logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Manželia Predáčovci: Sme optimisti, lebo Boh je súčasťou nášho manželstva

Publikované: 09.08.2015 o 11:31Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 16.5 minúty
Manželia sú 25 rokov. Stáli pri rozbiehaní združenia Liga pár páru a stále sú jeho súčasťou. Cesta+ s nimi hovorila o ich vlastnom manželstve a rodine, o príprave na manželstvo i o ľudskej plodnosti. Tiež o tom, ako zvládnuť život s rodičmi pod jednou strechou. Jozef (49) a Simona (49) Predáčovci.

Manželia ste už 25 rokov. Ako si spomínate na to, keď ste sa do seba zaľúbili?

Jozef: Hoci sme spolužiaci z gymnázia, zaľúbil som sa, až keď sme boli každý na inej vysokej škole a stretli sme sa v mládežníckom spevokole.  Zrazu sa mi otvorili oči a videl som Simonku inak, ako keď bola moja spolužiačka.

Simona: U mňa to bol proces. Uvedomila  som si, že je to človek, ktorý stojí za povšimnutie. Bolo to objavovanie známeho človeka, vykročenie zo stereotypov a zatváranie škatuliek, ktoré som mala vytvorené. Bolo to mnoho rôznych udalostí, ktoré sa odohrali v priebehu pár mesiacov.

Aké boli vtedy vaše predstavy o manželstve? Ako sa na ne pozeráte dnes?

Simona: Manželstvo pre mňa bolo a stále je trvalým zväzkom muža a ženy v dobrom i v zlom. Dodnes každému hovorím: „Toto je muž, s ktorým chcem zostarnúť“.

Jozef: Manželstvo mojich rodičov som vnímal napriek ťažkostiam, ktoré riešili, ako dobré a chcel som do nášho manželstva priniesť rovnakú atmosféru pohody a lásky.  Chcel som zažívať to, na čo som bol zvyknutý z domu, vytvoriť náš nový spoločný domov a bol som presvedčený, že so Simonkou  to dokážeme. Túžil som jej byť oporou a vytvárať podmienky, aby sa mohla realizovať jednak ako mama našich detí a aby sa jej aspoň trošku splnilo, čo žartom hovorila. Chcela žiť ako niektoré rodiny na západe, kde muž dokázal svojim príjmom uživiť rodinu a manželka popri starostlivosti o deti a rodinu robila „na charitu“- dobrovoľnícke aktivity.  Z takých úplne konkrétnych túžob som chcel, aby sme mali aspoň tri deti. Doma sme boli dvaja bratia, zdalo sa mi to málo.

Je život dnes jednoduchší alebo ťažší oproti vašim predstavám?

Jozef: Keď vidím to, čo už máme spolu za sebou, tak tú moju rámcovú predstavu o manželstve sa nám darí napĺňať. Dokonca sa stalo realitou aj to, že som živiteľom našej rodiny (po finančnej stránke) a Simonka sa popri starostlivosti o deti angažovala, resp. angažuje dobrovoľnícky na viacerých frontoch.  Realita života je niekedy ťažšia, inokedy jednoduchšia ako predstavy. Beriem „veci“ tak, ako prídu a snažím sa ich riešiť najlepšie ako viem. Naše manželstvo stále považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som kedy urobil.  

Simona: A mňa Dodo „nakazil“ svojím pozitívnym  prístupom k životu. On rieši veci tak ako prídu, ja som mala skôr potrebu veci dopredu naplánovať. Keď sa nám narodilo prvé dieťa, pochopila som, že moje plánovanie je limitované desiatkami vonkajších faktorov. Odvtedy sa stále učím improvizovať, keď treba. Vždy sme chceli mať veľkú rodinu a veľkú domácnosť. Netušila som, že nás situácia tak nečakane donúti sa odsťahovať z Bratislavy. To by ma ani nenapadlo. A už vôbec som si nemyslela, že budeme bývať s rodičmi v jednom dome, dokonca už viac ako dvadsať rokov a vo vzájomnej zhode. Po troch rokoch manželstva sme zakotvili v Zlatých Moravciach a začali budovať náš domov.

Jozef: Ja som si uvedomil, keď sa nám narodila najstaršia dcéra Mária a držal som ju sám doma v náruči, že je to niečo, čo ma presahuje. Vnímal som,  akú veľkú dôveru do mňa Boh vložil, keď mi dal toto dieťa a ja som jeho otec. Intenzívne som prežil  svoje otcovstvo. Vedel som, že chcem robiť, čo budem vládať, ale i tak ma to presahuje.

Čiže každý rodič môže niečo zvládnuť, ale sú aj okamihy, kedy musí veci ponechať na Niekoho vyššie?

Jozef: Jednoznačne.

Simona:  S týmto žijeme každý deň. Aj oblasti, v ktorých je človek šikovný a dostal v nich veľa darov, majú svoje úskalia a limity. Sú veci, ktoré nás zaskočia a nevieme ich vyriešiť.

Ste teraz už viac nad vecou?

Simona: Postupne sme sa k domu dopracovali (smiech).

 

SOM DO SIMONKY STÁLE ZAMILOVANÝ

Pred 25 rokmi ste si sľúbili zostať spolu v dobrom i zlom, v šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe. Prešli ste si všetkými týmito situáciami?

 

Zvyšok rozhovoru sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné. Dozviete sa tiež:
- čo drží manželstvo Predáčovcov pri živote
- čo ich fascinuje na plodnosti
- ako vnímajú rozdiely medzi rodinami kedysi a dnes
- sú snúbenci, ktorých pripravujú na manželstvo, zrelí

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
1
|
-
0
09.08.2015 12:42
MK
Kiez by som aj raz mal taku pozehnanu manzelku s rodinou.
REAGOVAŤ