myslím, že vtedy najviac pocítil radosť z toho, že to úsilie, ktoré vložil do osád, má naozaj zmysel. Milan vystupuje v našom dokumente len v niekoľkých záberoch, pretože jeho príbeh by si vyžadoval vlastný dokument.

Spomínate príklad podpory Rómov z Taiwanu. Ako to funguje?

O tom mi rozprával pán veľvyslanec Ján Bory, ktorý to pomáhal organizovať. Číňania prišli na to, že Rómovia majú vynikajúci hudobný sluch a sú priamo predurčení k tomu, aby hovorili perfektne čínsky,  bez akcentu. Čínština je vlastne „spievaný jazyk“ – jedna slabika môže mať veľa významov, závisí od toho, akým tónom ju „zaspievate“. Oni sa rozhodli podporovať štipendiom rodinu s talentovanými deťmi tak, aby ukončili strednú školu a napokon mohli ísť študovať do Taiwanu. Mňa ten prípad inšpiroval: Keby sme si „adoptovali na diaľku“ talentované rómske dieťa a vyžadovali „výsledky“, učebnice by v peci neskončili a pre tie deti by to bola šanca, ako sa dostať zo začarovaného kruhu osady.

Mimochodom už len jediná karta napísaná dieťaťu v osade má obrovskú silu. Oni sa Vám priznávajú, že počujú v škole len samé pohŕdanie, často aj hlášky typu: do pece s Vami všetkými, ste odpad , za nič nestojíte, iba na vás robíme a kvôli vám máme nižšiu životnú úroveň... A potom sa nemôžeme čudovať, že sú, akí sú: okradnú nás, oklamú, pretože my sami sme ich vopred zatratili. To najdôležitejšie, o čo sa Marián Kuffa snaží,  je „vrátiť im ľudskú dôstojnosť.  A tam by sa asi malo začať.  

Rómska otázka je citlivá, stretli ste sa aj s nenávistnými prejavmi v súvislosti s vašim filmom?

Určite. Ale nevenujeme im pozornosť.

Viete po natočení tohto filmu odpovedať, kde začať v rómskej problematike?

Predovšetkým nie je možné osady „šmahom zbúrať“ a Rómov niekde vysídliť. To sa nepodarilo ani komunistom a po 40 rokoch v ČR stále nevedia, ako osadníkov naučiť žiť na sídliskách. Začať sa musí s premenami vnútri osád. Predovšetkým by tam mali mať vodovod, spoločné sprchy, práčovňa, suché záchody – to, čo mali už starí Rimania alebo bežne aj tí najchudobnejší v 19. storočí. Mali by mať vlastné vzory. Pochopiť, prečo sú dnes dôležité iné hodnoty na prežitie.

Potom je potrebné vymyslieť, ako ich zamestnať – kadiaľ chodím, tam teraz kladiem otázku: Prečo sa elektronický odpad za drahé peniaze odváža do Ázie, tam demontuje a získané suroviny sa späť za drahé peniaze opäť nakupujú? Veď to by vedeli Rómovia robiť aj bez vzdelania, tak prečo vláda nepodporí okrom montáži aut aj „oficiálne demontovanie“? Potom sa vybláznia v hale a nebudú demontovať koľajnice a pod. Lenže jeden politik mi na to povedal: A viete aký biznis by ste tým niekomu narušili? A to mi príde ako najabsurdnejšia otázka. Na webových stránkach filmu vsetkymojedeti.eu sme otvorili sekciu Blog a Pomáhame. Verím, že tam napíšu aj diváci filmu svoje príspevky a námety.

Ako veriaceho človeka, napadlo vás už modliť sa za Rómov?

Samozrejme. Už v roku 2004 som sa stala krstnou rómskeho dievčatka. V roku 2003 som ako režisérka nakrútila pre ČT film Romani vodži- Cigánska duša. Bol to príbeh mladého Róma, ktorý vyštudoval v Rumunsku ako prvý pravoslávny kňaz a potom s Rómami opravili rozpadávajúci sa gotický chrám v Plzni. O Rómoch som nakrútila ešte ďalšie 3 krátke filmy.

Pravoslávni majú v rannom pravidle aj modlitbu za trpiacich a chudobných – a aktuálne tam dopĺňate vždy aj konkrétne veci. Teraz cítim, že je potrebné sa veľmi usilovne modliť za trpiacich kresťanov v Sýrii.

 

ZOZNAM PROJEKCIÍ FILMU NA SLOVENSKU

Snímky: Michael Kaboš

INZERCIA
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.