logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Salezián Ján Holubčík: Boh si dnes nepovoláva menej mladých. Málo je tých, ktorí vedia urobiť trvalé rozhodnutie

Publikované: 19.01.2014 o 20:27Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 10.5 minúty
Kňazom je 6 rokov a mladých sprevádza na ceste, na ktorej hľadajú svoje povolanie. Cesta+ sa s ním rozprávala o tom, čo je nutné urobiť pri spoznávaní tejto cesty, o nesprávnej výchove, ktorá môže byť dôvodom nižšieho počtu povolaní a o tom, či má človek svoju cestu predurčenú , alebo ide o spoločné hľadanie s Bohom. Salezián Ján Holubčík (37).

Aká bola tvoja cesta k povolaniu?

Bola veľmi dlhá. Vyrastal som vo veriacej rodine, od malička som chodil miništrovať a vždy som sa túžil stať kňazom. Celý čas som sa však toho bál, preto som to aj na gymnáziu nechal tak a potlačil to v sebe. Prihlásil som sa na výšku, kde ten hlas nijako neutíchal a Pán Boh si ma k tomu dokopal. A som tomu rád.

Čiže to bol boj?

Viac rokov som prešľapoval na mieste, aj keď som cítil vnútorné volanie, no nemal som odvahu za tým ísť. Bojoval som s tým celé štúdium na gymnáziu, ešte do toho prišlo vo štvrtom ročníku dievča, tak som to prestal riešiť. Nanovo sa ten hlas objavil na výške a keď som bol tretiak, začal som ašpirantku, potom kandidátku a po skončení vysokej školy som išiel do noviciátu k saleziánom.

Pamätáš si na nejaký konkrétny moment, ktorý ťa zlomil?

Nebol tam nijaký silný moment, dozrievalo to postupne. Nebolo to ľahké, ale spomínam si na to ako na pekné obdobie.

Keď sme sa rozprávali po tvojej vysviacke, hovoril si, že sa cítiš ako škôlkar, ktorý sa učí a objavuje nové veci. Po šiestich rokoch sa na to pozeráš ako?

Veľmi sa to nezmenilo. Myslím si, že to stále pretrváva, som z týchto vecí rovnako unesený. Stále to vnímam ako veľké tajomstvo, mnohým veciam nerozumiem ale som z povolania nadšený. Najviac čerpám z momentov vo sviatosti Eucharistie a sviatosti zmierenia.

Hovorí sa, s humorom, že kňazi a rehoľníci si vyberajú istotu, lebo Boh je najkrajšia bytosť na svete, zatiaľ čo na ulici môžeš stretnúť krajšiu ženu ako je tá tvoja. Vnímaš to tak? (smiech)

Tá istota je najmä v tom, že sa rozhoduješ pre Pána Boha, a on je 100% istota.

Neviem, či sa to dá zjednodušiť, ale: čo je najľahšie na tom - byť kňazom?

Ťažká otázka. Ľahké je to vďaka tomu, že je to Božia milosť. Ak sa človek snaží žiť s Bohom a nebráni sa tejto milosti, Pán Boh je s ním. Dáva mu silu, aby to prežíval naplno a autenticky.

A najťažšie?

Každý kňaz sa zrieka manželského života. Boli sme stvorení ako muž a žena a je prirodzené, že my muži máme v sebe túžbu po žene. Sú momenty, kedy je to náročnejšie. Je to iná cesta oproti väčšine ľudí, ktorí prežívajú život vo vzťahu.

Status kňaza sa zmenil, už to nie je vznešené a lukratívne povolanie. Stretol si sa s tým, žeby ťa niekto nenávidel len preto, že si kňaz?

Bolo to zo strany mladých, ktorí mi dali pocítiť, že som kňaz a že to znamená v ich očiach niečo zvláštne, smiešne, mimo realitu a normu. Bolo to ale len párkrát.

Na jednej strane vnímam pozitívne, že takýto status, ktorý panoval najmä na dedine, že kňaz je nadčlovek, ktorému nemôže nikto nič povedať a ktorý si robil, čo chcel a často to zneužíval, nepretrval. Na druhej strane existuje opačný extrém, že nie všetci kňazi vydávajú pozitívne svedectvo.

 

MLADÍ MAJÚ PROBLÉM NÁJSŤ SI ČAS PRE TICHO S BOHOM

Prví nasledovníci, ktorí počuli Ježišov hlas, boli apoštoli. Pripravuješ mladých na povolanie. Boli by podľa teba apoštoli vhodní kandidáti na kňazstvo?

