logo
konto fb rss email
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Vytratila sa z našich rodín modlitba?

Publikované: 10.12.2013 o 16:22Autor: Mariana Šarpatakyováhodiny Prečítate približne za 6 minút
Čo je to modlitba? Žiak tretieho ročníka základnej školy by na hodine náboženstva na túto otázku pohotovo odpovedal: Modlitba, to je osobný rozhovor človeka s Bohom. A nemýlil by sa. Teóriu teda poznáme. Aj to, že Bohu by sme mali v modlitbe venovať istý podiel z každého dňa. Aká je však prax?

Možno ako na každú podobnú otázku, aj tu nájdeme vo svete, vo svojom meste, medzi kolegami aj v širšej rodine jeden i druhý extrém. Smeruje však dlhodobo modlitba v rodinách do zabudnutia? Alebo sa už úplne vytratila?

Deti vs. dospeláci

Podľa rehoľnej sestry z Congregatiou Jesu Beáty to s modlitbou v rodinách nie je až také zlé ako sa všeobecne predpokladá. Len nedávno ju osobne veľmi povzbudil príklad priateľa po tridsiatke, ktorý sa spoločne so svojou mamou modlí v domácnosti na konkrétny úmysel. „My Slováci možno nemáme úplne jasno v niektorých otázkach, ale nemyslím si, že modlitba vymizla z našich rodín.“ Z vlastnej skúsenosti vie, že ju nezanedbávajú ani mladé rodiny, aj keď sa práve o mladých hovorí občas ako o tých, ktorí si z viery vo všeobecnosti vyberajú len to, čo sa im hodí. Práve v prostredí s malými deťmi sa majú priestor zviesť aj dospelí a nevybehnúť zo zabehnutých koľají pravidelného rozhovoru s Bohom.

Osobne si tiež spomínam na okamihy večernej modlitby s mladšou sestrou a mamkou. Dodnes mi na perách vytvorí úsmev spomienka na modlitbu Anjelíčku náš strážničku, ktorá bola, pochopiteľne, celá v množnom čísle. So sestrou sme sa tak delili nielen o izbu, ale aj o anjela strážneho. Ako čas plynul, zmenila sa rodinná – ženská – modlitba na takmer výhradne osobnú.

Sestra Beáta má podobnú skúsenosť, pripisuje ju aj rôznorodému časovému rozvrhu pri starších a dospievajúcich potomkoch. Čas pred spaním je totiž relatívny pre otca vstávajúceho o 5.50 a jeho dcéru, ktorá má prvý program dňa o 13.00. „No stálo by za to, skúsiť všetkých dostať v jednu hodinu na konkrétne miesto a tak aspoň raz v týždni praktizovať spoločnú rodinnú modlitbu,“ premýšľa o možných riešeniach rehoľná sestra.

Svoje o tom vedia manželia Martina a Peter, ktorí ako priatelia a neskôr ako snúbenci chodievali spoločne na sviatosť zmierenia i na sväté omše. „S príchodom detí sa to zmenilo. Časový harmonogram sa musel trošku upraviť. Teraz sa musíme postriedať. Ráno sa napríklad modlím s deťmi sama. Keď manžel odchádza, ešte sladko spia. Večer však robíme všetko preto, aby sme prosili, ďakovali i odprosovali Boha spoločne,“ objasňuje nám režim dňa Martina.

Rekapitulujme deň spoločne

Večerné zhrnutie dňa či pohľad do najbližších dní pritom nemusí byť žiaden teologický traktát na 60 minút. Aj v tomto prípade platí, že sa treba prispôsobiť individuálnej situácii v rodine, veku detí a fyzickým možnostiam zúčastnených. Najmä mladí sa tu zhodujú na zaujímavom fakte, a to, že v okamihu keď videli modliaceho sa či dokonca kľačiaceho otca rodiny, čas zasvätený Bohu dostal úplne iný, akýsi hlbší nádych. Otcovia, nebojte sa prejaviť svoju vieru pred svojimi deťmi. Nie je pravda, že ruženec alebo návšteva kostola je najmä pre ženy.

Manželia Miroslav a Monika majú na spoločnú modlitbu aj s deťmi rovnaký názor: „Vytratila sa len odtiaľ, kde na tom ľuďom nezáleží. My sa snažíme a dá sa vyhradiť si na to čas. Deti sa na ňu dokonca tešia a rýchlo sa učia. Myslím, že inak ako cez rodičov by si k nej hľadali cestu a vzťah ťažšie,“ povzbudzuje svojich rovesníkov mama Monika. Dobrým pokračovaním takejto výchovy je potom cirkevné školstvo, kde sa praktizuje modlitba vo viacerých častiach dňa. Absolvent cirkevného gymnázia Marek, dnes už pracujúci muž, si spomína, že v ich rodine bol spoločný čas venovaný Bohu samozrejmosťou. Zvlášť intenzívne to bolo podľa jeho slov najmä počas sviatkov ako Veľká Noc, ale aj v období adventu.

Na modlitbe v rodine a hlavne na jej zlepšenie kládol dôraz aj adventný pastiersky list Olomouckej arcidiecézy na Morave, ktorý vyzýval k nasledovným krokom: „V niektorých rodinách sa spoločne modlíte pravidelne, niekde len počas sviatkov, inde vôbec. Prosíme každého z vás, urobte aspoň jeden krok správnym smerom. Kde sa nemodlíte spoločne vôbec, začnite krátkou modlitbou pred spoločným jedlom. Ak sa modlíte občas, modlite sa častejšie. Kde sa modlíte denne, pokúste sa vašu modlitbu zlepšiť. Váš krok správnym smerom je veľmi dôležitý,“ povzbudzoval veriacich tamojší otec arcibiskup Jan Graubner.

