logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Desatoro kresťana za volantom

Publikované: 21.01.2016 o 13:53Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 4.5 minúty
Držať volant dáva neuveriteľný pocit slobody. Teda, aspoň „závislákom“. Napriek tomu: aj tu som kresťan, aj tu ctím pravidlá a zákon lásky – a robím viac, ako ma naučili v autoškole. Byť kresťanom na cestách je viac, ako len zavesiť si ruženec na spätné zrkadlo.

1. Na ceste nie som nikdy sám

Povedané inak: aj keď šoférujem, mám milovať ľudí. Tým, že si vážim svoj a ich život. Tým, že viem, koho veziem v aute a rešpektujem, že má závraty z rýchlosti presahujúcej 100 km za hodinu. Tým, že zastavím pred priechodom, aj keď je prázdna cesta v oboch smeroch (tým skôr v špičke a obe strany cesty pri zebre sú plné). Tým, že rešpektujem a opatrne obchádzam cyklistov, aj keď teta na bicykli vezie meganákup na oboch riadidlách a zasahuje mi do pol cesty. Tým, že si všímam, koľko áut ide v mojom aj opačnom smere, vyhodnotím stav premávky a podľa toho prispôsobím svoju jazdu. Tým, že jazdím nie preto, aby som ukázal svoj dar šoférovať a rýchly postreh, ale preto, aby som došiel, kam potrebujem. Myšičky, vytrubovanie, nervozita a nadávky kresťanovi za volant nepatria, ako ani parkovanie, pri ktorom bezohľadne zaberiem viac miesta, ako mi patrí – a je jedno, či na parkovacej ploche, alebo použijem chodník.

2. Predpisy nie sú haluz

Je jasné, že tie, ktoré sa ma netýkajú, už neviem – lebo nemám traktor ani policajné auto. Ale sú stále tie, o ktorých viem a práve preto, že som kresťan, nebudem pokúšať Božiu pomoc a ochranu. Preto vždy zapnem deti do sedačiek a rovnako trvám na tom, že budú zapnutí aj dospelí. Aj keď chcem urobiť neviem aké dobro, nenaložím do auta viac ľudí či nákladu, ako sa tam reálne má šancu posadiť a odviezť. Nebudem čakať, že sa v mojom pruhu plná čiara zmení na prerušovanú iba preto, lebo predo mnou sa vlečie starý žigulík alebo nákladiak. Rovnako to platí o rýchlosti, ktorou mám ísť: a tak nebudem brzdiť v obci až za tabuľou označujúcou jej začiatok, ale vojdem už do nej predpísanou päťdesiatkou. A aj keď ma nik na prázdnej diaľnici nevidí (iba Boh), pribrzdím, lebo značka káže stiahnuť motor na 110 km/h. Ten, kto to tam dal, vie prečo, zvyčajne to tam napíšu a ja nemám dôvod nerešpektovať.

3. Značky nie sú dekorácie

Ba nie sú na kraji cesty ani preto, aby som sa nenudil. Niečo mi hovoria a je mojou povinnosťou rešpektovať ich odkaz. Stopka? Tak zastavím. Mám dať pozor, lebo tu cez cestu chodia deti do školy? Spomalím. Nebudem stáť tam, kde sa stáť nemá, pretože značka mi to hovorí. Rovnako to platí aj o obmedzenej rýchlosti pri oprave ciest, hoci mi to lezie na nervy šmotlať sa pomaly a ponáhľam sa – čo aj do kostola na omšu. Mám brať značky ako pomoc, ktorá mi umožní prísť v bezpečí.

4. Technické zariadenia auta majú svoj zmysel

Napríklad také smerovky: mnohí z nás často nevedia, na čo sú a kedy ich použiť - no ak sa tak stane a v pravý čas dám vedieť, kam vlastne idem, ak mením smer, prinesie to viac pokoja na cesty. Oveľa častejšie počuť klaksón a najnovší šport je skúšať protiidúce auto, ako sa mu podarí v tme a daždi odolať mojim novým hmlovkám, ktoré neprepnem na stretávačky – takže nezabudnem prepínať svetlá. Za volantom nie je mojou úlohou skúšať, koľko vytiahne môj motor koní a či to tachometer poctivo ukáže. Rovnako to platí o brzdách, hlučnom rádiu či až tunningu.

5. Aj na cestách mám byť nositeľom pokoja

Ak ma predbehli v hustej premávke bláznivou myšičkou a ja som musel nepríjemne pribrzdiť, nebudem nadávať. Hoci by to bolo ľudské – ale nie kresťanské. Naučiť sa žehnať tým, ktorí chodia ako blázni, je viac. Vnesie do mňa pokoj a bláznom na cestách mám šancu vymodliť zmenu. Rovnako to platí, ak mi niekto na preplnenom parkovisku vyfúkne miesto rovno pred nosom, alebo mi sused nešikovným cúvaním oškrie lak. Aj to sa dá riešiť bez kriku, nadávok, vyhrážania sa a invektív. Ja ako kresťan chcem síce pravdu a spravodlivosť, ale viem to urobiť láskavo. Navyše: nezabudnúť na zlaté pravidlo šoféra, ktoré naučia v každej dobrej autoškole: jazdi tak, akoby nik okrem teba nepoznal žiadny predpis.

6. Mojou úlohou je sústrediť sa

A to aj napriek tomu, že milujem hudbu či potrebujem počuť správy. Žiadny rozhovor, čo ako príjemný, ma taktiež nesmie oberať o pozornosť, ktorú mám venovať ceste pred sebou a spôsobu jazdy. Rovnako to platí, ak som nevyspatý a cítim, že za volantom to v tomto stave nedám – alebo ma morí choroba, pričom výsledok je taký istý. Neriskujem. Nepredvádzam sa, hoci možno som frajer a viem s autom robiť všelijaké kúsky. O telefonovaní za jazdy bez hands-free súpravy sa kresťan za volantom ani baviť nemá.

