logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Rektor seminára Ján Viglaš: Za bohoslovca, ktorý si je vedomý svojich limitov, sa viem ľahšie zaručiť

Publikované: 11.01.2017 o 00:00Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 20 minút
Sedeli sme v pracovni rektora banskobystrického kňazského seminára, ktorý, paradoxne, nikdy nechcel byť kňazom ani učiteľom. V zaujímavej debate sme hovorili o tom, čo motivuje mladých mužov ísť do seminára, ako sa bohoslovci trénujú na kázne a spovede a prečo potrebujú ku kňazstvu gréčtinu a hebrejčinu. A napríklad aj o tom, prečo počet povolaní klesá. Rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne. Kňaz a učiteľ Ján Viglaš (46).

Kedy ste začali vnímať povolanie byť kňazom?

Nikdy som nevedel, čím chcem byť, a preto som nemal rád otázky typu: čo chceš v živote robiť? Napríklad na hodinách výtvarnej výchovy bolo pre mňa utrpením, keď sme mali kresliť to, čím chceme byť. Spoľahlivo som vedel povedať iba, že nechcem robiť dve veci: byť kňazom a učiteľom.

Je to paradoxné, sedíme dnes pred vami, máte kolárik a ste rektorom seminára.

(Smiech).  Áno, momentálne som aj kňazom, aj učiteľom. A ešte som nechcel byť lekárom a dnes sa venujem aj morálnej teológii a v nej špeciálne bioetike.

Cesta k môjmu povolaniu prišla postupne. Nemôžem povedať, že by som nikdy tieto myšlienky necítil. Skôr som sa im bránil, preto som nemal rád otázky, či by som nechcel byť náhodou kňazom. Ak som tušil, že by mohla táto otázka od kňazov padnúť, vyhýbal som sa im.

Kedy prišiel ten zlom?

Bolo to na konci komunizmu, keď sa dalo ísť na teológiu len z gymnázia. Chodil som na gymnázium, často som miništroval, mnohí prirodzene očakávali, že pôjdem za kňaza. Keď som v 18 rokoch maturoval, nemal som ešte v tejto otázke jasno. Cítil som však, že tu ide o moje celoživotné smerovanie. Dal som sa teda ešte na dvojročné nadstavbové štúdium, postupne som prestať miništrovať, a potom som šiel aj na vojenčinu, aby som sa stiahol z okruhu ľudí, ktorí to očakávali. Potreboval som si tieto veci ujasniť sám v sebe a rozhodnúť sa bez vonkajšieho tlaku. Chcel som byť sám so sebou a sám pred Bohom. Definitívne som sa rozhodol vo veku 20 rokov, krátko pred odchodom na vojenčinu. Svojmu okoliu som to však oznámil až o rok a pol, keď som si podával prihlášku do seminára.

Musím však spomenúť aj to, že predsa len pri rozhodovaní mi veľmi pomohol jeden kňaz, jediný, s ktorým som dokázal o tom hovoriť – práve preto, že ten ma do toho nikdy netlačil. Pritom to bol kňaz, ktorý si všimol, že by som mohol mať kňazské povolanie, keď som mal nejakých 11 – 12 rokov a pôsobil v našej farnosti ako kaplán menej než jeden rok. Získal si ma, tak som s ním zostal v kontakte. Poznal ma najlepšie a vedel čakať, kým sám túto tému neotvorím. A to bolo prvýkrát asi až v 18 rokoch.    

 

MUSÍME PRESKÚMAŤ ICH MOTIVÁCIU

S akými úmyslami prichádzajú dnes mladí muži študovať do seminára?

Takmer všetci majú úprimný úmysel stať sa kňazom. Vychádzame z toho, že sú presvedčení o tom, že ich volá Boh, a našou úlohou je preskúmať ich motiváciu. Úmysel a motivácia sú veci, ktoré sa prelínajú. Občas zistíme, že skutočnou motiváciou môže byť niečo, čo si sami dostatočne neuvedomujú. Napríklad predstava pomerne pohodlného života alebo dobrého zabezpečenia. Nie je to len problém afrických krajín, kde chlapci vedia, že ak sa stanú kňazmi, budú mať zabezpečené sociálne istoty. Rovnako to môže byť aj u nás. Život kňaza nie je väčšinou extra luxusný, ale dá sa zariadiť pohodlne.

Našou úlohou je prejsť cez tieto motivácie a pripraviť ich na to, že život kňaza sa síce dá zariadiť s pohodlím, ale nikdy to nebude šťastná voľba a beda kňazovi, ktorý tak urobí. Musíme ich pripraviť na to, že ak sa naozaj chcú stať kňazmi, bude tento život možno omnoho ťažší, ako si to dnes myslia. Ale aj krásny zároveň.

Existujú aj ďalšie motívy?

Môžu byť skryté motivácie, ktoré taja. Niekto môže byť homosexuálne orientovaný, a tak logicky inklinuje k prostrediu, ktoré je jednopohlavné. Inými slovami: jeho pravou motiváciou je viac čisto mužské prostredie než kňazstvo.

Je to podobné ako pri sviatosti manželstva, že ak človek niečo zatají, sviatosť je neplatná?

Sviatosť manželstva si vysluhujú snúbenci navzájom, preto sa ich kňaz pýta, či pred sebou nezatajujú niečo, čo by raz mohlo byť príčinou ich manželského rozkladu. Ak by jeden z nich po uzatvorení manželstva prišiel na nejakú závažnú skutočnosť, o ktorej predtým nevedel, napríklad trestné stíhanie, väznenie alebo psychické ochorenie, a ktoré ten druhý partner zatajil z obavy, aby si to nerozmyslel ešte pred sobášom, tak sa ten prvý partner oprávnene bude cítiť podvedený.

Pri sviatosti kňazstva je to trochu iné, lebo ak bola dodržaná forma (biskup položil ruky a vyriekol konsekračnú modlitbu) a je tam matéria (svätenec), vysviacka je platná. Muselo by sa dokázať, že daný kandidát vôbec nemal úmysel stať sa kňazom a celé to bolo z jeho strany fingované, napríklad išlo o nastrčeného agenta, ako to bývalo za komunizmu.

 

NIEKEDY UŽ PRI PRVOM KONTAKTE VIDIEŤ, KTO NIE JE SÚCI

Existuje pred vstupom do seminára nejaký filter, ktorým vyberiete "správnych" uchádzačov?

 

Zvyšok článku sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (2)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
1
|
-
4
11.01.2017 12:00
Peter
Prečo by homosexuálne orientovaný človek nemohol mať úprimný záujem o kňažstvo? To u všetkých homosexuálnych ľudí paušálne predpokladáte skryté motivácie? (možno som zle pochopil danú časť článku) Viem, že homosexuálne orientovaní ľudia podľa predpisov nemôžu byť prijatý do seminára ani svätení. Nebolo by múdrejšie prijať ich do seminára a na základe pozorovania ich správania určiť, či sa na kňažstvo hodia alebo nie? Môže to z mojej strany vyznieť ako provokácia, ale len sa pýtam, vážne ma to zaujíma. Uznávam že je to ťažká otázka a som rád, že ja o týchto veciach nerozhodujem.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
11.01.2017 17:52
Kňaz
Pekne je to napísané, aj človek, ktorý má homosexuálne sklony, môže úprimne túžiť po kňazstve, ak takýto homosexuálny život nepraktizuje.A poznám takéto prípady veľmi dobre.