Za niekoho sa modlí ľahšie

Pozitívnu skúsenosť majú rodiny najmä s okolnosťami, kedy sa modlia za niečo, niekoho konkrétneho. Vtedy ide bokom aj únava. „Ak nás niekto poprosí o pomoc formou modlitby, neodmietneme. Modlíme sa o to intenzívnejšie a zapájame samozrejme aj naše deti,“ vysvetľuje hlava mladej rodiny Peter. Na druhej strane, teda s prosbou za milosť dobrého pôrodu stála nedávno Janka. Dlhoročne očakávané prvé dieťa nakoniec prišlo na svet zdravé a novopečená mama za to ďakuje aj svojim priateľom, ktorí vytvorili modlitbovú reťaz. Práve počas ťažkých chvíľ na sále cítila jej silu. A hoci nastali aj komplikácie, ostávala pokojná, pretože verila Bohu a vedela, že všetci za nich u Neho orodujú. Opäť sa tak naplnili slová Písma, že kto prosí, dostane a kto klope, tomu otvoria.

Samostatnou kapitolou v živote katolíkov je Modlitba posvätného ruženca. Často zatracovaná pre svoju monotónnosť, niekedy dokonca s nálepkou – „pre starých“. Ako však trefne podotýka niekdajší kňaz univerzitného pastoračného centra, otec Dušan, „aj svojej milovanej, milovanému, hovoríš stále dookola ako ho ľúbiš, tak prečo nie aj Panne Márii“. A koho iného by mali rodiny prosiť o orodovanie ak nie matku Krista?

Túžbu sa aspoň raz v týždni opäť stretávať pri tejto modlitbe nosí v sebe aj Andrea. „Chýba mi, no pre pohodlie ho zatiaľ vynechávame. Dúfam však, že len dočasne, lebo ruženec podľa mňa stmeľuje a požehnáva rodinu,“ vysvetľuje matka troch detí. Z podobných dôvodov sa ju modlí dôchodkyňa Mária, hoci jej domácnosť už tvoria len manžel a syn. Napriek tomu každodenne prosí svoju menovkyňu o orodovanie za jej dvoch chlapov.

Naozaj sa spolu modlíme?

 

Nebudeme si klamať. Sto percent rodín sa istotne nemodlí a nik nemôže povedať, že hoci aj áno, s modlitbou v rodine nemá žiaden problém. Platí však jednoduché pravidlo, kto chce, hľadá spôsoby, kto nie, hľadá výhovorky. Zhodujú sa na tom všetci opýtaní, ktorí o sebe ani zďaleka nemôžu povedať, že ich modlitba je dokonalá. Tešia sa však z každej takto strávenej chvíle so svojimi najdrahšími.

„Áno, z niektorých rodín sa vytráca spoločná modlitba a myslím si, že za to môže aj aktuálny životný štýl nás ľudí, aj spoločnosť. No máme veľkú úlohu, bojovať s tým a ukázať tej istej spoločnosti, že ďakovať treba a každý deň určite je aj za čo,“ myslí si mladý otec rodiny Ondrej.

Zaujímavým je aj porovnanie otázky modlitby v rodinách mimo Slovenska, napríklad s  pravoslávnym Ruskom, kde strávila na misiách istý čas rehoľná sestra Beáta. Vo farnostiach, kde pôsobila boli veriaci katolíci v rodinách skôr výnimkami. Zriedka kedy to boli celé rodiny. Ak také boli, uprednostňovali skôr spoločnú modlitbu pred jedlom ako večernú či rannú. Pekným príkladom však bola solidárnosť jednotlivých náboženstiev. Ak to ich vzťahy umožnili, chodili sa navzájom podporovať aj do chrámov. Pravoslávni zašli s katolíkom do nášho kostola a potom naopak.

No čo ak počas celého pracovného dňa niekomu nezvyšuje čas na modlitbu, nie to ešte na návštevu kostola? Peter, učiteľ na základnej škole má pre mnohých s podobným trápeniami vynikajúci nápad: „Aj obyčajné umývanie dlážky môže byť modlitba. Ak ju obetujeme Bohu, môže to, podľa mňa, pomôcť duši, ktorá mala problémy s domácimi prácami. Takto sa dá nazerať na každú činnosť, ktorú vykonávame. V našej rodine žijeme jednoducho liturgiu hodín a náš čas sa snažíme posväcovať akoukoľvek prácou. Občas menej úspešne, inokedy viac,“ uzatvára náš rozhovor o modlitbe Peter a poberá sa upratať náradie a bránku z práve ukončeného detského hokejového zápasu na chodbe v ich rodinnom dome.

Modlitba je naozaj rozhovorom s Bohom, tak prečo by sme ju viazali iba na zopár minút ráno a chvíľu večer pred spaním? Bavme sa s ním celý deň a celý deň tak bude našou modlitbou.

Fotografie: © Copyright Lukáš Ronec
Ďakujeme za ilustrovanie našej témy mesiaca,
rovnako krásne fotky (už s Vami) môžete získať tu.

INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.