logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Finančný konzultant Jaroslav Funtek (1): Najväčší problém je, že ľudia hospodária z výplaty do výplaty a nechajú sa prevalcovať emóciami

Publikované: 09.02.2014 o 18:59Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 15 minút
Peniaze nie sú ani dobré, ani zlé. Netreba ich považovať za zmysel života, ale ani ich podceňovať. O tom, akých vecí sa vyvarovať v postoji voči peniazom, ako naučiť deti hospodáriť a ako si nastaviť správne domáci rozpočet rozprávala cesta+ s finančným konzultantom Jaroslavom Funtekom (42).

Ste veriaci človek a finančný konzultant, dá sa to skĺbiť?

Ja s tým nemám žiadny problém (smiech). Je dôležité, aby sa aj v tejto oblasti nachádzali kresťania, aby z nej neboli vylúčení. Niekedy sa stretávam s reakciami ľudí, že kresťan a peniaze - to nejde k sebe, lebo peniaze sú zlé. Niektorí to hovoria tiež o vrcholovom športe, alebo o politike. Kresťania však majú právo (ba viac – povinnosť) byť všade, byť aktívnymi. Musia žiť svoje kresťanstvo opravdivo v každej profesii.

Ako by sa mal pozerať na peniaze kresťan?

Sú rôzne názory: jedni hovoria, že sú zlé a krivia charakter. Iní zasa, že sú dobré. Ja hovorím, že peniaze nie sú ani dobré, ani zlé. Skôr spôsob ako ich používame, alebo ako ich získavame prináša ľuďom dobro alebo zlo. Peniaze sú papier a kov, nič viac, ak by ležali celý život na stole a nikto sa ich nedotkne (nepoužije ich), nemajú absolútne žiadnu hodnotu.

Až v momente, keď ich začneme používať a dáme ich do obehu(vymeníme ich za tovar, potrebu, službu...), nadobúdajú svoju hodnotu. Máme tendenciu, hľadať vinníka vždy inde, teda na vine sú peniaze. Nehľadajme vinníkov inde, pozrime sa na seba, lebo problém sme my. V zrkadle oproti nám je odpoveď, či sú peniaze „dobré alebo zlé“.

Ako sa dnes ľudia pozerajú na peniaze?

Sú dva extrémy: Niekto z nich urobí zmysel života a to je zlé, choré a pomýlené. Potom je druhý extrém, ktorý sa často vyskytuje v kresťanských kruhoch, že peniaze nie sú dôležité a netreba sa nimi zaoberať. Nie sú podstatné. Ani prílišné podceňovanie nie je dobré a správne.

Peniaze majú svoje primerané miesto v ľudskom živote. Hovoríme síce, že chceme peniaze, ale nie sú naša potreba. Nechceme peniaze, pre ne same ale chceme spokojne žiť, mať zabezpečenú rodinu,  čas na manželku, deti, priateľov, ... Peniaze sú len výmenný prostriedok, nič viac nič menej. A tento prostriedok slúži na realizáciu životných potrieb, túžob a snov človeka : základných a nadstavbových.

Hovorí sa, že peniaze kazia charakter, je to skúška človeka?

Myslím, že peniaze nekrivia charakter, ale ho ukazujú a odkrývajú. Ak je charakter človeka pevný a stojí na pevných základoch a hodnotách (nelipne na majetku), tak ustojí aj veľké peniaze. Ak je tým človekom niekto, kto je kresťan a podnikateľ a narába s veľkým objemom peňazí, vie tými peniazmi aj pomôcť.

Niekde som počul, že je to len otázky výšky sumy, aby sa človek zlomil.

Áno, sú aj tieto názory, že je to len otázka čísla, za koľko sme ochotný svoje hodnoty a morálku predať. Je to rozdiel, či vám niekto ponúkne 500 EUR alebo milión EUR. Výška sumy môže odhaliť našu silu a pevnosť. Myslím si, že človek, ktorý je pevne pripútaný k Bohu a je v ňom silno zakotvený a nenamýšľa si, žeby takúto situáciu sám ustál a nie je pyšný, tak to s Božou pomocou zvládne.

Takýto človek nie je závislý na peniazoch, ale vie, že sú dôležitejšie veci a tie robia človeka šťastným. Vedia urobiť život príjemnejší, jednoduchší v niektorých oblastiach, ale v žiadnom prípade nezabezpečia šťastie.

 

V ŠKOLÁCH BY MAL BYŤ PREDMET FINANCIE

Stretávate mnoho ľudí. Sú dnešní ľudia finančne gramotní a vzdelaní?

