logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Žiješ zákonníctvo, alebo slobodu?

Publikované: 17.07.2017 o 12:59Autor: Martina Tesákováhodiny Prečítate približne za 6 minút
„Nechoď tam...! Mal by si...! Nejedz to...! Urob to, lebo...!“ Určite ste sa stretli s týmito rozkazovacími vetami vo svojom živote a to nie raz. A najlepšie na tom všetkom je, že práve tieto vety počujeme z úst starších – rodičov, starých rodičov či vekovo starších ľudí v našom okolí.

Ak som ja „atakovaná“ nejakou príkazovou vetou, často to vo mne spôsobí rozpačitosť až hnev. Prečo? Pretože sa niekedy pýtam samej seba, či sa to nedalo povedať trochu inak, respektíve či sa daná osoba musí naozaj starať do všetkého. A tu je kameň úrazu. Vekovo či duchovne starší ľudia si niekedy myslia, že sú tí najmúdrejší, a žijú si vo svojom svete – svete príkazov, zákazov, starania sa do života iných – miesto toho, aby boli šíriteľmi pokoja a dovolili nám robiť aj chyby.

Len si uvedomme, čo to s nami robí v našom vnútri, ak urobíme niečo, s čím naše okolie až tak nesúhlasí. Hneď sa spustí vlna kritiky, osočovania, manipulovania, ovládania či výčitiek. A už je oheň na streche. Spustí sa boj v našom vnútri a boj aj navonok – obyčajná vec, ktorá sa nemusí páčiť iným, zrazu spôsobí hádku, hnev na daného človeka; a z pokojného dňa sa stane problém, ktorý niekedy riešime tým, že radšej odídeme z domu na pár hodín, vyvetrať sa. Nájdu sa však aj takí, ktorí podľahnú tlaku starších a skúsenejších a poslúchnu ich rady „akože“ pre pokoj v rodine.

Jeden človek – dva rôzne postoje, pre ktoré sa rozhodujeme. Buď podľahneme tlaku zákona, alebo si vyberieme slobodu s rizikom, že možno nebudeme pochopení či pokojní.

Ako to skutočne máme? Keby som mala odpovedať za seba – niekedy je to u mňa 50/50. Často sa rozhodujem podľa situácie alebo podľa toho, čo to spôsobí danému človeku. Malo by to však takto byť? Aký postoj by som mala zaujať bez ohľadu na to, či moje rozhodnutie niekoho zraní, alebo nie? A potom je tu známa veta z úst duchovne starších, ktorú som počula veľmi veľakrát: „Boha treba viacej počúvať ako ľudí!“

Nemám čarovný prútik, aby som na dané otázky odpovedala, ale viem, čo mi pomohlo a pomáha. Všetci sme zodpovední za to, ako sa zachováme v danej situácii – či budeme mať v sebe Kristov pokoj, alebo hnev a vnútornú rozorvanosť. A toto všetko vyplýva zo živého vzťahu s Kristom. Nie takého naučeného – čo sa má a čo nie –, ale skutočného, kde sa vo všetkom spoľahneme na neho a nie na názor človeka.

Presne toto s nami Boh zamýšľal – aby sme boli úplne vydaní jemu a vo všetkom mu dôverovali. Ale všetko pokazil hriech... a už sa to len nabaľovalo. Čo teda žijeme – zákon, alebo slobodu?

Pre koho je daný zákon? Práve pre tých, ktorí potrebujú usmernenie, keďže nedali na prvé miesto Boha, ale svoje žiadostivosti. V Prvom liste Timotejovi 1, 9 je napísané: Zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec...“

A ako sa správa zákonník? Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: ,Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi‘“ (Mt 23, 2-7).

Už v Ježišových časoch boli ľudia, ktorí šírili okolo seba dôležitosť. Hovorili, poukazovali na veci iných, prikazovali či v niektorých momentoch boli pohoršení z postojov iných – ale to bolo všetko. Miesto toho, aby boli príkladom pre svoje okolie, vyvolávali iba rozbroje, hádky, znechutenia. Ježiš presne vedel, ako zmýšľajú a aký majú postoj. Veľmi ich nemusel, pretože vedel, že práve oni zastavujú Božiu moc, Božie požehnanie v životoch tých, ktorí hľadali niečo viac a nechceli sa uspokojiť s málom.

