logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
Mária Kohutiarová
hodiny Prečítate približne za 2.5 minúty
Mlčanie

Je noc. Všetci už spia a ja konečne nemusím nikomu nič hovoriť. Žiadalo sa mi to po celý deň, ale dá sa to?

Mama, prečo toto?!“ „Môžeš byť taký láskavý a ísť to urobiť?“ „Nie, nebudeš nič odkladať na „potom“, už teraz je čas.“ „Potrebujem s tebou hovoriť o dôležitej veci.“ „Nekrič!“

Príkazy. Zákazy. Podnety. Riešenie súdnych sporov. Vyslovenie stanoviska. Rada. Zdôraznenie postoja. Prosba. Radosť aj ľútosť. Telefonát aj naživo.

Slová sa mi sypú z úst a ja cítim, ako som nimi preplnená, hoci nechcem. Prevádzka v tejto famílii je, tuším, nepretržitá, pripadám si ako koordinátor ľudských zdrojov, psychológ a policajt v jednom. A desím sa. Viac hovorím predponu „ne-“, aj keď nechcem. Menej hovorím slová v štýle „úžasné“, aj keď chcem. A čo je horšie: všetko treba riešiť hneď, od päťky z informatiky až po prijatie oznámenia, že dnes sa ktorési z detí vráti pre aktivity na stretku až neskoro v noci.

Počúvaj a hlavne: reaguj! Buď milá, ústretová, pokojná, láskavá, trpezlivá, vynachádzavá, inšpiratívna, vtipná!

Teraz! Teraz!

Dusia ma vlastné slová, vlastná prietrž všetkých informácií, zadaní a riešení. Nemôžem ich hovoriť toľko. Nemôžem ich hovoriť takto.

Žiada sa mi postaviť pred ústa obrovskú značku STOP. Aby to všetci pochopili. Aby to všetci videli.

Sťahujem sa do vnútra, stišujem decibely, prevádzkujúce výrazný materský organizačný hlas, a mlčím.

A čo ti zase je?

Mlčím.

Aký liek!

V tichu, ktoré zrazu mám v sebe a na jazyku, sa objavuje skutočná váha a dosah slov, ich obal a prevedenie. Akoby ich niekto vymaľoval: joj, príliš veľa z nich je tmavých... hranatých, pichľavých, škaredých na pohľad, horších ako sedem vychudnutých kráv v Jozefovom sne.

A vidím, ako sa ich hnusná, zapáchajúca farba vystrelením z môjho jazykového guľometu rozplesne s výsmešným pazvukom na tých, ktorým som vlastne nikdy nechcela povedať nič zlé, nervózne, príliš autoritatívne, sebecké, chvastavé, ironické... či inak neláskavé.

Toto robím ja?

Mlčím.

Je to zvláštne, ale práve „technická prestávka“ mojej komunikácie mení môj pohľad a rozhodnutie.

Mlčím.

Aj keď majú deti poznámky. Aj keď sa to zdá čudné. Aj keď...

To je jedno. Lepšie je mlčať ako baránok v tichu, mať srdce sústredené na toho, kto mal výrečnosti a rétoriky viac než králi a hovoril jednoducho, trefne a láskavo. Ale aj on mlčal.

Aby jeho slová boli dosť nasiaknuté láskou.

Aby z nich prekvapkávala neha.

Aby voňali milosrdenstvom.

Aby počúval – možno len dýchanie, ako sa mení z urazeného, možno už na pokraji útoku a pomsty, na dýchanie dôvery dieťaťa.

Aby dovolil inému byť sám sebou a nestratiť slobodu, svoju tvár pod prívalom slov.

Aby dovolil tým, ktorí boli pred ním, zakúsiť prijatie.

To chcem.

Konečne.

 

 

...

Snímka: unsplash.com

DISKUSIA (2)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
26.01.2018 14:11
Tomáš
Niektorí ľudia sú prirodzene tichí a plachí. Iný sú zasa príliš zhovorčiví. Na tom nie je nič zlé. Ak sa nejaká naša vlastnosť vymkne z pod kontroly a oberá nás o slobodu, prípadne ubližuje iným, nemôžeme si povedať: "Už som raz taký". Tichý človek musí niekedy hovoriť viac, pretože ten druhý - zhovorčivý, to potrebuje. A naopak. Láska vyžaduje obete kvôli druhým. Musíme spolupracovať s Pánom Bohom, aby sme našli rovnováhu medzi tým, keď sme sami sebou a keď iba ospravedlňujeme svoje zlé správanie. Je dobre, že nie sme rovnaký. Protiklady sa priťahujú. Ak sa majú dvaja radi a každý z nich je iného protikladného osobnostného typu, dokážu sa vzájomne dopĺňať. Boh nadelil každému niečo, aby sme sa naučili spolupracovať a spoliehať jeden na druhého – stanú sa tak jedným telom. Ak si tichý, daj o sebe vedieť častejšie, hoci ti to nie je príjemné. Viac hovoriť bude pre Teba rovnako náročné, ako pre zhovorčivého mlčanie. Láska od nás vyžaduje ochotu rásť a meniť sa.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
26.01.2018 14:39
Tomáš
„Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.“ Rim 7:20 Keď zbadáš svoje hriechy, (vzhľadom k téme: máš vôľu robiť dobro, ale konáš inak ako by si chcel) to je znakom toho, že sa Ťa dotkol Duch Svätý. Zatúžiš sa zbaviť svojich hriechov a dostaneš aj milosť sa ich zbaviť. Máš dobré a pokorné srdce. Odhalený nepriateľ len tak nezbalí svoje kufre a neodíde bez boja. Bude Ťa to bolieť, pocítiš trýzeň,... Ale to Ťa čistí, posilňuje. V čom? V láske. Je to niečo, od čoho sa dokážeš pevne odraziť. Burcuje Ťa to k rastu. Pamätaj, že Boha nezaujímajú Tvoje výsledky, s ktorými sa chváliš a ktoré Ťa robia iba pyšným. On pozerá na Tvoj program v hlave, v srdci, na Tvoj úmysel a snahu. Už hľadanie Božej vôle, je Božia vôľa samotná. Nech Ťa na Tvojej ceste neodradia poklesky dopustené ľudskou slabosťou. Nevzdávaj sa, Boh je vždy s Tebou.
REAGOVAŤ