7Aj moje auto si zaslúži odpočinok a starostlivosť

Na cesty idem len s autom, o ktorom viem, že je dobre technicky pripravené v každom počasí a situácii. Mám nielen navyše benzín v bandaske, ale aj náradie v poriadku a poruke náhradné žiarovky. (Môžu sa zísť niekomu, kto potrebuje pomoc – a ja zastavím.) Ak auto nie je celkom O.K., dožičím mu čas a starostlivosť v servise – aby mi dobre slúžilo. Medzi dokladmi mám mať aj bez pripomienok technický preukaz a doklad o zaplatení poistky. Nakoniec, aj moje auto je dar od Boha, ktorý si mám vážiť – a to aj tak, že hoci som mu rád a som zaň vďačný, nebudem mu venovať zas v opačnom extréme toľko času na „pulírovanie“, opravy a údržbu, až si ho „zbožštím“.

8Priznám si svoju chybu

Je jedno, či parkujem na nesprávnom mieste a upozorní ma na to hliadka, alebo nemám zapnutý pás. Rovnako to platí, ak sa mi nepodarí pre chvíľku nepozornosti pribrzdiť včas a nešťastne ťuknem auto predo mnou. Zastaviť, vyjsť von, pokojne reagovať (a vydržať aj zlosť a nadávky poškodeného na moju adresu), navrhnúť riešenie je samozrejmosťou šoféra – kresťana.

9. Bez modlitby ani kilometer

Skôr, ako otočím kľúčom zapaľovania, má byť prvým pohybom a navigáciou moja modlitba na začiatku cesty – aj keď idem len do obchodu za tri rohy. Je aktom odovzdania sa a dôvery a tiež prosbou o ochranu na cestách. Rovnako to platí na konci cesty alebo aj vtedy, keď vidím haváriu či o nej počujem v rádiu. Podobne sa modlím, keď vidím hustú premávku, prípadne za šoféra, ktorý prejde križovatku už na červenú. Odovzdať Bohu každý kúsok cesty a každého človeka na nej má byť automatikou kresťana za volantom.

10. Pamätám na cieľ

Kamkoľvek idem, nezabúdam, aby som šiel najlepšou cestou z hľadiska času a vyťaženosti ciest. Nezabúdam, že cieľ nie je len moja cieľová stanica, kam mám ľudsky namierené: ale že cieľom môže byť aj zvezenie stopára či nákupu susede, ktorá má auto v oprave, alebo zastavenie sa po ceste u známych, ktorých sme dlho nevideli a ideme teraz okolo nich.

Nakoniec: je to rovnako, ako na ceste do večnosti – dobrému šoférovi môžu a majú pravidlá duchovného života pomáhať riešiť a dobre reagovať na situácie v čase, keď riadi auto.

...

Snímka: Flickr.com (CC licencia)

INZERCIA
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (5)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
21.01.2016 21:30
m
bod c.0 - pouzivaj mozog az potom ries predpisi napr. add1 priklad s plnou ciraou to ze niekomu sa nechcelo z jednej strany vedla plnej namalovat prerusovanu aj ked je dokonaly vyhlad neznamna ze nemozem predbehnut - je ovela nebezpecnejsie si ho nechat na miesto kde vydim horsie ale niekdo sa rozhodol ze tu je prerusovana add 2 porusim rychlost ked to dava zmysel - nebudem predbiehat auto iduce 85 90tkou aby to trvalo 2 roky jednoducho idem na podlahu a po zaradeni spomalym nenecham sa zabit kvoli prdpisu p.s. odolať mojim novým hmlovkám, ktoré neprepnem na stretávačky - hmlovky sa neprepinaju na stretavacky predpokladam ze autor myslel dialkove svetla
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
22.01.2016 00:24
Peter
súhlasím, v konkrétnej situácii, v jej mnohorakosti a súbehu okolností môže byť "krátke" porušenie predpisov rozumné pre bezpečnú a plynulú premávku
+
0
|
-
0
22.01.2016 07:44
Jozef
"...zastavím pred priechodom, aj keď je prázdna cesta v oboch smeroch..." - no ked za mnou idu dalsie auta - o plynulosti premavky sa neda hovorit a tymto konanim by som len zvysoval nervozitu ostatnych ucastnikov premavky (vodicov iducich za mnou) Vcelku ale super clanok, vela dobrych postrehov a verim, ze ked budem za volantom, tak si na tento clanok spomeniem a dodrzim tieto rady (aspon drvivu vacsinu). Pozehnany den
+
0
|
-
0
24.01.2016 18:12
sandra
no s bodom 5. bojujem denne :( udrzat si pokoj ked slecna oproti cez krizovatku bez pohladu vpred odboci zlahkostou dolava a ja skripem brzdami aby som nevrazila do vedla nej sediacej maminy, pricom nonsalatne ani nepribzdi a nevenuje mi ani jedininy pohlad, priznavam pokoj sa mi zachovat nepodarilo...ani som nevedela,ze ovladam tolko skaredych slov :(
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
27.01.2016 15:56
Miso
bod c.4: Odkedy treba vypinat hmlovky pri protiiducom aute? Pokial ich pouzivam v zmysle vyhlasky teda pri hmle, hustom dazdi alebo snezeni, tak ich mozem mat stale zapnute. Niekto nepozna rozdiel medzi hmlovkami a dialkovymi svetlami, alebo som prepasol nejaku zmenu vo vyhlaske?
REAGOVAŤ
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.