Keď som rozmýšľala nad tým, prečo boli takí zatvrdnutí, tvrdí vo svojich srdciach, jediné, čo mi napadlo, bolo, že počas svojho života sa nestretli so skutočnou láskou, s bezpodmienečným prijatím a vedomím, kým sú, pretože doba, v ktorej žili, si vyžadovala, aby prežili.

Niečo podobné sa deje aj v dnešnej dobe. Len si všimnime tých, ktorí nás neustále atakujú a naprávajú. Myslíte, že sú to ľudia, ktorí vedia a sú presvedčení o svojej hodnote, o bezpodmienečnom prijatí a láske? Skôr si myslím, že svojím konaním si niečo kompenzujú a chcú mať v moci či ovládať iných. Chcú vládnuť, ovládať, manipulovať miesto toho, aby boli príkladom lásky, prijatia, odpustenia.

Robiť všetko, aby ľudia videli, aby boli na očiach. A tým akože slúžia ľuďom.

Je to pasca, do ktorej môžeme kedykoľvek padnúť. Nie je to iba pre niektorých. Každý jeden sa môže stať takýmto „naprávačom“, ak si budeme myslieť o sebe viac, ako treba.

Ak odsunieme Boha na vedľajšiu koľaj, pretože práve máme dobré obdobie, keď sa nám nič nekazí, môže sa stať, že sa dáme na roveň Bohu – a miesto toho, aby sme boli šíriteľmi pokoja, sa z nás stanú egoisti, ktorým ide o vlastné dobro a nie dobro iných. Potom neskôr nás môže niekto iný atakovať Ježišovou otázkou: Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ (Mt 7, 3)

Cez brvno je ťažké vidieť, pretože nám znemožňuje výhľad. A to potom spôsobuje, že náš pohľad na iných je úplne iný, ako by v skutočnosti mal byť. Ježiš jasne hovorí o brvne v oku: „Najprv vyhoď brvno zo svojho oka!“ (Mt 7, 5) Nehovorí o tom, aby si brvno toleroval či snažil sa mať ho nejako pod kontrolou, ale hovorí jasne: skoncuj s ním – vyhoď ho!

Zákonníci v Ježišových časoch boli presne tí, ktorí cez svoje brvná nedokázali vidieť nič iné ako smeti v životoch iných. A robili ešte mnoho iných vecí. Ježiš poukazuje na ich „prácu“ v Matúšovom evanjeliu:

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami! Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť!

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti...“ (Mt 23, 13-29)

Ich činy a skutky mali dopad na iných. Tak ako v dnešných časoch – v našom okolí sú takzvaní „zastavovači“ Božieho požehnania, ktorí znemožňujú, aby mohla Božia moc a uzdravenie prúdiť cez nás do našich vzťahov. Božou myšlienkou bolo a je, aby cez nás prúdilo Božie požehnanie a uzdravenie do životov iných ľudí. Ak to tak nie je, niekde je chyba. Ale chyba nie je u tých druhých – najskôr je potrebné pozrieť sa do svojho vnútra a zodpovedať si kľúčové otázky.

  • Žijem zákonníctvo? „Musím to... Nemôžem to... Je potrebné to...“ Len preto, aby bol pokoj v rodine a okolie bolo spokojné? O. K., ale potom sa stávaš otrokom ľudí a ich myslenia. Chodíš za inými a vyhľadávaš ich rady, pretože sa necítiš na to, aby si robil rozhodnutia sám za seba. Potom sa nesťažuj, že sa nevieš dostať z niektorých vecí a stále sa točíš na jednom mieste.
  • Som zákonník? Som ten, ktorý sa rád stará do iných? Rád im hovorím, čo majú robiť, akým spôsobom a kedy? Potom sa však nečuduj, že nemáš pevné a stále vzťahy, keďže podstatnou mierou tie vzťahy rozbíjaš.
  • Som človekom, ktorý žije slobodu, uvoľnenie, radosť, pokoj, lásku? Ak áno, nevzdávaj sa a nevzdávaj to, ak príde do tvojho života nejaká prekážka. S Ním dokážeš omnoho viac, ako dokážeš snívať. Kristus nám vydobyl slobodu na kríži. Zomrel, aby sme boli voľní a slobodní od hriechu. Uverme tomu, že jemu prvému ide o naše dobro – nie okoliu, ktoré nás atakuje.

