logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA
Mária Kohutiarová
hodiny Prečítate približne za 2 minúty
Vo vzduchu

Ten pocit sa vracia čím ďalej, tým častejšie. A viem, od koho prichádza a kam to smeruje. Naučila som sa vždy v tejto situácii povedať „fiat“, ale to moje srdce...

Cítim sa ako vyhodená do vzduchu. Nič nie je isté.

Vzbura pubertiakov, ktorých je plný dom. Cítim sa ako neschopná matka, vychovať altruistické, láskavé, obetavé deti. Som ponížená až po korienky vlasov.

Pár riadkov mailu od človeka, ktorý je mi viac ako šéf, a ja mám zrazu v sebe plno otáznikov. Ako to dáme? Čo bude potom, až...?

Ťažká hodina vždy v utorok medzi 13.30 a 14.10, keď ma dostávajú na lopatky, hoci vydávam zo seba všetko, hádam aj dušu.

A do toho stačí, aby mi moje štyri tancujúce platničky pripomenuli, že ony sa operovať nedajú a že miesto svojej zdedenej Jahody značky Citroën môžem „šoférovať“ iné „vozidlo“. Stačí polhodinu liezť dolu schodmi po zadku, lebo jedna noha si to odniesla. Tŕpne. Dokedy – nepovedala.

Popritom stačí pohľad na výpis účtu. Plus na nezaplatené účty.

A som vo vzduchu.

Ale v tomto bode môj Boh nekončí s výzvami: miesto toho, aby ma utešil, že všetko bude O. K. a prvý mi príde oznámiť spôsob a termín riešenia vecí, mlčí a čaká na môj krok viery.

Kým lapám po dychu a Duchu... z posledných gramov viery hovorím znovu „fiat“, „staň sa“... Verím, aj keď neviem, z čoho tú vieru škrabem!

Rozum odchádza, úplne ma odpísal. Srdce stŕpnuté, len duša ševelí: Fiat. Fiat!

Čakám na teba, môj Boh... na tvoju slávu! Na to, aby si sa ty zjavil v tomto mojom stave.

V našej výchove. V našom čase. V našich financiách. V našich plánoch. V našej službe. V našom zdraví. Vo všetkom, čo ma a nás presahuje.

Toto je tvoj čas, nie môj. Vzdávam sa do toho vzduchu, v ktorom som a ktorý môj rozum nenávidí.

Dovoľ mi mať stále na mysli, že toto nie je vzduchoprázdno. Že toto nie je NIČ. To je iba ľudský pohľad, ktorý nedovidí za tvoj roh. Ten pohľad, ktorý robí otázniky, obavy, strach a pocit, že nič nie je v mojich rukách.

Pripomínaj mi, prosím, že toto, čo cítim, je nežné páperie tvojich rúk, tvojej lásky, nie vzduchoprázdno. Tá mäkkosť, ktorá ma objíma, je tvoja náruč, tvoje ruky. Že to nie je NIČ.

Nie som NIKDE, som NIEKDE.

Som u teba.

Znovu mi pripomínaj, že ma nesieš a chceš, aby som si práve TERAZ vydýchla a spočinula. V tebe.

Že ty sa staráš.

Nepotrebujem vedieť nič viac, nepotrebujem uveriť ničomu viac ako tomu, že som pri tebe v bezpečí.

 

 

...

Snímka: unsplash.com

DISKUSIA (12)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
6
|
-
0
13.11.2017 07:54
Zuzka
Milá Mária, ďakujem za Vaše slová, ktoré má vždy povzbudia a prídu väčšinou v pravej chvíli a v čase keď padám a chcem sa všetkého vzdať. Vaše slová mi pomáhajú mať nadhľad nad vlastným životom, nad súženiami a trápeniami, ale aj nad radosťami. Pri čítaní Vašich blogov si uvedomujem, že všetci nesieme svoj kríž a nie som jediná, ktorá trpí, alebo sa mi niečo nedarí. Prajem ešte veľa síl, dobrých myšlienok a veľa lásky a pokoja vo Vašom živote. :)
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
13.11.2017 22:54
maruška
Zuzka... a mne pomáha vedieť, že nie som sama, kto sa takto cíti... aj keď miluje Boha! Objatie...
+
0
|
-
0
14.11.2017 06:58
Zuzka
:) určite nie si sama... Mne tak napadlo, že keď sme vyhodené do vzduchu, tak sa nám naskytá príležitosť pozerať sa na naše súženia z tej Božej perspektívy a získame nadhľad. Chce to možno len viac otvoriť naše oči. Požehnaný deň :)
+
3
|
-
0
13.11.2017 10:10
mária
Ďakujem♡
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
13.11.2017 17:15
michaela
Cítim sa rovnako... aj pubuši, aj platničky, aj robota, aj peniaze, aj účty, aj pocit neschopnosti a nevladnosti... všetko... Takže - ďakujem ...
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
13.11.2017 18:52
Eva Švrčková
Mária, ďakujem
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
13.11.2017 21:38
Jana
zo srdca dakujem ...
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
13.11.2017 22:55
maruška
dievčatá, je mi cťou byť s vami v tom Božom vzduchu... nabudúce sa viac poobzerám... :-)
+
0
|
-
0
14.11.2017 01:26
maja
aj keď viera nie je / alebo nemá byť / o pocitoch, cítim sa rovnako vyhodená do vzduchu. Nakopilo sa mi všetko, čo sa kopiť môže a ja len z Božej milosti verím, že je to ten Jeho najlepší plán. Vôbec sa necítim komfortne, to čo zo mňa ostalo sa len skrýva za poníženosť a aj tu verím, že práve toto som potrebovala. Dva odlišné svety. Tak veľmi by som chcela, no tak slabá som. Dokým sa asi neodlepím od zeme, neodídem od starého, nebudem utekať znovu a znovu...neprídem k tej Jeho blízkosti. A On tak miluje. Posiela zamat, pohladenie, načasuje vitamínovú bombu. Tak Maruška, vďaka za príspevok, už len názov mi vravel, že to aj ja tak :) veľa síl
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
14.11.2017 18:49
Di
Maruška, ďakujem za tento príspevok. Presne to som teraz potrebovala - vedieť, že v tom "klube lietajúcich vzduchom" nie som sama. A keď strácam pohľad nádeje,tieto slová mi pomohli hľadieť opäť tým správnym smerom. Prajem veľa síl a každodenných zázrakov. :-)
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
14.11.2017 19:11
Kristina
Dakujem, velmi ma to povzbudilo
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
16.11.2017 00:20
Ela
Ďakujem.
REAGOVAŤ