logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
Peťa Bé
hodiny Prečítate približne za 4 minúty
O učiteľstve

Ktovie, ako to je. Občas sa tak stretnem s nejakou tou tiež-učiteľkou a spolu uvažujeme, či nás dačo spája, či existuje niečo ako „balíček učiteľských vlastností“, ktorý si každá z nás nesie z vlastných školských liet (super slovo, liet, nie? :D). Väčšina mojich učiteľských kamošiek vyrástla zo vzorných dievčatiek, ktoré mali zastrúhané ceruzky a farebné nadpisy v zošitoch bez machúľ; dievčatiek, ktoré si na začiatku školského roka obuli do nových sandálok biele ponožky a na konci školského roka dostávali za výborný prospech knihy ruských autorov a diplomy s obrázkami červených karafiátov (hmmm, karafiáty :D).

Mnohé z nás spájajú aj aktuálne vlastnosti – čestnosť, angažovanosť (no tak, ruku hore, nástenkárky, pokladníčky a tie, ktoré chodili učiteľkám počas vyučovania do obchodu), a čo si budeme nahovárať, veru aj neomylnosť či okolím nepochopená túžba mať všetkých pod kontrolou (akoby sa všetci vaši známi stali žiakmi triedy a vy ich triednou učiteľkou; nie, ja netvrdím, že je to normálne).

Žiť s učiteľkou nie je veru med lízať (a to vravím z vlastnej skúsenosti :)). Sama si už niekedy leziem na nervy s tými svojimi učiteľskými maniermi (najviac ma irituje pocit, že všetko zvládnem lepšie než tí, čo mi vo chvíľach materského vyčerpania ponúknu pomoc :D). Trošku sa nádejám, že sa počas tejto „dovolenky“ trochu upokojím a do školy sa jedného dňa vrátim plná pochopenia pre žiacke úlety, nedokonalosti systému a s nejakou tou triezvou predstavou o svojich skutočných schopnostiach (tak toto určite nie je triezva predstava).

Niekedy (so zvyškami objektivity) zisťujem, že pocit neomylnosti mnou lomcuje aj v kontakte s odborníkmi. Lekári mojich detí pri pohľade na mňa zovierajú neuroticky svoje perá so sponzorskými nápismi. Vedia, že nech vyrieknu akúkoľvek diagnózu či návrh liečby, budem mať poznámky a množstvo otázok (a podotázok). Ani sa len neusilujem v hlase skrývať svoju absolútnu vedomostnú nadvládu a pocit nadradenosti nad ich vydreté tituly. Za tých pár rokov, čo máme deti, som si znepriatelila takmer všetkých lekárov, ktorých sme kedy navštívili, a tak teraz turné so zasoplenými ratolesťami podniká môj manžel (a ja sedím doma alebo v čakárni s vopred pripravenými kritickými komentármi správ, ktoré prináša :D).

Učiteľstvo musíte milovať, inak by vás porazilo po prvom týždni. Z plánov a osnov, z večného pobehovania medzi zborovňou, učebňami a záchodmi (čo si budeme, aj učiteľ potrebuje občas cikať a kakať, hoci pred tabuľou to vyzerá, že veru ani nie :D), z chodieb plných čiernych šmúh, ktoré za sebou nechávajú roztopašné detičky v prezúvkach z čínskych obchodov... Stres, tisíckrát stratený hlas (a stokrát stratená triedna kniha či klasifikačný hárok), zaprášené oči (ja viem, interaktívna tabuľa je veľký hit, ale ja som ho ešte nezažila; zato oči zaprášené od kried sa stali súčasťou mojej neexistujúcej učiteľskej uniformy na celých osem rokov – zatiaľ)...

Celých osem rokov ma neporazilo. Vychádza mi z toho jediné – milujem svoje povolanie (pre niekoho možno zamestnanie, pre mňa určite viac :)). Milujem učiteľstvo, milujem september, milujem papierníctva so všetkými tými úžasnými ceruzkami, perami, strúhadlami, zvýraňovačkami (ó, zvýrazňovačky!), zápisníčkami, juj! Milujem tie stretania sa po letných prázdninách, plné smiechu, spomienok, šušťania nových zošitov a híkania nad rozvrhmi! Proste to milujem.

Ježiš, Rabbi, Učiteľ! Aké by to bolo sedieť v tvojej triede? Myslím tak naozaj, v nejakej prednáškovej miestnosti alebo učebni, plnej študentov či žiakov. Predstavujem si, ako vchádzaš, kladieš triednu knihu na katedru a zahľadíš sa pred seba, na nás, Tebe zverených. Overuješ si, ako sme zvládli domáce úlohy, skúšaš učivo z predošlej hodiny... Úprimne, nie je mi všetko jedno... Zrazu si uvedomujem, že ja predsa CHODÍM do Tvojej triedy. Dávaš mi domáce úlohy a vysvetľuješ nové učivo – prostredníctvom viac či menej dôležitých udalostí v mojom živote. Si trpezlivý, niektoré veci mi opakuješ aj stokrát. Občas v skúške obstojím, občas prepadnem na celej čiare, ale ty so mnou nestrácaš trpezlivosť. Vieš o mne všetko a vidíš, ako málo času venujem uvažovaniu nad zmyslom toho,  ako pôsobíš v mojom uponáhľanom živote. Poznáš moje chyby a šmuhy, ktoré kreslím svojou nedbalosťou, prehliadaš s rovnakou láskou ako tie machule a hrúbky v mojich skutkoch.  

Ježiš, Rabbi, Učiteľ! Dnes však cítim, že chcem ísť ďalej. Spolu so slepcom sediacim popri ceste volám „Rabunni, MILOVANÝ Učiteľ!“ Nauč ma, prosím, byť dobrým človekom! Moja práca a moja služba rodine sú dôležité; a vedomosti, ktoré na ne potrebujem, sú dôležité; a čas a koncentrácia a úsilie a všetky tie malé kúsky tvoriace mozaiku zmyslu môjho bytia sú dôležité (ó, áno, dôležitosť, to je moje druhé meno). Ale počúvať Ťa a nasledovať je OMNOHO dôležitejšie, ba čo viac, túžba za tým posväcuje všetku moju snahu. A viem, že ak sa začnem svedomitejšie pripravovať na Tvoje hodiny, aj z ľudí, ktorých mi dávaš – žiakov, študentov i mojich vlastných detí – môžem Tvojím pôsobením v mojom konaní urobiť o kúsok lepších ľudí (a bez nátlaku). Prosím o to! (a na rodičovské prídu moje dcéry :).

 

ČÍTAJTE ĎALŠIE FEJTÓNY

Ilustračná snímka: http://ibccare.co.uk/

DISKUSIA (3)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
2
|
-
0
04.09.2017 13:14
anuliena
naozaj veľmi dobrý článok, je skvelé žiť pre svoje povolanie, len tak ďalej:) +
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
04.09.2017 13:31
biely_pav
hej vidno z článku lásku k povolaniu...
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
04.09.2017 14:26
tiežučiteľka
Krásne, hutné(tiež pekné slovo:)), výstižné.
REAGOVAŤ