Ak sa zameriame na Krista – a na to, čo v ňom máme –, nikdy nebudeme mať nedostatku. Ale ak sa zameriame na nedostatky iných, budeme chudobní z chudobných, lebo nebudeme mať viac čo ponúknuť. Čo si teda vyberieme? Je to na nás, ako každé jedno rozhodnutie – len aby sme potom neboli sklamaní...

...

Snímka: pexels.com 

DISKUSIA (24)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
6
|
-
0
17.07.2017 15:17
Juraj
Veľakrát som dostal dobrú radu práve od človeka, ktorý sa sám neriadil tým, čo mi odporúčal či priamo kázal. Všetci sme hriešni a nedokonalí. Názory iných treba počúvať a vyhodnotiť. Neposlúchuť farizeja len preto že je farizej môže byť chyba, lebo možno má pravdu a prečo je farizejom vie len Boh - on ho bude súdiť, nie ja. Sloboda je nájsť pravdu v tom, čo nám iní hovoria. Dokonca aj s príkazmi v Písmeje to občas ťažké, aj keď boli dané Bohom a s láskou... niečo z pravého významu sa stratilo prekladom, niečo zmenou spôsobu života... ešte že príkaz Lásky je univerzálny.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
17.07.2017 23:14
Letitia
Áno. Nakoniec aj autorka cituje Ješišov výrok: "ZACHOVAJTE všetko čo vám hovoria - ale ich príkladom sa neriaďte." :)
+
0
|
-
0
17.07.2017 18:21
najmudrejsi
Obávam sa, že autorka zachádza do opačného extrému ako robili zákonníci a farizeji. Samotný Boh nám dáva PRIKÁZANIA, čo mnohí svetskí ľudia a schizoidní kresťania vnímajú ako zásah do ich slobody a aj preto odmietajú Boha. Ježiš sám napomína a hovorí čo majú jeho učeníci robiť a čo nie. Aj Pavlove listy sú plné rôznych podobných nariadení, napomenutí a podobne. Napokon Katolícka cirkev medzi Skutky duchovného milosrdenstva na prvé miesto kladie "Napomínať hriešnikov". Obávam sa, že to čo tu odprezentovala autorka zaváňa skôr duchom sveta než duchom lásky a vernosti Bohu a Cirkvi. Znakom pýchy je neschopnosť prijať napomenutia a neschopnosť podriaďovať sa osožným prikázaniam. Hrtozí, že taký človek skôr alebo neskôr skončí stínaním Krstiteľovej hlavy alebo pribíjaním Boha na kríž...
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
17.07.2017 20:14
Marcelka
Mám z toho článku taký zmátok v hlave,radšej si prečítam sväté písmo.Podľa mňa ide o čisto osobný postoj,mne teda osobne vôbec nasadol.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
18.07.2017 09:15
Daria
presne, tiež som to nazvala plným chaosu.
+
2
|
-
0
17.07.2017 21:28
Jana
Zdá sa, akoby bola autorka urazená,že si ju niekto dovolil napomenúť.Na napomenutì nie je nič zlé,pokiaľ je myslené pre dobro dotyčného.Ak si niekto priveľmi potrpì na to, aby to nebolo vo forme nejakej prikazovacej vety,tak je to pýcha skrývajùca sa za slobodu. Však aj v Pìsme apoštoli napomìnajú a navzájom sa máme napomìnať,lebo sme všetci hriešny. A áno, Boha treba viac počùvať ako ľudí, ale Boh často práve hovorí prostredníctvom ľudí.Autorka tu mieša hrušky s jablkami. Takýto prekrùcajùci článok som ešte nečìtala. Je to názor a "vysvetlenie" nezrelej osoby, ktorá sa momentálne hnevá na všetkých,ktorì sa opovážia byť kritickí aj voči nej.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
18.07.2017 07:13
Pimienka
Nie nie myslim ze to vystihla.trochu sa v tom kazdy moze najst si myslim..jedna alebo druha forma zakonnictva...jeden kazatel vravelako za nim prisla po omsi pani a dakovala mu za kazen dobre ste jej povedali pan farar,viem komu to bolo presne to na tu ženu sadlo vravela mu a on jej,,o vas to bylo,babo jedna" Ak ma niečo vytáča asi je to štart k pravde a pravda vyslobodzuje.