Musím, žiaľ, povedať: nie. Možno to preženiem, ale dovolím si povedať, že až 70 percent je finančne negramotných. Možno aj viac.

Prečo to tak je?

Nevenuje sa tomu výrazná pozornosť. V školách by to mal byť jeden z predmetov, či už dobrovoľný alebo povinný. Učíme sa byť dobrými v rôznych profesiách (ako stolár, mechanik, právnik, lekár...), venujeme tomu veľa času, ale pracovať s prostriedkom, s ktorým narábame celý život - tomu sa nikde neučíme. Neučíme sa, aké sú s tým spojené riziká, na čo sa sústrediť.

Keď porovnám poznanie v tejto oblasti pred 15 rokmi, keď som začal podnikať, musím uznať , že aj vďaka médiam, sa o tom viac hovorí a píše, no v školách je to stále veľmi slabé. V rodinách sa o tejto téme často málo hovorí, rodičia vytvárajú z témy peniaze tabu. Som toho názoru, aby deti s pribúdajúcim vekom dostávali postupne primerané množstvo informácii o hodnote peňazí, ich úlohe a o tom ako sa k nim správať.

Kedy začať s výchovou k peniazom. Ako to vyzerá u vás doma?

Pán Boh nám požehnal štyri deti, naplnil naše sny, za čo som vďačný. Deti treba vychovávať v otázke peňazí od malička. Od veku, kedy je to dieťa schopné vnímať určité pojmy a uvedomovať si ich význam. Je to asi od 6 rokov, kedy si dieťa začne uvedomovať hodnotu veci, netreba sa báť vysvetľovať.

My máme napríklad na darčeky k meninám alebo narodeninám rozpočet, ktorý je súčasťou rozpočtu celej rodiny a je tam stanovená suma, do ktorej sa musíme zmestiť. Keď deti dorástli do veku, že si vedia vyberať, nechali sme na ich rozhodnutí, čo chcú oni a nie my. Je to ich darček, nie môj. Prišli sme do hračkárstva a dali sme mu možnosť výberu: toto sú darčeky, z ktorých si môžeš vyberať, toto je hodnota, v ktorej sa môžeš pohybovať. A on sa v tom spektre pohyboval, nemal s tým žiadny problém. Deti dokážu pochopiť veľa vecí, len dospelí ich niekedy podceňujeme, alebo sme leniví  vecí vysvetľovať.

Zažil som ľudí, ktorí boli v hračkárstve s deťmi. Dieťa ukázalo na nejaký darček „Toto chcem!“ Jeho mama povedala: Nie. Začalo robiť cirkus, hádzalo sa po zemi, rodičia si nechceli urobiť hanbu, povolili, kúpili to a odišli. S týmto absolútne nesúhlasím. Dieťa nemá určovať pravidlá, ale rodič dieťaťu – pokiaľ viem, peniaze do rodiny nosia rodičia a nie deti. Žiaľ v mnohých rodinách je to pomýlené. Deti sú veľmi tvárne a veľmi rýchlo sa prispôsobia pravidlám, ktoré určíte, ak im ich vysvetlíte, aký majú význam.

Dostávajú vaše deti vreckové? Aký máte k tomu postoj?

Zaujímavá téma, kým odpoviem na otázku vreckového približím moje myšlienkové pochody . Ako dieťa som vreckové nezažil, nebolo to vtedy zvykom. Moji rodičia však boli veľmi sporovliví, napriek tomu som nikdy nemal pocit, žeby mi niečo chýbalo, za čo im ďakujem. Moja mama bola účtovníčka, bola naučená veľmi dobre pracovať s číslami.

Od malého veku som si uvedomoval, že za všetkým je nejaká práca a úsilie, že táto práca má svoju hodnotu, naučil som sa tieto veci si vážiť a tak to beriem aj dnes. Od pätnástich rokov som pracoval na brigádach a zarobil som si na to, čo som chcel a bolo to mimo rozpočtu mojich rodičov. Boli to peniaze, do ktorých moji rodičia nezasahovali, rešpektovali ich a ja som s nimi hospodáril.

Ako je to vo vašej rodine?

