logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA
Peťa Bé
hodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
#povedzmesiolaske: Nie je sebecká

Láska nie je sebecká, hovorí svätý Pavol.

Hneď takto na úvod vám poviem, aké je zaujímavé sledovať jednotlivé verše Pavlovho hymnu na lásku v rôznych biblických prekladoch. Človek – rozumej ja – sa tak dozvie, že slová „láska nie je nehanebná“ znamenajú tak trochu to isté ako „láska neznevažuje druhého“ alebo že výraz „láska nemyslí na zlé“ je vlastne „láska si nezaznamenáva predošlé zlé skutky“; ale o tom niekedy nabudúce.

Nuž a dnešné „láska nie je sebecká“ možno vnímať ako „láska nehľadá svoj vlastný prospech“. Ja viem, že VY ste to vedeli už roky, ale napriek tomu som tým fascinovaná a túžila som sa podeliť s vami o svoje objavy.

Myslím si, že každý z nás je vo svojej podstate sebec. A tí, čo nie sú, pravdepodobne majú za sebou kusisko práce a mohli by nám, nedokonalým stvoreniam, niekedy zorganizovať zdokonaľovací seminár. Prosím vás, ale niekedy cez víkend, aby mi mohol manžel postrážiť deti, ďakujem.

Vráťme sa však k mojej odvážnej teórii o vysokom percente sebcov na tomto svete. Príklad zo života – svadobné fotografie. Väčšina mojich známych si dáva na tomto spomienkovom materiáli záležať. Starostlivo vyberáme obleky a šaty, kombinujeme doplnky, češeme vlasy, modlíme sa za počasie, maskujeme vyrážky a trénujeme pred zrkadlom žiarivé úsmevy, hi-hi-hi, he-he-he. Svadobných fotografov akoby z neba zhadzovali, už si len vybrať toho najmenej zraneného.

A keď prídu fotografie – za predpokladu, že sú krásne vypracované, farebne dokonalé a koncepčne oku lahodiace –, hľadáme tie, na ktorých nám to najviac pristane. Čo na tom, že môj milovaný vyzerá na tejto ako krtko z rozprávky – oči prižmúrené, úsmev od nervozity trochu krivý, golier na košeli niekde pod odstávajúcim uchom, juj, až nám slzy vyhŕknu, aký je tam smiešny. Podstatné však je, že my, my na tej fotografii vyzeráme skvostne. Presne ako v našich predstavách o dokonalej neveste – zvodný pohľad spod dlhých rias, úsmev filmovej hviezdy, postavička nafotená z najlepšieho možného uhla – áno, túto rozdáme celej rodine! Márne sa naša menej šťastná polovička bráni, že by sme mohli predsa len vybrať inú, nemienime ustúpiť.

A keď sa narodí dieťa, čie črty v ňom hľadáme? S pocitom krivdy počúvame vzdychy manželovej rodiny, ako veľmi naše dieťa pripomína jeho babičku či dedka či nebodaj dedkovho bratranca, ktorého rozmazanú fotografiu priniesli so sebou do pôrodnice ako nespochybniteľný dôkaz. Po návštevných hodinách sedíme nad postieľkou a skúmame tváričku nášho pokladu milimeter po milimetri, či sa predsa len nepodobá aspoň tým obočím či pravou nozdrou na nás...

Nemusím, samozrejme, hneď takto zhurta príklady z manželského a rodičovského života. Aj mladí, ktorí spolu chodia, zažívajú desiatky podobne sebeckých situácií. Nemyslím žiarlivosť, ale najmä rozhodnutia, ktoré sa možno tvária ako „milujem ťa a chcem tvoje dobro“, ale vo svojej podstate sú iba obyčajným „toto sa mi hodí viac“. Samozrejme, človek – rozumej my všetci – by v stave zamilovanosti preskočil aj tri lavičky za sebou, len aby bol pri svojej láske čo najrýchlejšie. Modré z neba by sme zniesli, more preplávali, veď to poznáte. Škoda, že toto oduševnenie pre dobro druhého po čase vyprchá ako bublinky z hroznového nápoja, ktorým sme sa spolu celé leto nalievali na terase obľúbenej reštaurácie.

Dnes sa veľa hovorí o tom, že človek sa musí najprv vysporiadať sám so sebou, aby bol schopný byť prospešný iným. Byť schopný vytvárať si priestor na oddych, veselie i stíšenie, dať sa do poriadku zdravotne i duchovne. Niečo na tom je, veď ani z vyschnutej studne sa nenapiješ, iba ak by ti od smädu už naskočili osviežujúce fatamorgány.

Bohužiaľ, mnohí z nás si nárokujú na prvenstvo v potrebách aj po tom, ako ich majú dávno naplnené. Nie sú vyschnutými studňami, ale stojacimi jazerami, ktoré odmietajú nezištne osviežiť iných. Občerstvujúci prameň lásky predefinovali na prísne strážený vodovodný kohútik. Nalejem ti, hodíš sa mi. Tebe nie, nemáš čo ponúknuť.

Aké smutné.

Ľudia, nájdime opäť radosť v nezištnosti! Milujme, pretože On prvý miloval nás! Pýtajme sa: „Po čom túžiš?“, a nie: „Čo mi môžeš ponúknuť?“ Nie sme džinovia zo zázračnej lampy, nemôžeme plniť všetky želania. Ale môžeme sa pokúsiť premôcť sebca v sebe. A potom príde deň, keď zistíme, že láska sama je tou najväčšou hodnotou.

Teším sa na to.

Peťa

 

...

Predchádzajúce časti:

#povedzmesiolaske: Je trpezlivá

#povedzmesiolaske: Nezávidí

#povedzmesiolaske: Nevystatuje sa

#povedzmesiolaske: Nie je nehanebná

 

...

Snímka: pixabay.com

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.