logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
Mária Kohutiarová
hodiny Prečítate približne za 2 minúty
Nespárované ponožky

Neviem, kde sa berú. Po každom praní ich znovu ostane viac. Ukladám ich na kraj sušičky ako galériu stratených prípadov v nádeji, že snáď po ďalšom praní sa vynorí ich dvojča a pekne spolu spočinú v skrini podľa pradávneho ponožkového poriadku.

Práčka sa točí, vypľúva ďalšie kusy nekonečnej hory bielizne, sušíme, zbierame, skladáme... no páry ponožiek majú zázračnú tendenciu „nebyť“. Jednoducho, druhá z páru sa neobjaví.

Pásikavé aj srdiečkové.

Na šesťročnú nohu, na pubertiacku aj na nohu môjho manžela.

Nové aj obdraté.

Oddane, pokorne na mňa s nádejou pozerajú naukladané v rade, vo viere, že raz... snáď... musí sa to podariť! Tuším sa mi o nich už aj sníva.

Keď som k nim tento týždeň s povzdychom doložila ďalších čakateľov na zázrak, pri pohľade na ne mi doplo.

Tie ponožky sú presne také ako moje predstavy o živote. Toto chcem dosiahnuť... zajtra umyjem okná. Pôjdem s deťmi do knižnice. Urobíme si s manželom pekný večer vo dvojici, lebo cez deň dokončím všetku prácu. Konečne položíme dlažbu okolo nášho domu. A ešte... Bol to (a je) nekončiaci sa zoznam.

Lenže – niektoré veci sa jednoducho nestanú. Okná sú stále (zatiaľ) špinavé. Okolnosti boli také, že knižnica sa odložila, hoci tam s chlapcami chodím rada. Prácu... nie a nie dorobiť. A to ostatné, ach!

Všetko to predsa boli dobré veci, Pane, nič, čo by nepomohlo mne, rodine, deťom, nášmu vzťahu. Prečo sú teda tieto moje plány také opustené ako tieto moje naukladané nespárované ponožky?

Moje plány a Božie plány. Naučiť sa vnímať, čo, kedy a ako je Božia cesta, je pre mňa presne to isté ako čakanie na nájdenie stratenej ponožky. Ja ich síce predkladám do rady na „pľac“ Bohu v nádeji, že on tam doloží tú druhú ponožku, to svoje áno, svoj súhlas, potvrdenie, že takto je to dobré, takto sa to má stať. Ale niektoré „plánové ponožky“ sa nájdu až s odstupom času. Ktovie prečo, ale vždy je to tak dobre. Niektoré sa nájdu tiež: ale sú deravé, škaredé a nepoužiteľné, jednoducho ich treba zahodiť, nie je možné viac ich použiť. A niektoré... veľmi dlho trčia v mojej ponuke, rovnako ako tie ponožky na sušičke, a otrlo čakajú, čo ďalej. Po čase jednoducho pochopím, že to nie je to, čo Boh chce. Že tieto „ponožky“ z mojej ponuky nie sú jeho „ponožkami“. Nespárované.

Neplánované.

Nedobré pre mňa. Pre nás.

Nie, nerúca sa mi svet, máme dosť ponožiek a často prichádzajú nové. Na nohy aj do plánov.

Ale pochopiť, nájsť kľúč Jeho ciest.... to sa stále učím. V čakaní, dozrievaní, hľadaní, pýtaní sa...

Dívam sa na nekonečný rad nespárovaných ponožiek a už viem.

Mlčím.

Budem čakať, Bože.

 

 

...

Snímka: pexels.com

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.