O téme vreckového sa bavíme s deťmi posledný rok, dva. S tými staršími, syn bude mať pätnásť, dcéra trinásť. Občas sa ma pýtajú: Nemohol by si nám dávať vreckové? Vidia to u svojich vrstovníkov a spolužiakov. Zatiaľ im vreckové nedávame,  pretože majú všetko, čo potrebujú pre svoj život. Niektoré peniaze sa ku ním dostanú formou darov pri sviatkoch a ak nemajú potrebu si niečo kupovať, odložia si tieto peniaze do pokladničky. Každý má svoju a poctivo sa o ne starajú.  Raz som zažil situáciu, že sme si od nich požičali na nejakú dobu peniaze, oni si to evidovali na papieri, koľko im dlhujeme a všetko sa to pekne vyrovnalo. Chlapci tým, že cestujú autobusmi do školy i na tréningy do iného mesta, dostávajú peniaze podľa potreby na cestovné a stravu. S peniazmi si hospodária sami. Napriek tomu, že rešpektujeme vlastnictvo ich peňazí v pokladničke diskutujeme o správnosti ich použitia, je tam kontrola z našej strany  

Taktiež pri väčších investíciach do ich záľub ich nechávame sa finančne spolupodieľať  na danom výdavku. Príklad: Pred dvoma rokmi chcel ísť starší syn na hokejový kemp, ktorý bol veľmi zaujímavý, no tiež finančne náročný. Povedal som mu: „Viem si to predstaviť, ale celý ten kemp nie som schopný, ani ochotný zaplatiť, pretože je to veľa peňazí. Viem si to však predstaviť v takej forme, že polovicu ti prispejem ja a polovicu si zaplatíš ty.“ On mi na to položil otázku: „Ako mám tie peniaze zohnať, keď nezarábam?“ Povedal som: „Veľmi jednoducho. Máš narodeniny, meniny, sú Vianoce - vzdaj sa darčekov, ktoré stoja nejaké peniaze, to ti vytvorí tú sumu a budeš mať peniaze na kemp. Hokej je jeho veľká láska, vzdal sa darčekov. Musel niečo obetovať, čo je pre život dobrá skúsenosť a zároveň poznal hodnotu toho čo má. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie.

Potom mi položil ďalšiu otázku: „Dobre. Ale ja meniny a narodeniny ešte len budem mať a ten kemp je skôr, odkiaľ zoženiem tie peniaze?“ Myslím si: „Super otázka!“ Teraz ho môžem naučiť niečo z finančnej gramotnosti. Povedal som mu: „Pozri sa, ja ti poskytnem úver, požičiam ti peniaze na dobu, keď si ich nasporíš, potom mi ich vrátiš. Pretože si môj syn, dám ti výnimku, budeš to mať bezúročne.“ Vysvetlil som mu, ako fungujú úvery, čo sú úroky, ako funguje úročenie. Dal som mu jednoduchú lekciu na praktickom príklade, ktorý sme zažili.  Ak sú tie príklady spojené so životnými situáciami, vždy sa ľahšie zapamätajú.

Tiež im dávam čítať rôzne publikácie, knižky o financiach, čo sú peniaze, cenné papiere, úvery, čo úroky... .

Sú k dispozícii knihy pochopiteľné deťom?

Sú. Jedna zaujímavá knižka je Plné vrecká peňazí (Alvin Hall), ktorá je veľmi zrozumiteľne napísaná a pre deti vo veku 12-13 rokov je úplne v pohode. Objasňuje základné pojmy, s ktorými sa v bežnom živote môžu stretnúť -  od bežných účtov, úročenie, až po cenné papiere a kapitálový trh. Deti sú veľmi šikovné a vedia absorbovať veľa informácii.

 

PENIAZE SAMÉ OD SEBA NEPRICHÁDZAJÚ

Niektorí rodičia dávajú deťom od najmenšieho veku peniaze, lebo ich chcú naučiť hospodáriť.

Túto tému som stále neotvoril aj kvôli tomu, lebo nemám nastavený mechanizmus, s ktorým by som bol spokojný. Ak tie peniaze dám každý mesiac, je otázne, či je to ideálne, lebo peniaze samé od seba neprichádzajú, takto to nechodí v živote, ak to nie je dedičstvo alebo dary...

Skôr sa ich snažím motivovať, keď mám nejakú prácu vo firme, s ktorou môžu pomôcť, že im za tú prácu zaplatím. Dám im výplatu, no nedávam im ju hneď za každým výkonom , ale nechám ich trochu čakať, aby si zvykli, že zamestnaní ľudia čakajú na svoju výplatu mesiac. Niekedy ich nechám, aby si odo mňa tie peniaze žiadali. Aby zažili, ako to reálne funguje v živote, že zamestnávateľ nie je vždy korektný, ale môže robiť drahoty. Musia si ich odo mňa pýtať. Niekto možno povie: Čo je to za prístup? Je dôležité, aby sa naučili vyjednávať a vypýtať si to, čo im patrí. Aby prejavili svoj názor, lebo dnes žijeme v prostredí , kedy si musíte vyjednať veci, povedať svoj názor a ísť za ním. Vybojovať si ho, lebo vás tento svet prevalcuje. Je to zdravá asertivita - vedieť povedať áno, povedať nie a ustáť si svoj názor, nebáť sa ho obhájiť, i keď je iný ako tých ostatných (to platí aj pre iné oblasti života - ustáť svoje hodnoty, vieru ....). S tým sa budú stretávať aj vo svojom živote dosť často.