+
2
|
-
0
17.07.2017 21:34
mary
Sloboda nie je o tom,že nepotrebujem zákony.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
18.07.2017 09:36
daria
Ako povedal Gavenda, sloboda bez zákonov neexistuje. Lebo kde je anarchia tam nemôže byť sloboda. Lebo keď si ja zoberiem tvoj dom či pozemok, lebo veď môžem, ja to síce robím v slobode, ale teba obmedzím. Tak potom aká sloboda??? A tak je to aj so zákonom Božím. Aj ten je len o láske. Ježiš povedal "Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. " A naplnením zákona je láska. Čiže keď to všetko robíme s láskou, aj keď sme hriešny, tak to robíme dobre. A ešte jeden príklad, keby ti Hitler povedal, že nie je dobré zabiť človeka, tak by si sa durdila, že on ti nemá čo rozkazovať? Alebo by si si povedala : "áno, to je Boží zákon - Nezabiješ!" ..
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
18.07.2017 15:14
PHk
Poznámka: Komu česť, tomu česť a preto Mons. M. Gavenda http://www.gavenda.sk/index.php?page=biography&key=bio2
+
0
|
-
0
18.07.2017 10:10
Jana
Milá Pimienka,keď budeš staršia a budeš mať deti, nebudeš ich napomínať, keď budeš vidieť, že nežijú alebo nerobia dobre?
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
18.07.2017 10:52
Mária
Ano Pimienka, autorku vytáča, keď ju niekto napomenie.Takže je to jej /a vidím, že aj Tvoj/ štart k pravde.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
2
18.07.2017 11:44
Monica
vyborny clanok, prave dnes som potrebovala toto - a velmi, takze dakujem
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
18.07.2017 14:56
Zuzana
Dobrý článok, autorku veľmi dobre chápem, mám s tým skúsenosť. Skôr sa dostanete do chaosu a zmätku vtedy, keď Vám každý hovorí niečo iné a Vy neviete, koho máte počúvať. Boh niekedy hovorí cez iných ľudí, ale to treba vedieť tiež rozlíšiť, kedy je to Boh a kedy nie. A namiesto kritiky a vyberania smietok z autorkinho oka, podstata ešte raz: "A toto všetko vyplýva zo živého vzťahu s Kristom. Nie takého naučeného."
REAGOVAŤ
+
0
|
-
1
18.07.2017 16:03
jaja
Nevšimli ste si,že najväčším kritikom je tu sama autorka?
+
0
|
-
0
18.07.2017 14:58
PHk
Toto je článok, pre ktorý by mal mať tento portál(ak rešpektuje, že RKC SR je kresťanská Cirkev ) vo svojej redakcii biskupom povereného človeka, ktorý by ho zastupoval v nasledovnej povinnosti a práve: "1. Povinnosť a právo dozerať na usporiadané a účinné odovzdávanie evanjeliového posolstva prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov na Slovensku prislúcha biskupom, tak jednotlivo, ako aj zhromaždeným na partikulárnych konciloch alebo miestnej konferencii biskupov (porov. kán. 823 § 2)" https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/konferencia-biskupov-slovenska/p/osobitne-dokumenty/c/normy-o-vystupovani-klerikov-a-zasvatenych-osob-v-masmédiách,ak chce byť pravdivá vo svojom cieli:"kresťanské médium,ktoré bude hovoriť zrozumiteľne a jednoducho Evanjelium a prinášať svedectvá a životné osudy ľudí,ktorí toto Evanjelium žijú a bojujú za dobro." Vyzývam Saleziánov,ktorí majú najväčšie skúsenosti s kresťanskou výchovou,aby komentovali tento článok alebo aspoň dali odkaz na zdroje pre
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
18.07.2017 15:49
PHk