Myslím, že áno (smiech). Pán Boh si povoláva aj dnes rôznych ľudí a v rôznych situáciach.

Ako sa dá spoznať, že ťa volá Boh? Ako to vnímajú mladí, ktorí za vami prichádzajú?

Spoznávanie Božej vôle je veľmi ťažká a náročná cesta. Ťažké je už len rozlíšenie toho, či ťa Pán Boh povoláva, alebo nie. Sú však určité znaky: napríklad vnútorný hlas: človek cíti Božie volanie, sám má nejakú túžbu, je mu to sympatické. Hoci je to spojené so strachom a neistotou, ak je človek ochotný kráčať po tejto ceste hľadania, dá sa vytvoriť mozaika, ktorá naznačí cestu, ktorou má mladý človek kráčať.

V prvom rade je potrebná skúsenosť s Bohom prežitá v modlitbe. Nutný je čas na ticho.

Vedia si dnes mladí nájsť čas na ticho?

Toto je problém. Je to prvá podmienka: mať čas na Boha, modliť sa a byť sám v tichu. Ak chce človek úprimne a pravdivo hľadať povolanie, musí si na to urobiť čas. Akonáhle nie je človek v tichu a hladina vnútorného života je rozvírená, nemá šancu sa naladiť.

A je to najťažšie, pri tomto životom štýle, ktorý majú mladí. Je problém zrieknuť sa aktivít. Väčšinou ide o mladých ľudí, vysokoškolákov, s mnohými ponukami. Vyžaduje si to, aby sa človek utiahol do ticha, aby sa zahĺbil a počúval Boha v modlitbe. Bez toho to nejde.

Aké praktické rady dávate mladým pri hľadaní povolania?

My máme napríklad konkrétny program pre chalanov, ktorý trvá jeden rok. Pozostáva z desiatich stretnutí, vždy jeden víkend v mesiaci.

Na prvom mieste je už spomínaná nevyhnutnosť modlitby a ticha. Na druhom zasa nevyhnutnosť duchovného sprevádzania, aby sa človek dokázal úprimne a v pravde pozrieť na seba. Nedokáže to sám, musí to s niekým konzultovať, rozprávať sa, byť pri niekom, pri kom sa cíti slobodný, kto ho dobre pozná a vie sa pred ním otvoriť.

Čo ďalej?

Ďalej kladieme dôraz na spoločenstvo, kde sa zdieľame, kde sa mladí navzájom počúvajú: kto ako hľadá povolanie, čo prežil. Dôležitá je spätná väzba od druhých ľudí, ktorí sú si navzájom otvorení.

Štvrtý bod je vedieť čítať vo svojom vnútri - svoj život, osobný príbeh, všetko, čo som v živote prežil. Koho som stretol, aké udalosti som prežil, čo všetko mi chce tým Pán Boh povedať. Tento životný príbeh ti pomôže vytvoriť si určitú mozaiku v živote, ktorá naznačí a ukáže určitý obraz. Nie je to stopercentné, no pomôže to. Nikdy si nebudeme úplne istí.

Chalanov pozývame k tomu, aby si urobili čiaru života a na nej zaznamenali jednotlivé etapy, výnimočné obdobia, ale aj tie všedné. Konkrétne momenty, konkrétnych ľudí, svoju rodinu, prostredie, v ktorom vyrastali. Všetky tieto skutočnosti by mali k niečomu smerovať. Je však dôležité správne to interpretovať.

 

PÁN BOH SI MôŽE PRITAHNÚŤ AJ CEZ BRADU ALEBO FUTBAL

Aké sú motívy tých, ktorí hľadajú povolanie?

Sú rozličné. Myslím si, že na začiatku nie je úplne dôležité, aby bol motív celkom čistý. To je otázka celoživotného očisťovania a zdokonaľovania. Dôležitý je postoj úprimného a pravdivého hľadania. Vieme, že páter Pio sa rozhodol ísť ku kapucínom kvôli tomu, že sa mu páčila brada, niektorí išli k saleziánom preto, lebo radi hrali futbal.

Najdôležitejším motívom má byť život pre Ježiša Krista, ale Pán Boh si môže pomôcť aj menej dôležitými motívmi, aby človeka pritiahol a potom je na človeku, aby sa očisťoval, aby prišiel k podstate.

Pápež František hovorí, že kandidát nemá byť tým, kto chce byť kňazom, ale tým, koho chce a volá Boh.

Je to nutnosť, aby ťa pozýval Pán Boh, nesmie to byť nejaká fixná túžba alebo predstava.

Klesá počet kňazov, ako to vnímaš ty? Čo je toho príčinou?

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.