Čo chcete deti naučiť vreckovým?

Byť zodpovedný za život tento najväčší Boží dar, naučiť ich plánovať , že život nemusí byť len o dnešku. Dôvere v Boha, ktorý sa o nás postará, ale nie tak, že nepohneme ani prstom, alebo z lenivosti,  či iných dôvodov budeme robiť nezodpovedné rozhodnutia. Motivovať ich pri vreckovom finančnou odmenou, ktorú dostanú za usporené peniaze, ako keby získali úrok. Napríklad za každé euro získajú 5 percent odmeny, aby sa naučili sporiť a pochopili, načo je to dobré a prečo nie je rozumné všetko minúť za jeden mesiac. Byť triezvy v míňaní peňazí  a učiť sa trpezlivosti v realizácii potrieb. Nie všetko musíme mať hneď . Cenu, ktorú by sme za to zaplatili môže byť príliš vysoká (časom neúnosná), môže zničiť človeka či celú rodinu.

Keď  som bol ja malý, mali sme vkladné knižky, kde sme si sledovali a kontrolovali sumy. Ktorá forma je lepšia?

Do päťnástich rokov je asi zaujímavejšia pokladnička, lebo je to niečo fyzické  (hmatateľné reálne peniaze), dá sa k nej vytvoriť vzťah, je to majetok, o ktorý sa starám, musím dávať naň pozor (zodpovednosť). Neskôr si už môžem uvedomovať, čo sú to úroky, aký je z peňazí efekt, že nemajú ležať, ale priniesť nejaký úžitok - vtedy môžeme hovoriť o vkladoch a úsporách. Ideálne je, ak si deti vedia veci sami sledovať, ak vedia pracovať s internetbankingom, s bankomatovou kartou. Postupne treba meniť nástroje z pasívnejších na aktívnejšie, aby sa naučili narábať s nástrojmi, ktoré budú používať celý svoj život.

 

ĽUDIA HOSPODÁRIA OD VÝPLATY DO VÝPLATY

Akú najväčšiu chybu robia ľudia v oblasti financií?

Odpoveď sa dozviete v zamknutej časti rozhovoru. Hovorili sme o tom, čo sú aktíva v živote rodiny, na čo nezabudnúť pri domácom rozpočte a aká je ideálna rezerva.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (9)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
2
|
-
10
10.02.2014 18:54
sama
strašné
REAGOVAŤ
+
9
|
-
0
10.02.2014 19:48
Ľudka
Veľmi, veľmi dobrý článok a rozhovor, klobúk dole, ďakujem......aj ja pracujem ako finančný odborník a oceňujem múdrosť a jednoduchosť tohto muža. Chvála Bohu :)
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
11.02.2014 17:03
Darina
poučne a zodpovedne dakujem...
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
12.02.2014 21:08
Ria
Dobrý a poučný článok. Som rada, že aj medzi veriacimi sa nájdu odborníci na malé aj veľké financie :-) Mali by si to prečítať všetci rodičia, ktorí hlava-nehlava rozdávajú svojim deťom vreckové, aj keď si to nezaslúžia. V našej rodine nebolo nikdy zvykom dávať vreckové. Nedostávali sme ani my, a nenaučili sme ani naše deti. Vždy si vypýtali, keď na niečo potrebovali. Mali všetko, nebolo treba im ešte zvlášť pchať peniaze. Žili sme iba z poctivo zarobených peňazí, nikdy nebolo nazvyš.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
14.02.2014 15:27
Martina
Vďaka za zaujímavé podnety na premýšľanie :)
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
15.02.2014 21:09
pegla
je to fajn.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
01.03.2014 23:30
Havran Svetozár
Samozrejme, že som v tom našiel veľa múdreho, ale pochopiť to, že si členovia rodiny požičiavajú a potom vracajúpeniaze a robia si s toho evidenciu je nad moje schopnost. Pochádzam z veľmi chudobnej rodiny , ale peniaze sme mal spoločné ako v pôvodných kresťanských komunitách a dobre to fungovalo.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
03.03.2014 13:20
imro
mili Svetozar. Aj ja som pouzil peniaze svojich deti a dohodol som sa s nimi na vrateni aj s formou urokou cize sumou o trochu vacsou.
+
0
|
-
0
16.03.2014 21:57
marian
Je to veľmi poučné
REAGOVAŤ