dovzdelanie autorky (dúfam, že nie je absolventkou štúdia teológie). Nechcem cenzora, ale človeka, ktorý uvedie v editoriály stanovisko RKC k článkom tohto druhu.
+
0
|
-
0
18.07.2017 15:58
jaja
Presne to som chcela napísať,lebo nemôže si hocikto hocičo napísať a reprezentovať pri tom akože kresťanské hodnoty. Koľko ľudí sa potom môže dostať do mylného chápania Písma.
+
1
|
-
0
18.07.2017 18:05
mary
Nie je dôvod, aby autorka útočila na rodičov, starých rodičov či ľudí starších od nej. Poslaním rodičov je vychovávať, a to samozrejme zahŕňa aj napomenutia. Sú prípady, kedy rodičia alebo "vekovo či duchovne starší ľudia" sú prehnane kritickí/toto asi autorka mala na mysli/. To sa však nesmie takto miešať a zovšeobecňovať. Ja som vďačná, ak ma niekto upozorní, keď robím chybu. Pomáha mi to v osobnostnom raste a taktiež ma to učí pokore. Ako hovorí o.Kuffa:"Sú len dve cesty-cesta pýchy a cesta pokory. Úprimne prajem autorke, aby našla tú správnu cestu, a keď sa náhodou dostane do situácie, že bude musieť niekoho napomenúť, nech si to nevyčíta, lebo aj to je služba blížnemu.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
19.07.2017 09:54
Dagi
Celý článok je chaotický, vôbec neviem čo chcela ním autorka povedať. Jasné že netreba žiť zákonníctvo, ale treba žiť zákon lásky! Boh nám dáva vo svojej láske slobodu, ale zároveň nás vo svojej láske aj vedie, aby sme raz skončili život v nebi s ním. Skutočná sloboda je pochopiť, že to čo ti Boh káže robiť, je to najsprávnejšie a poslúchať ho.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
19.07.2017 13:01
Janka
Tiež neviem,prečo sem dali takýto článok.Jediné,čo mi z toho vyplýva je,že keď niekoho napomeniem,tak nežijem slobodu a som ako starozákonník.To však nie je evanjeliový pohľad na vec,preto by som rada vedela,či je v redakcii zodpovedná osoba,ktorá kontroluje súlad obsahu článku s kresťanským učením.Pýtam sa len preto,že tento portál sa definuje ako kresťanský.
+
3
|
-
0
21.07.2017 16:33
Hanz
Prosím všetkých, ktorí kritizovali autorku, prečítajte si znova ten článok. Želám Vám Božie požehnanie a múdrosť Ducha Svätého. Čítajte so srdcom plným lásky a pochopíte, čo nám autorka týmto článkom povedala.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
22.07.2017 00:42
xyz
List Efezanom:"Deti,poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé. Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi."
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
22.07.2017 01:43
xyz
Milá autorka, píšeš: "Žijem zákonníctvo? „Musím to... Nemôžem to... Je potrebné to...“ Len preto, aby bol pokoj v rodine a okolie bolo spokojné?" Aj hneď v úvode píšeš o rodičoch, starých rodičoch, o tom, ako si z ich strany atakovaná. A svoj postoj k tejto situácii vyjadruješ:" Všetci sme zodpovední za to, ako sa zachováme v danej situácii – či budeme mať v sebe Kristov pokoj, alebo hnev a vnútornú rozorvanosť. A toto všetko vyplýva zo živého vzťahu s Kristom. Nie takého naučeného – čo sa má a čo nie –, ale skutočného, kde sa vo všetkom spoľahneme na neho a nie na názor človeka." Prosím Ťa, môžeš nám vysvetliť ako si to myslela? Lebo mne z toho vyplýva, že sa "po správnosti" nemám spoľahnúť na názor napr. môjho otca. Vlastne na názor nikoho, len Krista. Ty vždy vieš, že konáš podľa Kristovho názoru? To by ma potom viedlo k individualizmu až namyslenosti. Budem rada, za Tvoj koment. V
REAGOVAŤ